V koži malého žraloka sa vyberieme sa cestu pomsty, rastu a dominancie okolným vodám.
Čo nám hra ponúkne?
➤slabší ale predsa nejaký príbeh: príbehy o pomste sú už také prefláknuté, no uznávam že za žraloka som cestu za pomstou ešte neabsolvoval. V konečnom dôsledku sa ale moc nelíši od tej ludskej. V podstate išlo hlavne o to, aby sme sa z malého žraloka vykŕmili na mega žraloka a porazili vo finálnej konfrontácii záporáka, ktorý nám pred nejakých časom zabil matku. Príbehovo teda hra nenadchne ale ani neurazí.
➤podmorské a prímorské prostredie: každá lokácia bola iná. Začínali sme v bažinách, presunuli sme sa cez mestské kanáli až k začiatkom oceánu. Musím uznať že žiadnu nemôžem hodnotiť nejako negatívne. Celkom pekne spracované a živé. Do toho všetkého sa hlavne pod hladinou nachádzalo množstvo zaujímavostí a odkazov na hry či filmy. Napríklad klaun z IT či základňa zo Subnautici.
➤vlastného žraloka: hrať za žraloka som si vyskúšal myslím po prvý krát. A celkom sa mi to aj páčilo. Pohyb bol zvládnutý skvele. útoky už trochu menej. Utok chvostom som nepoužíval vôbec a preto boli súboje len o stlačaní jedného tlačidla. Občas to človek preloží špeciálnou schopnosťou a pridá k tomu pár skokov na hladinu a dostaneme pekné, aj ked jednotvárne súboje. Žraloka sme si mohli mierne aj upravovať a vylepšovať. Ja som nakoniec skončil s plne elektrickým žralokom.
➤nepriateľov: stretneme dva typy nepriateľov, a to zvieracích a ľudských. Na začiatku hry si človek musí vyberať do koho sa pustí a veľký rešpekt naháňajú hlavne aligátory. Čím vyvinutejší ale ste, tak tým vám je jedno kto sa pred vás postaví. Mne sa osvedčila hlavne elektrina, ktorá vedela väčšinu zvierat stunnúť na dlhšiu dobu. Okrem aligátorov na začiatku som sa vyhýbal aj veľrybám. Čo sa ľudských protivníkov týka, tak čím vyšší máte Infamy level, tak tým silnejší vás lovia. Uznávam že na Infamy 8 a vyššie to bolo niekedy o hubu, ale aj tak som nezaznamenal za celú hru ani jedinú smrť.
➤záporákov a bossfighty: medzi záporákov radím aj lovcov z Infamy. A aj ked bol pri nich zaujímavý popis, aj ked nabehli na scénu trochu drsne, tak im to na kvalite nepridalo. Jediný naozaj kvalitný záporák bol Scaly Pete. S ním sme si šli po krku po celú čas a musím priznať že ma bavili cutscény v ktorých sa objavoval. Samotné finále bolo dosť ťažké a posledná Peteho scéna bola výborná. Po konci hry sa človek až nevie rozhodnúť kto bol reálny záporák. Každá lokácia mala ešte svojho Apex predátora, v podobe bossfightu. Tie boli výzva len na začiatku, ale akonáhle má váš žralok elektrinu, tak sa dajú jednoducho poraziť.
➤zábavu a množstvo potravy: k tomuto bodu ide napísať asi len toľko, že pri tejto hre musí človek jednoducho vypnúť a užívať si požieranie všetkého naokolo. A hlavne to nebrať vážne a užívať si výborné hlášky komentátora.
➤možný stereotyp: vysoko pravdepodobné že pri hraní tejto hry nastane stereotyp. A to celkom silný. Našťastie hra nie je príliš dlhá, takže ma nezastihol, a to som plnil všetky achievementy.
!! Záverečné hodnotenie !!
Maneatera som dohral až na druhýkrát. Po prvýkrát ma hra omrzela celkom rýchlo, no našťastie teraz som ju zhltol za dva dni. Čo sa samotnej hry týka, tak na príbeh zameraná určite nie je. Náš žralok sa chce pomstiť lovcovi za smrť jeho matky, a to je v skratke celé. O poznanie lepšie sú na tom lokácie, ktorých nie je prehnane veľa, ale za to sú rozmanité. Prakticky na každom kroku sa dali nájsť pod vodou nejaké zaujímavosti. Všetko si to človek prechádzal sa svojho žraloka, ktorého ste si do istej miery mohli upravovať. Z toho môjho sa na konci stal krásny elektrický tvor. Nebezpečenstvo ste zažívali pod vodou, vo forme aligátorov či iných žralokov, ale aj na hladine vo forme lovcov a pobrežnej stráže. Občas sa naskytol aj nejaký ten bossfight. Po získaní elektrických zubov ale žiadny z bossov problém nebol, teda až na posleného, Scaly Pete. Tam som mal na mále ale podarilo sa mi počet smrtí udržať na nule. Počas hrania som sa bál že ma chytí stereotyp, keďže táto hra mi príde že je na to stavaná, no našťastie sa nestalo a ja som dostal slušnú, skoro 9 hodinovú zábavu, plnú krvi a vody. Chystám sa aj na DLC Truth Quest, aj ked není najlepšie hodnotené. Človek si ale musí názor spraviť sám. A to vlastne platí o celej hre. Podľa mňa sa oplatí si ju zahrať ale nie za plnú cenu.
➤Čas strávený v hre: 8,4 hodín ( bez DLC )
➤Achievementy: 32/44 ( v základnej hre splnené všetky. Ostatné sú súčasťou DLC )
HODNOTENIE: 75/100%
Čo nám hra ponúkne?
➤slabší ale predsa nejaký príbeh: príbehy o pomste sú už také prefláknuté, no uznávam že za žraloka som cestu za pomstou ešte neabsolvoval. V konečnom dôsledku sa ale moc nelíši od tej ludskej. V podstate išlo hlavne o to, aby sme sa z malého žraloka vykŕmili na mega žraloka a porazili vo finálnej konfrontácii záporáka, ktorý nám pred nejakých časom zabil matku. Príbehovo teda hra nenadchne ale ani neurazí.
➤podmorské a prímorské prostredie: každá lokácia bola iná. Začínali sme v bažinách, presunuli sme sa cez mestské kanáli až k začiatkom oceánu. Musím uznať že žiadnu nemôžem hodnotiť nejako negatívne. Celkom pekne spracované a živé. Do toho všetkého sa hlavne pod hladinou nachádzalo množstvo zaujímavostí a odkazov na hry či filmy. Napríklad klaun z IT či základňa zo Subnautici.
➤vlastného žraloka: hrať za žraloka som si vyskúšal myslím po prvý krát. A celkom sa mi to aj páčilo. Pohyb bol zvládnutý skvele. útoky už trochu menej. Utok chvostom som nepoužíval vôbec a preto boli súboje len o stlačaní jedného tlačidla. Občas to človek preloží špeciálnou schopnosťou a pridá k tomu pár skokov na hladinu a dostaneme pekné, aj ked jednotvárne súboje. Žraloka sme si mohli mierne aj upravovať a vylepšovať. Ja som nakoniec skončil s plne elektrickým žralokom.
➤nepriateľov: stretneme dva typy nepriateľov, a to zvieracích a ľudských. Na začiatku hry si človek musí vyberať do koho sa pustí a veľký rešpekt naháňajú hlavne aligátory. Čím vyvinutejší ale ste, tak tým vám je jedno kto sa pred vás postaví. Mne sa osvedčila hlavne elektrina, ktorá vedela väčšinu zvierat stunnúť na dlhšiu dobu. Okrem aligátorov na začiatku som sa vyhýbal aj veľrybám. Čo sa ľudských protivníkov týka, tak čím vyšší máte Infamy level, tak tým silnejší vás lovia. Uznávam že na Infamy 8 a vyššie to bolo niekedy o hubu, ale aj tak som nezaznamenal za celú hru ani jedinú smrť.
➤záporákov a bossfighty: medzi záporákov radím aj lovcov z Infamy. A aj ked bol pri nich zaujímavý popis, aj ked nabehli na scénu trochu drsne, tak im to na kvalite nepridalo. Jediný naozaj kvalitný záporák bol Scaly Pete. S ním sme si šli po krku po celú čas a musím priznať že ma bavili cutscény v ktorých sa objavoval. Samotné finále bolo dosť ťažké a posledná Peteho scéna bola výborná. Po konci hry sa človek až nevie rozhodnúť kto bol reálny záporák. Každá lokácia mala ešte svojho Apex predátora, v podobe bossfightu. Tie boli výzva len na začiatku, ale akonáhle má váš žralok elektrinu, tak sa dajú jednoducho poraziť.
➤zábavu a množstvo potravy: k tomuto bodu ide napísať asi len toľko, že pri tejto hre musí človek jednoducho vypnúť a užívať si požieranie všetkého naokolo. A hlavne to nebrať vážne a užívať si výborné hlášky komentátora.
➤možný stereotyp: vysoko pravdepodobné že pri hraní tejto hry nastane stereotyp. A to celkom silný. Našťastie hra nie je príliš dlhá, takže ma nezastihol, a to som plnil všetky achievementy.
!! Záverečné hodnotenie !!
Maneatera som dohral až na druhýkrát. Po prvýkrát ma hra omrzela celkom rýchlo, no našťastie teraz som ju zhltol za dva dni. Čo sa samotnej hry týka, tak na príbeh zameraná určite nie je. Náš žralok sa chce pomstiť lovcovi za smrť jeho matky, a to je v skratke celé. O poznanie lepšie sú na tom lokácie, ktorých nie je prehnane veľa, ale za to sú rozmanité. Prakticky na každom kroku sa dali nájsť pod vodou nejaké zaujímavosti. Všetko si to človek prechádzal sa svojho žraloka, ktorého ste si do istej miery mohli upravovať. Z toho môjho sa na konci stal krásny elektrický tvor. Nebezpečenstvo ste zažívali pod vodou, vo forme aligátorov či iných žralokov, ale aj na hladine vo forme lovcov a pobrežnej stráže. Občas sa naskytol aj nejaký ten bossfight. Po získaní elektrických zubov ale žiadny z bossov problém nebol, teda až na posleného, Scaly Pete. Tam som mal na mále ale podarilo sa mi počet smrtí udržať na nule. Počas hrania som sa bál že ma chytí stereotyp, keďže táto hra mi príde že je na to stavaná, no našťastie sa nestalo a ja som dostal slušnú, skoro 9 hodinovú zábavu, plnú krvi a vody. Chystám sa aj na DLC Truth Quest, aj ked není najlepšie hodnotené. Človek si ale musí názor spraviť sám. A to vlastne platí o celej hre. Podľa mňa sa oplatí si ju zahrať ale nie za plnú cenu.
➤Čas strávený v hre: 8,4 hodín ( bez DLC )
➤Achievementy: 32/44 ( v základnej hre splnené všetky. Ostatné sú súčasťou DLC )
HODNOTENIE: 75/100%
Assassin’s Creed Valhalla - Wrath of the Druids