Komentáře

V prvom rade sa priznám, že vždy som bol tak trochu zaujatý voči freewarovkám. Vždy som ich bral len ako arkádové hračičky, ktoré ma na pol hodinu chytia, ale potom si už nikdy na ne nespomeniem. Druhou kategóriou boli ostatné typy jednoduchých stratégií/puzzlov/rpg, ktoré mohli príjsť s nejakým slušným nápadom, ale vďaka nedostatku skúseností autorov, technológií a celého vývoja pôsobili veľmi rozpačitým, pre mňa veľmi neatraktívnym dojmom. To v podstate zmenila moja lačnosť po adventurách, ktorých nikdy nie je dosť. Predsalen adventura ako súčastný žáner, patrí z technologického hľadiska k najjednoduchším. A práve na poli adventúr som našiel zaujímavé kúsky. Jedným z nich bola aj táto krátka adventúrka od Deirdry Kiai, rozprávajúca príbeh zabijáka, ktorý je považovaný za menejcenného, nikto ho nemá rád a podobne. Bez nejakých úvah nad svojou úbohou existenciou v rukách Lorda Hrozivého (Horrible), sa vydáva zavraždiť kráľovnu všetkého. Jeho cesta mu však otvára oči a poskytuje možnosti premýšľať nad svojim životom a zmeniť ho.
A možno práve v tom tkvie celé kúzlo tejto adventúry. Nemá totiž prepracovanú grafiku (po pravde je komixová grafika jedna z najjednoduchších s akými som sa mal možnosť stretnúť) ani zaujímavé adventúrne rébusy. Celé kúzlo spočíva v možnosti voľby a v humornom narušení rozprávkových archetypov. Prečo by mala dobrá kráľovná vedieť aj dobre vládnuť? A prečo by ju to malo baviť? A je v skutočnosti dobrá? A čo Lord Hrozivý? Je to skutočne len tupý záporák, ktorý chce ovládnuť kráľovstvo svojou krutovládou? Alebo by bol lepšou alternatívou než súčastná kráľovná? A čo Phlegmwad? Čo môže spraviť on so svojím životom?
Je to kopec otázok a hra poskytuje množstvo alternatív, ako to vlastne celé dopadne (napočítal som minimálne 6 rôznych koncov). Postáv nie je veľa a dabing by im rozhodne prospel, ale rozhovory sú takmer stále na vysokej úrovní a ich stromová štruktúra je na freewarovku rozhodne košatá. Zábavne pôsobí aj postava potulného barda, sprevádzajúca konanie hlavných postáv pesničkou.
Čas s Chivalry is Not Dead rozhodne nepovažujem za zabitý, nejaké tie dve až tri hodiny som sa bavil príbehom, dialógmi a zároveň aj experimantovaním typu "aký bude koniec, keď spravím toto, alebo sa zachovám takto".