Halo 2 pokračuje v stopách svojho predchodcu, bohužiaľ smer svojej cesty nezmenil a tak sa namiesto plnohodnotného nového dielu stretávame len s hrou, ktorá z veľkej časti kopíruje Halo CE.

Príbeh pokračuje tam, kde Halo CE skončilo. Ceremónia udeľovania vyznamenaní je prerušená útokom Covenantov a Master Chief im musí opäť ukázať, kde patria. Príbeh tohto dielu sa taktiež točí okolo ďalšieho prstenca Halo, ktorý máte zabrániť aktivovať. Na druhej strane v radách Covenantov nastali rozpory a vy sa tak zhostíte aj možnosti hrať za druhú stranu v podobe Covenanta z rád Elite Arbitera. Príbehová zložka hry nie je veľmi nápaditá a ani sa nenazdáte a je koniec hry bez toho, žeby sa odohrala nejaká závratná zmena v príbehu.

Po grafickej stránke sa Halo 2 veľmi nezmenil, hoci postavy sa mi zdajú trochu detailnejšie a taktiež aspoň exteriéry sú ostrejšie. Vyvýšené miesta dokazujú, že aspoň na niečom si dali vývojári záležať, a pohľad do širokého okolia ma neraz zaskočil.

Čo musím tvorcom vytknúť je leveldesign, ten je stereotypný až niekedy máte pocit, že sa točíte v kruhu. V niektorých oblastiach som mal dokonca pocit, že som to videl niekedy v prvom dieli. Hra má ale rýchly spád, takže niekedy si ani v reve bitky nevšimnete tú repetitívnosť. Taktiež do hry mohla byť zakomponovaná interaktivita s prostredím viac, takto len bežíte vpred a likvidujete Covenantov a inú háveť a občas aktivujete nejaký výťah.

Zbraňový arzenál prešiel menšou revíziou a tak sa stretávame s niekoľkými novými kúskami. Ľudské zbrane mi ale prišli v porovnaní s tými Covenantskými slabšie a takže väčšinu hry som sa spoliehal práve na tie Covennatské. Aj keď si v hre máte z čoho vybrať, rýchlo prídete na to, ktoré zbrane budete využívať a na ktoré ani nepozriete. Po novom môžete naraz strieľať z 2 ľahkých zbraní, je to výhodné na začiatku, keď sú nepriatelia ešte slabší, takže si nemusíte strážiť muníciu v energetických zbraniach, nevýhodou je, že pri takomto boji sa nemôžete biť nablízko, hádzať granáty alebo zmeniť si zbraň na sekundárnu nesenú v inventári, kým jednu zbraň nevyhodíte.

Nepriatelia sú taktiež rozmanitejší, aj keď tí hmyzí sú skoro neškodní, ale zase keď na scénu nastúpia paraziti a Covenanti z radu Brute (kríženec gorily a Wookieho) spoľahnite sa, že budete potrebovať väčšie množstvo munície alebo presne mierené granáty. Likvidácia parazitov so strelnými zbraňami je zdĺhavá a obtiažna, preto je ich najlepšie rozsekať energetickou čepeľou.

Arbiter prichádza s možnosťou tichej likvidácie protivníkov, na rozdiel od Master Chief-a má generátor maskovania, aj keď nechápem prečo spojenci ho môžu mať aktivovaný donekonečna, keď vám sa minie v priebehu pár sekúnd a potom dvojnásobne dlho musíte čakať kým sa dobije.

V sérii Halo by nesmeli chýbať rôzne vozidlá a tak si v niekoľkých misiách vyskúšate aké je to likvidovať rady nepriateľov z pohodlia sedadla Ghosta, Banshee alebo tanku či džípu (bez spolujazdca sa nepohnete). Z vozidiel mi prišiel ako nový, jedine Covenantský transportér, ktorý sa dá prirovnať k ľudskému džípu.

Herná doba sa dá porovnať s dĺžkou Halo CE, aj keď je asi o pol hodinu kratšia. K záveru hry som sa dostal za ani nie 8 hodín. Herná doba by mohla byť aj dlhšia, pokiaľ by som neopustil niektoré miesta bez vyčistenia oblasti od všetkého života, keďže sa mi zdalo, že sa respawnujú, ale zase vynahrádzajú to úmrtia spôsobené spolubojovníkmi, ktorí obľubujú granáty, ktoré sú pre vás smrtiace.

Celkovo mám z hry dosť zmiešané pocity, hra je nabitá akciou a jazda vo vozidlách je zábavná, ale leveldesign a rozporuplný nazáživný príbeh hre k dobru veľmi nepridávajú. Hra je taký priemer, pokiaľ by som ju porovnal s inými kúskami danej doby mali by navrch. Halo 2 je odreagovačka od všedných chvíľ, keď máte chuť zaskákať si medzi granátmi a vystrieľať hordy Covenantov.