O existencii Red Dead Redemption som úprimne ani netušil, kým nevyšiel druhý diel a aj to mi chvíľu trvalo uvedomiť si, že dvojka v názve nie je len na okrasu, ale aj značí, že skutočne existuje aj prvá hra.
John Marston sa snaží odčiniť svoju minulosť tým, že federálnym agentom pomôže odstrániť svojho bývalého partnera z bandy pištoľníkov, s prísľubom lepšej budúcnosti. Prvé dejstvo je absolútna "westernovka". Aby John splnil svoju misiu, potrebuje pomoc miestneho šerifa a neslávne známych osôb z okolia, ako obchodný podfukár či šialený schizofrenik, pričom musí najprv on vypomôcť im. Medzitým sa na ranči novej kamarátky učí všetkému, čo má správny farmár vedieť, od hnania dobytka po krotenie koní. Veci však nejdú podľa plánu a John sa musí vydať do Mexika. Tu spoznáva nových ľudí, vďaka ktorým sa ťažším spôsobom naučí, že nikomu sa nedá veriť. Príbehom ma tento akt bavil, aj keď zvrat bol očakávaný, ale bol podaný perfektne, no napriek tomu ma neskutočne omrzela monotónnosť misií v podobe ochrany/prepadnutia vlaku. Následne sa John vracia za agentmi, ktorí ešte od neho potrebujú uzavrieť posledné dvere z minulosti, predtým ako sa môže opäť stretnúť s rodinou a žiť svoj vysnívaný život. Na záver sa však jedna z top hlášok hry stala skutočnosťou a minulosť predsa len dohnala aj Johna.
Hra okrem hlavného príbehu ponúkala aj kvalitné vedľajšie misie, ktoré pekne ilustrovali život na západe. Taktiež po mape a v mestečkách boli k dispozícii rôzne aktivity, či už hádzanie podkovou, pretláčanie rukou alebo aj hazardné hry a duely. Graficky bola hra na svoj vek veľmi pekná, aj keď na väčších plochách to vyzeralo repetitívne a prechod nimi ma až uspával. Našťastie k dispozícii bolo aj rýchle cestovanie, ktoré som osobne začal využívať v Mexiku, kde sme sa pohybovali po veľmi dlhých úsekoch od seba. Čo však zdĺhavé jazdy na koni obohacovalo, bol úžasný dobový soundtrack, vďaka ktorému som predsa len na cestách nezaspal.
Veľmi sa mi páčil dôraz hry na moralitu aj s náboženským podtónom. Kam je až človek ochotný zájsť pre svoju slobodu a aké sú hranice, za ktoré je potrestaný? John mi prišiel od začiatku charizmatický a počas celej hry bolo vidieť v každom jednom rozhodnutí, že má stanovený rovnaký meter a ide si za svojim snom, vďaka čomu si u mňa určite získal miesto v najobľúbenejších herných postavách. A biblicky ladený epitaf "Blessed are the peacemakers" podľa mňa perfektne vystihol Johna, pretože vskutku sa snažil zmeniť svoj život z minulosti, aby mohol žiť na západe ako najjednoduchšie to išlo.
Herná výzva 2025 - Na život a na smrt
John Marston sa snaží odčiniť svoju minulosť tým, že federálnym agentom pomôže odstrániť svojho bývalého partnera z bandy pištoľníkov, s prísľubom lepšej budúcnosti. Prvé dejstvo je absolútna "westernovka". Aby John splnil svoju misiu, potrebuje pomoc miestneho šerifa a neslávne známych osôb z okolia, ako obchodný podfukár či šialený schizofrenik, pričom musí najprv on vypomôcť im. Medzitým sa na ranči novej kamarátky učí všetkému, čo má správny farmár vedieť, od hnania dobytka po krotenie koní. Veci však nejdú podľa plánu a John sa musí vydať do Mexika. Tu spoznáva nových ľudí, vďaka ktorým sa ťažším spôsobom naučí, že nikomu sa nedá veriť. Príbehom ma tento akt bavil, aj keď zvrat bol očakávaný, ale bol podaný perfektne, no napriek tomu ma neskutočne omrzela monotónnosť misií v podobe ochrany/prepadnutia vlaku. Následne sa John vracia za agentmi, ktorí ešte od neho potrebujú uzavrieť posledné dvere z minulosti, predtým ako sa môže opäť stretnúť s rodinou a žiť svoj vysnívaný život. Na záver sa však jedna z top hlášok hry stala skutočnosťou a minulosť predsa len dohnala aj Johna.
Hra okrem hlavného príbehu ponúkala aj kvalitné vedľajšie misie, ktoré pekne ilustrovali život na západe. Taktiež po mape a v mestečkách boli k dispozícii rôzne aktivity, či už hádzanie podkovou, pretláčanie rukou alebo aj hazardné hry a duely. Graficky bola hra na svoj vek veľmi pekná, aj keď na väčších plochách to vyzeralo repetitívne a prechod nimi ma až uspával. Našťastie k dispozícii bolo aj rýchle cestovanie, ktoré som osobne začal využívať v Mexiku, kde sme sa pohybovali po veľmi dlhých úsekoch od seba. Čo však zdĺhavé jazdy na koni obohacovalo, bol úžasný dobový soundtrack, vďaka ktorému som predsa len na cestách nezaspal.
Veľmi sa mi páčil dôraz hry na moralitu aj s náboženským podtónom. Kam je až človek ochotný zájsť pre svoju slobodu a aké sú hranice, za ktoré je potrestaný? John mi prišiel od začiatku charizmatický a počas celej hry bolo vidieť v každom jednom rozhodnutí, že má stanovený rovnaký meter a ide si za svojim snom, vďaka čomu si u mňa určite získal miesto v najobľúbenejších herných postavách. A biblicky ladený epitaf "Blessed are the peacemakers" podľa mňa perfektne vystihol Johna, pretože vskutku sa snažil zmeniť svoj život z minulosti, aby mohol žiť na západe ako najjednoduchšie to išlo.
Herná výzva 2025 - Na život a na smrt
