@
Cathan (11.02.2023 17:32): Podľa mňa, ak by si, ako si už dlhšie všímam, prestal používať slovíčko objektívne tam, kde má byť slovíčko subjektívne, tak by mnohé debaty možno viedli iným smerom. :D
Pamätám sa ešte, ako som sa na vydanie HOMAM IV tešil, lebo som si tiež myslel, že keď je trojka tak super, tak z tých skúseností a vypilovania musí vzniknúť niečo nepredstaviteľné. A v tej nepredstaviteľnosti to bola aj pravda. :D
Najprv som bol strašne sklamaný, ako bolo spomenuté z behemotha je vypelichaný orangutan, z fénixa je kura a ďalšie jednotky pôsobia disproporčne a komicky oproti trojke (napr. čierny drak alebo hydra). Strategická nevybalansovanosť strán a aj jednotiek a hrdinov totálne rozbila naše pokusy s kamarátmi o multiplayer a 3D plocha taktickej mapy bola častokrát neprehľadná a človek nevedel aj napriek vyznačenej ceste, či vlastne príde správne na to políčko, kam chce ísť.
Napriek tomu kampaň ma fakt zaujímala, aj keď si myslím, že to bolo predovšetkým preto, aký som bol zainvestovaný do sveta HOMAM a MAM, aj keď pravdupovediac úvodné zmietnutie predošlého herného sveta zo stola v intre som bral ako neskutočnú krivdu a podpásovku od autorov - ten svet sme zachránili v troch dieloch MAM a jeho časti aj v troch dieloch HOMAM a oni to vyhodia celé z okna, lebo si nevedia pridať kontinent alebo dimenziu bez toho, aby ho ničili.
S odstupom času a vychladnutejšími emóciami však bol okrem nedomyslenosti herných mechaník a nulového balancu môj najväčší problém nejednotný art style a dizajn sveta. Aj v jednom ktoromkoľvek hrade boli jednotky a budovy v rôznych umeleckých štýloch, niektoré vážne, iné detinské, mnohé plastové a to zasiahlo aj taktickú mapu, hoci tá ešte dopadla najlepšie z trojice hrad - bojisko - mapa. No a to isté zasiahlo aj hudbu, tu máme operu, tam máme nejaké saxofónové sólo, tu staré heroesy s vykradnutými írskymi a anglickými folkovými skladbami a tu zrazu počas boja nejaké lacné tribal elektro, ktoré mi prišlo ako najviac wtf. Elektronika vo fantasy mi nevadí, ak je spracovaná umne, ale tu to bolo ako päsť na ucho.