Komentáře

Opustená vesmírna stanica, vznášajúca sa nad nehostinnou a neobývateľnou planétou. Všade nepriateľsky naladení roboty a drony, prelietavajúci okolo levitujúcich mŕtvol ľudských obyvateľov stanice. Pocit opustenosti a beznádeje v chladnom a tmavom prostredí stanice, kde je všetko vypnuté a nič poriadne nefunguje. Hier s podobou tematikou vyšlo už viacero, napríklad legendárny Systém Shock alebo Syndrome. Tak čím sa Downward Spiral: Horus Station odlišuje od takýchto podobných hier?

Odlišuje sa v jednej, ale zásadnej veci. Ústredným prvkom hrateľnosti je tu totiž pohyb. Na tejto vesmírnej stanici panuje absolútny stav beztiaže. To znamená, že ani chvíľu nestojíte ma pevnom povrchu, ale neustále sa vznášate v priestore a pokiaľ sa chcete niekam dostať, musíte sa odrážať od stien nebo sa priťahovať k pripevneným objektom. Prvé okamihy sú ťažké a vaše manévrovanie je veľmi nemotorné, ale našťastie sa dá na tento pohyb pomerne rýchlo zvyknúť. Ako ste si zvykli, to preveria práve prestrelky s lietajúcimi dronmi. Práve vďaka vašej neustálej nestabilite sa prakticky nedajú na vaše krytie využiť ani prekážky, nehovoriac o tom, že za nimi nedokážete strieľať. Na likvidáciu dronov máte k dispozícii menší arzenál futuristických zbraní, ktorý sa pomaly neustále rozširuje. Na záver dostanete k dispozícii aj magnet, ktorým, držiac ho v jednej ruke, dokážete drony paralyzovať a druhou rukou, ktorou držíte laserovú pištoľ, ho tak doraziť. Súboje sa dajú síce vypnúť a užívať si tak "príbehový mód" v pokoji, ale tu sa musím tvorcov spýtať aký príbehový mód vlastne mali na mysli.

Táto hra totiž vlastne ani žiadny príbeh nemá. Nie sú tu žiadne rozhovory, nenachádzate žiadne zápisky po nešťastných obyvateľov stanice a čo máte robiť, je vám vždy veľmi stručne len napísané na začiatku kapitoly. Takže hra obsahuje skutočne len nutné minimum textu a čo sa na stanici udialo a k čomu vaša návšteva smeruje sa dozviete len jednoduchým hraním. Už do samotného úvodu ste vpustení bez akéhokoľvek predchádzajúceho vysvetľovania a tohto prístupu sa hra drží až do konca. Jedinými vodítkami, čo sa asi stalo sú rôzne stručné nápisy na informačných paneloch a aj predmety bežného použitia, vznášajúce sa v prostredí stanice. Tu ale musím spomenúť propagačné materiály pred vydaním hry, ktoré spomínali využite takých nástrojov, ako skrutkovača, alebo zváračky. Ale nič také som nakoniec nepotreboval. Vždy stačilo len niekde klasicky zatiahnuť za páku, či stlačiť nejaký vypínač a vrcholom v tomto smere bolo použitie francúzskeho kľúča, ktorým bolo treba párkrát niečo odskrutkovať. Trochu väčšou výzvou boli smrteľné prekážky typu rotujúcich laserov. Dostať sa v nestabilnom stave beztiaže cez dômyselné laserové zariadenie vyžadovalo nielen precízne zvládnutie pohybu, ale tiež správne načasovanie.

Samotný prieskum vesmírnej stanice Horus nie je príliš zaujímavý. Všetky lokácie sú si pomerne podobné, rovnako sa to týka tamojšieho strohého vybavenia a tak iste poteší kratučká a nečakaná návšteva aj záhadnej planéty, ktorá ukrýva nejaké prastaré ruiny. Tu sa ale potom dostávame k základnej otázke. Akému typu hráčov je vlastne tento titul určený? Downward Spiral: Horus Station primárne podporuje virtuálnu realitu v podobe zariadení PlayStation VR, alebo Oculus Touch. Zahrať si ju môžete aj s priateľom v kooperácii, takže týmto sa čiastočne vysvetľuje absencia príbehu a rezignácia na hororovú atmosféru, tak častú v exploračných hrách a na ktorú som márne očakával. Je to proste ďalší titul, ktorý hneď na začiatku vám ponúkne dva módy – s VR okuliarmi, alebo bez nich. Ja som hral bez nich a po štyroch hodinách som skonštatoval, že sa mi dostal do rúk priemerný titul, ktorý toho sľuboval viac, než v skutočnosti mohol splniť.