Pro pohodlnější navigaci i přístup k pokročilým funkcím Databáze-her.cz doporučujeme povolit si ve svém prohlížeči JavaScript.

Komentáře

  • PC 75
Toto miesto mi stačí. Tu ma nikto nenájde. Bude to miesto len pre mňa. Môžem sa tu rozplynúť, kúsok po kúsku. Budem ako voda, vsakujúca do zeme. Už nebudem sám sebou. Budem za jedno s prírodou. Zdalo sa mi to? Zhora na mňa pozerala žena v bielom. Vyzerala ako jedna z tých kňažiek, o ktorých som počul. Nemal som silu sa pohnúť, ale ona ma stále pozorovala. Vyzerala neškodne... Prišiel som sem, pretože nemám rád, keď sa na mňa ľudia pozerajú. Vždy sa na mňa pozerali povýšenecky. V posledných chvíľach života mi však jej pohľad pripadal oslobodzujúci. Som rád, že som sem prišiel zomrieť.
 
Keďže nie som vlastníkom Wii U, tak som si až po šiestich rokoch od prvého vydania mohol konečne zahrať Fatal Frame: Maiden of Black Water, čo je paradoxne zatiaľ stále posledný diel série. Tento diel s podtitulom Maiden of Black Water sa odohráva na fiktívnej hore Hikami a zaoberá sa výhradne takými ťažkými témami, ako sú samovraždy, rituálne obetovania, či osobné a psychické problémy. Príbeh je síce čisto fiktívny, ale ak to všetko skombinujete s bohatým japonským folklórom, vznikne veľmi desivé prostredie, ktoré je však v Maiden of Black Water využité len čiastočne.

Bez toho, aby som sa zahrabal do prílišných spoilerov, veľkú zásluhu na tom má obsadenie postáv, ktoré sú takmer rovnako neživé ako duchovia, ktorých fotografujú, a tak ich dokážu zničiť (resp.. zahnať na Druhý svet). Príbeh je vyrozprávaný v zhruba štrnástich kapitolách a z troch rôznych perspektív postáv (dievčatá Juri Kozukata, Miu Hinasaki a chlapec Ren Hodžo). Počas celej hry tieto postavy vyzerajú buď zmätene, mierne vystrašene, alebo v polospánku. Náplňou hry je zväčša to, že sa navzájom hľadajú, alebo zachraňujú v rozličných lokalitách, ktorých nie je veľa a opakujú sa. 

Za zmienku určite stojí nevyváženosť náročnosti jednotlivých kapitol, ktorých je celkovo až štrnásť. Keďže postavy sa opakovane vracajú do už predtým navštívených lokalít, tak napríklad dve kapitoly (šiesta a dvanásta), kde sa hrá za Juri Kozukatu, sú neskutočným bludiskom, keďže len ona dvakrát opakovane navštívi tzv. Svätyňu Pominuteľnosti a kde len ona hľadá množstvo kľúčov. A práve konkrétne v šiestej kapitole sa hra dlho ani neuloží (je tu len autosave) a nefungujú ani nápovede v podobe ducha, ktorý vždy ide smerom, ktorým máte ísť.

Hra ma zaujala atmosférickým prostredím starých, opustených svätýň, tradičnou hrateľnosťou a často adrenalínovými súbojmi s duchmi.  Ako mínus je tu jednoznačne slabý príbeh, zabudnuteľné obsadenie postáv a veľké množstvo pochybných dizajnérskych rozhodnutí. Mnohé mechaniky sú už zastarané a ovládanie je až príliš prispôsobené ovládaču Wii, takže na PC platforme sa natrápite, kým si ho prispôsobíte, alebo, kým sa ho naučíte. Napriek vyššie uvedenej kritike ma hra zaujala natoľko, že som sa rozhodol k nej vytvoriť ručný slovenský preklad s pomocou tímu lokalizácie.sk. Som presvedčený, že si ho zaslúži.

Zazrel som siluetu kňažky v hmle, ktorá obklopovala horu. Veľmi opatrne a pomaly stúpala k hore. Niečo na nej vyzeralo akosi... neprirodzene. Bolo mi povedané, že na hore už nie sú žiadne kňažky. Kedysi dávno tu bolo zavraždených mnoho dievčat. Možno sa vrátili do vody? Mohlo by to znamenať, že uviazli v hmle?

Pro: Atmosféra, oldschool hrateľnosť, dobre vymyslené filtívne lore, ktoré je mixom tradičného japonského folklóru

Proti: Ťažkopádny pohyb postáv, nevyváženosť náročnosti jednotlivých kapitol, zastaralý vizuál

+12