Pro pohodlnější navigaci i přístup k pokročilým funkcím Databáze-her.cz doporučujeme povolit si ve svém prohlížeči JavaScript.

Komentáře

Ace Combat: Assault Horizon

  • PC 80
Sakra, to bol nárez! Síce nie bez chýb, za to s poriadnou dávkou adrenalínu a explózií.

Siedmy diel Ace Combat série je iba druhým dielom, ktorý som dohral, alebo vôbec hral. Nie že by som nemal rád letecké arkády, poťažmo celú Ace Combat sériu , ale nejak sa nie a nie k týmto hrám dostať. Prvý diel, ktorý som hral bola trojka ešte na starom dobrom PSX a potom dlho dlho nič. Až naraz spoločnosť Namco ohlásila port Assault Horizon pre PC a ja som si povedal, že tentokrát už do toho ísť musím.

Prvé dojmy z hry sa niesli v akomkoľvek len nie pozitívnom duchu na čom sa podpísalo ovládanie. Hovoríte si, že človek znalý PC verzií starých Resident Evilov by mal čakať, že konverzia pôvodom japonskej konzolovej hry dopadne podobne, no ja som dúfal, že doba sa zmenila. A našťastie sa aspoň trochu predsa len zmenila a to tým, že autori do hry pridali aj podporu myši, pretože keby som mal celú hru odohrať len na klávesnici, sekol by som s tým hneď po úvodnej „tutoriálovej „misii. Nadarmo sa nehovorí: „bez X360 gamepadu k PC nesadaj“.
Nakoniec sa mi ale podarilo dopracovať ku, v rámci možností, pohodlnej ovládacej schéme. Síce to malo od dokonalosti stále dosť ďaleko (skoro som pri manévrovaní so stíhačkaou zodral podložku na myš) ale už sa tomu dalo hovoriť hranie.

Assault Horizon by sa dal charakterizovať ako „Call of Duty v oblakoch“. Pri niektorých misiách som si dokonca aj pripadal, že hrám onú slávnu hru. Ale povedzme si na rovinu, je to zle? Ja mám efektnú bezmyšlienkovitú akciu rád a tej sa mi tu dostalo požehnane. Naháňačku s atómovkou na F22, vlastne všetky scény s F22 v hlavnej úlohe ešte dlho nedostanem z hlavy. A o nič horšie na tom neboli ani misie na Apachovi, ktoré popri tých so stíhačkami pôsobili ako vítané osvieženie. O niečo slabšie mi prišli misie na Black Hawku, kde jedinou úlohou bolo strieľať z palubného guľometu. Na druhej strane, boli len dve, takže to vývojárom môžem pokojne odpustiť.
Samotné dogfighty sú v hre spracované celkom originálne. Môžete nepriateľov buď naháňať a páliť po nich z diaľky ako v predošlých dieloch alebo využiť celkom intuitívny a efektne spracovaný dogfight systém, s ktorým sa po stlačení príslušného tlačítka zavesíte oponentovi za chvost a začína sa hra na mačku a myš, ktorá končí buď útekom alebo grandióznou explóziou.

Keďže ide o už o takmer 2 roky starú hru, nečakal som žiadne grafické orgie. Napriek tomu, explózie vyzerajú náramne a aj modely sú celkom detailné. Jediné, čo je na nižšej úrovni, je spracovanie terénu a pozemných objektov. Ale keďže ide o hru, ktorá sa odohráva vo vzduchu, môže vám to byť srdečne ukradnuté.

Celkovo som toho od hry moc nečakal a nakoniec ma veľmi príjemne prekvapila. Nie je to dokonalá hra a mnoho vecí, najmä ovládanie v PC verzii, mohli autori trochu vyladiť a spomínané „chopper gunner misie“ mierne zaostávali za ostatnou náplňou, napriek tomu som s hrou spokojný. Koniec koncov, každý deň nedostanem možnosť preletieť sa v tak nádherných strojoch ako je Raptor, Hornet, Apache a mnohých iných.

Pro: dogfight systém, nekončiaca akcia, detailne zobrazené stroje

Proti: ovládanie, chopper gunner misie

+12

Far Cry 3

  • PC 95
Tak toto sa Ubisoftu podarilo. Máloktorej hre sa podarí zabaviť ma na tak dlhú ako sa to podarilo tretiemu Far Cry.
Pravdupovediac, nemyslel som, že ma ešte niekedy zaujme nejaká hra z tejto série. Prvý diel mám veľmi rád, ale odklon od pôvodnej „otvorene lineárnej“ hrateľnosti ku sandboxu v dvojke ma akosi odradil, preto sa sám sebe čudujem, že som sa vôbec do trojky pustil. Ale dosť bolo kecov.

Hra začína ako mnoho moderných FPS, úvodným tunelom, kde musíte kráčať po dopredu vyznačenej ceste a popri tom sa dozviete niečo o ovládaní. Taký nenápadný tutorial. Do tohto bodu som mal dojem, že hrám „iba ďalšiu FPS“. Ale naraz prišlo niečo, čo ma donútilo zmeniť môj názor.
Bol som vrhnutý na ostrov s tým, že si môžem robiť (viac-menej) čo sa mi zachce. Teda okrem plnenia povinných som sa mohol vyblbnúť plnením vedľajších úloh, opravovaním rádiových veží alebo sa venovať súťaženiu v hádzaní nožov na terč, jazdeniu na čas alebo v s streľbe na cieľ. Keďže poker mi moc nejde, obchádzal som ho ako sa len dalo, no aj tak si ma nakoniec našiel v jednej nepovinnej misii s čím mi nakoniec musel pomôcť iný DH užívateľ. A aby toho nebolo málo, v hre je ešte možné obsadzovať nepriateľské tábory. Po jeho získaní sa vám ešte zobrazí hľadaná osoba alebo zviera ktorých musíte zabiť vopred určenou zbraňou za čo získate nemalý finančný a XPčkový obnos.
Čo sa týka náplne hlavných misií, myslím že sú dostatočne nápadité a zábavné na to, aby hráča motivovali k ďalšiemu postupu. Pri tých vedľajších sa občas stane, že sa niektoré koncepty trochu obmenia a ide o to isté. Ale nedeje sa to často.

Jedna z vecí, ktorá mi v úvode hrania trochu prekážala bolo „craftovanie“. Na začiatku totiž hlavný hrdina disponuje obmedzeným ruksakom, peňaženkou a všetkými ostatnými potrebnými vecami a každú vec je potrebné vylepšiť, alebo skôr vyrobiť novú z koží zabitých zvierat. Neskôr som si na túto aktivitu zvykol a pri hľadaní cieľových kusov som sa celkom dobre zabavil.
Takisto aj lieky si hráč musí, ako u nás hovoríme, vycraftovať. Na zbieranie kvetov som už ale zvyknutý z Red Dead Redemption, takže mi to nerobilo problém.

Pokiaľ ide o hrateľnosť, páči sa mi možnosť zvoliť si vlastný štýl hrania. Vo väčšine prípadov som nepriateľov chladnokrvne podrezával mačetou, prípadne zabíjal na kratšiu vzdialenosť lukom a na dlhšiu ostreľovačkou s tlmičom (vražedná to kombinácia). Ale boli aj chvíle, keď som nemal chuť na plíženie a schovávanie sa v tieňoch a vytasil som to na enemákov v plnej paráde.
Keď už som načal to podrezávanie, teda „takedowny“, musím uznať že sú veľmi podarené a až zvrátene uspokojujúce a existujú hneď v niekoľkých variáciach. Raz sa mi dokonca podarilo zabiť 6 pirátov po sebe za pomoci skillu „chained takedown“. Mojim obľúbeným sa však stal „knife throw takedown“, pretože nie je nad to zabiť po tichu hneď dvoch nepriateľov po sebe. A okrem toho to vyzerá sakra efektne.

V hre sa nachádza aj akýsi zjednodušený strom skúseností rozdelených do 3 kategórií, do ktorých si môžete prideľovať získané skúsenostné body. Keďže som plnil všetky vedľajšie questy, pred koncom hry som už mal odomknuté všetky.

Príbeh je vcelku jednoduchý (oproti pôvodnej hre je to hotová oscarová dráma) a pomerne dobre podaný. V podstate je celý o tom, ako sa z obyčajného zazobaného burana stane neporaziteľný bojovník a jediná nádej domorodého ľudu. Postavy mi spočiatku prišli nesympatické, ale časom som si na ne zvykol.

Ešte som nespomenul grafické spracovanie, ktoré patrí k jedným z najlepších za minulý rok. Síce som hru nehral pri plných detailoch, napriek tomu sa bolo na čo pozerať. Najmä výbuchy a svetelné efekty nemali chybu.

Nečakal som, že sa z Far Cry 3 nakoniec vyvinie až tak dobrá hra. Dokonca som ani netušil, že dokážem hrať jednu hru skoro mesiac v kuse, za čo má Ubisoft môj obdiv. Teraz už len dúfam, že dvojka bude aspoň z polovice tak dobrá.

Pro: dĺžka hry, rozmanité misie, rozľahlý svet, možnosť hrať vlastným štýlom, schopnosti...

Proti: niektoré postavy, spočiatku nutnosť všetko si vyrábať

+20

Need for Speed: The Run

  • PC --
UPOZORNENIE:
Hru som hral vo verzii pre XBOX 360, myslím však, že okrem ovládania, grafiky a iných drobností by medzi jednotlivými verziami nemali byť žiadne rozdiely.

Po nečakane dobrom Hot Pursuite som sa rozhodol pustiť do pokračovania. Trailery a všetok ten humbuk okolo naznačovali, že pôjde o trochu iný druhý zážitku oproti predchádzajúcemu dielu, napriek tomu to vyzeralo nádejne.
A potom to prišlo. Relatívne krátko po vydaní som sa pustil do hrania PC verzie, ktorá ma odradila nepraktickým ovládaním (doteraz som neprišiel na to, ako ho mám upraviť k obrazu svojmu) a jazdným modelom, ktorý mi po Hot Pursuite prišiel akýsi, „zvláštny“. To bol posledný kliniec do rakvy s názvom The Run.
O čosi neskôr sa mi nejakou náhodou opäť podarilo dostať ku XBOXovej verzii (nie, nebolo to vďaka Warezu), vďaka čomu teraz (možno) čítate tento komentár.

Ako pri každej závodnej hre, začneme príbehom. Najlepší výraz akým ho môžem pomenovať je „žvást“ (v tom hollywoodskom zmysle slova). Inak povedané, ak sa Vám pri hraní predchádzajúcich „Needov“ od Black Boxu z príbehu ježili vlasy, inak tomu nebude ani tu.
Napriek tomu, celé to príbehové zastrešenie a filmový feeling robí hru výnimočnou (v rámci normy).
Nápad urobť z hry jeden veľký závod sa spočiatku javý ako dobrý, avšak jeho realizácia je už tak bezchybná nie je.

Začnem tým, čo mi vadilo. V prvom rade to bol už ten spomínaný jazdný model, ktorý mi aj po zmene platformy prišiel stále nejak „nedopečený“. Možno to bolo tým, že som mal v pamäti ten z Hot Pursuitu, nemohol som si naň zvyknúť. Vďaka tomu sa mi mnohokrát stalo, že vďaka mnou nečakanej reakcii auta som skončil vo zvodidlách, prípadne v oproti idúcom aute.
Ďalšou vecou bola výmena áut. Ešte nikdy som nezažil závodnú hru, v ktorej by som si nemohol zmeniť auto v menu (prípadne v režime voľnej jazdy). Jediný spôsob výmeny je zájsť si počas jazdy na pumpu a tam vozidlo vymeniť za iné, čím pochopiteľne strácate svoju pozíciu a musíte všetkých zase predbehnúť znova.
A poslednou chybou bola podľa mňa obmedzená ponuka áut. Nemám nič proti tomu, keď sa v nejakej špeciálnej edícií pridajú do hry nové veci. Prečo mi to ale hra vyhadzuje tak drzo na oči? Takto mi väčšina kusov, na ktoré som mal zálusk zostala neprístupná.

Zo zvyškom som bol už spokojný. Herné módy sú viac-menej klasické (akurát sú inak pomenované) a po pristúpení na pravidlá hry (a tiež akceptovaní jazdného modelu) som sa pri hraní výborne bavil. Občas sa zastaví aj stará dobrá polícia, aby trochu „závoďákom pristrihla (prítlačné) krídla“, sem tam prišla stláčacia sekvencia a čo ma zaujalo najviac boli naskriptované wow scény, ktoré sa v autovej hre len tak nevidia.

Aj keď moje písanie mohlo vyznieť negatívne, kladné dojmy prevážili. Hra to síce nie je dokonalá a niektoré veci mohli autori vyriešiť inak, napriek tomu ide o solídnu závodnú arkádu.

Pro: originálne spracovanie, naskriptované scény, stále zábavný gameplay

Proti: jazdný model, výmena áut, ponuka áut

+16

Halo 2

  • PC 100
Druhý diel Halo série bol pre mňa až doteraz chýbajúcim kusom skladačky. Až vďaka PC verzii sa mi podarilo dotiahnuť do konca celú trilógiu (naprieč platformami) a konečne chápem všetkému (alebo aspoň väčšine) z toho, čo sa odohralo v dejstve treťom.

Keďže sa jedná o druhý diel z (zatiaľ) trilógie, človek by mohol nadobudnúť dojem, že pôjde o typický „vyplňovač miesta“ medzi jednotkou a trojkou. Avšak tentokrát to tak nie je. Keď hra vyšla pred pár rokmi na prvom Xboxe, pre tých pár šťastlivcov, ktorí ho tu vlastnili to musel byť taký malý sviatok, pretože aj keď sa vtedy Microsoftu nepodarilo urobiť nejakú veľkú dieru na konzolovom trhu, myslím že Halo je jeden z dôvodov, vďaka ktorým tu máme dnes Xbox 360 (a ďalší na ceste).

Halo bolo akýmsi „killer titulom“ Xboxu, preto som nikdy nepochopil rozhodnutie Microsoftu urobiť jeho konverziu na PC. Nech boli dôvody akékoľvek, som rád, že sa to stalo, pretože inak by som si nemohol takto pohodlne a bez emulovania doplniť herné „vzdelanie“.

Hra ako taká, by sa dala charakterizovať ako space opera. Máme tu vesmírne lode, mimozemské civilizácie a prepracované univerzum, ktoré si nezadá so Star Wars alebo Star Trekom. Na rozdiel od vtedajšej konkurencie Halo vždy kládlo príbeh na prvé alebo skôr popredné miesta. Síce nejde o nič extrémne originálne, napriek tomu ide o celkom prepracovanú zložku hry.
Každý správny príbeh potrebuje svojho hrdinu. Túto funkciu plní náš starý známy supervojak Master Chief, ktorému síce nikto nikdy nevidel do tváre a veľa toho nenahovorí (narozdiel od Gordiho občas niečo predsa len povie), napriek tomu je to hrdina na slovo vzatý.

Halo 2 vyšlo zhruba 2 roky po konzolovej verzii, keď bola už PC komunita namlsaná upútavkami na Crysis, takže dva roky stará hra už mohla posadiť na zadok už len málokoho. Napriek tomu, v porovnaní s prvým dielom ubehla graficky celkom dlhú cestu. Modely sú detailnejšie, textúry ostrejšie a prostredia ešte rozľahlejšie.

Bungie však nikdy neboli nejakí nejakí udávači výkonu alebo technologickí mágovia. To, čím si prvé Halo získalo väčšinu fanúšikov, bola hrateľnosť. V tomto smere sa toho moc nezmenilo, akurát pribudla jedna drobná „fíčura“ v podobe dual-wieldu, teda nosenia dvoch zbraní naraz. Samozrejme, funguje to len s malými kúskami, ale tam kde som v prvom dieli váhal, či si mám vziať magnum alebo plasma rifle, teraz som to mohol vyriešiť kombináciou oboch. Drobnosť, ale poteší.
Keďže je hra postavená na strieľaní, autori si na tejto zložke dali záležať a výsledkom sú intenzívne, mnohokrát až epické boje.
Oproti prvému dielu hra ponúka aj hranie za covenantského prebehlíka Arbitera, ale z hľadiska hrateľnosti sa oproti hraniu za Master Chiefa nijak nelíši. Jediný rozdiel je, že Arbiter sa po stlačení „x“ zneviditeľní (Chief si zapne svetlo).

Tam kde hra stráca po technologickej stránke, vynahradzuje to stránkou zvukovou, konkrétne tou hudobnou. Už úvodná téma naznačuje, že na hudbe si niekto dal naozaj záležať a oproti grafike nepodlieha starnutiu, takže niektoré tóny znejú naozaj nadčasovo. Dobre sa to počúva a hlavne to dobre doplňuje celkovú atmosféru hry. Tak to má byť.

Celkovo sa mi druhé Halo nesmierne páčilo, avšak pár vecí mi predsa len vadilo.
V prvom rade to bola absencia mojej obľúbenej útočnej pušky. Síce je tu namiesto nej aká taká náhrada v podobe bojovej pušky, ale nie je to ono.
No a druhou vecou bolo zakončenie. Keď sa na to tak spätne pozerám, príde mi to ako keby dvojka a trojka mali byť jedna hra, ale niekomu prišlo ako dobrý nápad rozdeliť to na dva tituly.

Aj keď Halo 2 nie je dokonalá hra, napriek tým vyššie uvedeným námietkam som sa po celý čas výborne bavil a tých pár malicherností na tom nič nezmení.
Halo séria nie je hra pre každého, buď ju akceptujete takú aká je, alebo ju môžte donekonečna kritizovať. Iná možnosť nie je. A ako ste si už mohli všimnúť, ja spadám skôr do tej prvej kategórie...

Pro: hrateľnosť, príbeh, výprava

Proti: absencia útočnej pušky, odseknutý koniec

+18

The Darkness II

  • PC 95
"Je dobré byť zlý"
Nejak takto by sa dala celá hra charakterizovať, pretože hlavný hrdina, aj keď to nie je vyslovený parchant, od hrdinov bez bázne a hany ako Mariňák z Doomu, Master Chief, Gordon a mnohých iných má dosť ďaleko. Toľko k hlavnej postave, teraz samotná hra.

Ako iste všetci vedia, The Darkness II je pokračovaním pôvodne konzolovej hry, ktorú som bohužiaľ nehral, takže nemôžem porovnávať ani vypichnúť rozdiely medzi jednotlivými hrami. Čo ale môžem povedať je, že druhá "Temnota" je podľa mňa jednou z najzábavnejších tohtoročných hier, ale nepredbiehajme.

Hra ako taká je adaptáciou rovnomenného komixu (ktorý som tiež nikdy nečítal) a ten je z nej cítiť na míle ďaleko, najmä vďaka, ako ste si už z videí a screenshotov mohli všimnúť, komixovej štylizácií. Celá hra je totiž spracovaná v cell shadovej grafike ako tomu bolo napríklad u XIII, prípadne Borderlands. Síce neviem, čo autorov viedlo k tomuto kroku, pretože grafika pôvodnej hry nebola nijak štylizovaná, po počiatočnom "šoku" som si na to celkom zvykol a musím povedať, že komixová štylizácia veľmi dobre dokresľuje atmosféru celej hry.

Z hľadiska hrateľnosti je to čistokrvná FPS, ktorá sa však od konkurencie líši jedným podstatným rozdielom. Dvomi "rukami temnoty", ktorými hlavný hrdina disponuje. Vďaka tomu , dostáva pôžitok z likvidácie protivníkov nový rozmer. Hra Vás pri tom do ich používania nijak nenúti a takmer celou hrou sa môžte prestrieľať. To by však bola veľká škoda, pretože nie je nič lepšie, ako pri prebíjaní strelných zbraní dať enemákom trochu cez držku "temnou rukou", prípadne im zožrať srdce alebo ich roztrhnúť napoly.

Príbehovo hra nadväzuje na prvý diel, ktorého znalosť však nie je nutná, pretože hra Vám na začiatku v krátkosti povie všetko podstatné, čo by ste mali vedieť. Príbeh je, na akčnú hru, celkom komplexný ale našťastie nijak prekombinovaný, aj keď občasné "wtf" momenty sa nájdu. Hlavne na konci som si už takmer nebol istý čo je skutočnosť a čo halicunácia, to sa autorom fakt podarilo.

Na záver musím zopakovať to čo som povedal na začiatku, že Darkness II je jedna z najzábavnejších hier poslednej doby a pre mňa možno aj kandidát na akčnú hru roka, aj keď je ešte zavčasu o tom hovoriť.

Pro: zábavné akčné pasáže, príbeh, grafika

Proti: mohlo to byť aj dlhšie

+30

Rage

  • PC 90
Bude tomu už dobrých 7 rokov, čo vyšla posledná hra od id Software, zakladateľov celého FPS žánru, DOOM 3. Bol to celkom odvážny krok vyrukovať sebavedome na trh pár mesiacov pred vydaním Half-Life 2 a tak sa tretí DOOM nestretol s takým fenomenálnym úspechom ako pán Carmack & Co. čakali. Každopádne mne to mohlo byť jedno a hru som si náležito užil (zatiaľ dvakrát).
Niekoľko málo rokov potom sa začali internetom šíriť zvesti o pripravovanej novej hre od id Softu, ktorá nemá byť pokračovaním žiadnej z ich zavedených značiek. A tým sa začali písať dejiny hry Rage.

Rage bol od začiatku prezentovaný ako hra, ktorá sa bude značne líšiť od vtedajších id hier.
Napriek tomu, aká je Rage iná oproti predchádzajúcim titulom z Carmackovej dielne, nájdeme na nej všetky poznávacie znaky alebo po novom trademarky "Dúmoviek", vrátane dvojhlavňovej brokovnice.

Najlepšie bude začať príbehom, ktorý mi príde rozporuplný. Zápletka je síce veľmi zaujímavá, no celý príbeh padá na jeho podaní. Na našu modrú planétu má spadnúť obrovský "šutrák" a z nejakého dôvodu je náš bezmenný hlavný hrdina vybraný medzi tých, ktorí majú prežiť apokalypsu zmrazení v zariadeniach, ktorým hovoria "Archy". Prečo je to ale tak, to už sa Vám už nevysvetlí nikto.
A tak putujete po svete, plníte úlohy od rôznych zadávateľov a tým napĺňate svoj (herný) osud. Napriek všetkému čo som povedal má Rage najsilnejší a príbeh spomedzi všetkých id hier.

Celá hra začína tým, že sa náš spomínaný hrdina bez mena prebúdza do nového, katastrofou zničeného sveta. Netrvalo to (našťastie) dlho a po niekoľkých primerane dlhých rozhovoroch som už v ruke zvieral svoju prvú zbraň, čím nemohlo byť nič iné ako pištoľ, celkom podobný tomu z DOOMu 3. Čo sa týka arzenálu, nájdeme tu všetky štandarné kúsky ako brokovnicu, samopal alebo raketomet. BFG sa tentokrát nedostavilo, no aby bolo fanúšikom zadosťučinené, máme tu jeden typ munície do pulzného kanónu, ktorý sa volá BFG.

Hra ako taká je celkom otvorená a máte tú spomínanú voľnosť pohybu. Po bližšom skúmaní som ale zistil, že všade aj tak vedie jedna, nanajvýš dve cesty. Ale to nevadí, nikto predsa nečakal žiadny sandbox.

Po akčnej stránke hra šľape ako švajčiarske hodinky. Akcie je dosť a je starostlivo dávkovaná v primeraných množstvách. Po všetkých tých vojnových strieľačkách, čo som v poslednej dobe odohral to pôsobí ako ozvena z minulosti v tom najlepšom možnom zmysle slova.

A aby toho nebolo málo, máme tu aj autá, ktorými sa môžete prepravovať na miesto konania misie alebo si trochu zazávodiť. Závodný model síce nie je nejak extra prepracovaný ale na to čo sa človek v hre povozí bohate stačí.

Takže keď sa to tak zhrnie, máme tú starosvetskú FPS akciu, ktorá sa nebojí robiť veci trochu inak a z konkurencie si veľkú hlavu nerobí. Kvôli tomu budem id Software vždy uctievať a kvôli tomu je Rage dobrá hra.

Pro: hrateľnosť, grafika, príbeh

Proti: podanie príbehu, relatívna krátkosť

+15

Need for Speed: Hot Pursuit

  • PC 95
Neexistuje veľa závodných hier, ktoré by som dohral do konca. Keď sa to tak vezme, Okrem havajského Test Drive Unlimited a štvrtého Burnoutu to boli iba hry zo sérií Need For Speed a FlatOut.
A keďže ide o môj prvý "závodný komentár", nie je nič lepšie ako začať práve reinkarnáciou známej série (teda subsérie).

Pôvodne som ku HP pristupoval bez nejakých väčších očakávaní. Predsa len, hra kde sa banda zbohatlíkov premáva v luxusných autách a popri tom uniká pred strážcami zákona sa za originálnu označiť určite nedá. A keďže s malými očakávaniami prichádzajú veľké prekvapenia, nasledujúci text sa bude niesť najmä v duchu spokojnosti.

Hra ponúka hranie za obe strany, teda za pretekárov aj ruky zákona. Pôvodne som si myslel, že policajná časť hry bude len akousi "fíčurou", ktorá sa pekne vyníma na krabici a v reále nudným doplnkom ku pretekárskej zložke, ktorú si človek len rýchlo odbije, aby sa mohol okamžite vrhnúť späť do víru závodov. Lenže to by v tom nemohli byť Criterioni. Obe zložky sú si teda absolútne rovnocenné a hra Vás nenúti preferovať tú či onú stranu. Ja osobne som po každom úspešnom závode nasadol do policajného auta a tých, ktorých som sa snažil zo predtým predbehnúť som dostal za mreže. Tým pádom môžem vylúčiť akýkoľvek stereotyp, pretože každá hra bola iná ako tá predchádzajúca.
K tomu celkom dopomáha aj pestrá ponuka herných módov, kde sú klasické preteky tak trochu upozadené na úkor všemožných naháňačiek alebo časoviek.
Najviac som si užíval mód Hot Pursuit a to za obe herné strany. Dalo by sa to označiť za needforspeedovskú obdobu módu Road Rage známeho z Burnoutu.
Naopak najmenej sa mi páčili časovky, pretože zajazdiť ich na zlatú medailu bolo niekedy naozaj náročné.

Čo sa týka technického spracovania, je na vysokej úrovni. Autá sú vymodelované do posledného detailu a aj znejú ako svoje predlohy. Je vidieť, že autori venovali ich tvorbe dostatok času. Ako povedal kedysi istý redaktor v relácii Game Page pri recenzii štvrtého dielu: "grafika je tak fotorealistická, že sa budete báť, aby na Vás tie autá nevyskočili z monitoru", s prižmúrením oka sa to dá povedať aj o Hot Pursuit.

Jediné, čo mi kazilo dojem z inak bezchybnej hry bol oficiálny soundtrack, ktorý mi absolútne nesadol. Keď si pomyslím na tie rockové "vypaľováky" z FlatOut hier alebo štvrtého Burnoutu, koniec koncov aj v predchádzúcich NFS hrách som si vždy po hudobnej stránke našiel niečo pre seba, príde mi to ako zvláštna voľba. Nuž čo, koľko ľudí, toľko chutí a v každej hre predsa nemôžu hrať len Ironi alebo Megadeti :)

Celkovo môžem zhodnotiť Hot Pursuit ako jeden z najvydarenejších dielov série od čias Most Wanted a pre mňa asi najlepší diel v sérii. Namakané autá, naháňačky s políciou, zábavné zbrane, to všetko tvorí dohromady skvelú závodnú hru. Vlastne mi to celé prišlo ako hranie sa s angličákmi. Nikto nerieši čo postavy motivuje k ich konaniu, ide len o to dobre a schuti si zazávodiť.

Pro: policajné naháňačky, zbrane, technické spracovanie

Proti: soundtrack, niektoré časovky

+21

Red Faction: Guerrilla

  • PC 95
Až do dnešného dňa som si myslel, že najdeštrukčnejšia hra na svete je moja srdečná záležitosť - Mercenaries. Lenže to by v tom musel byť čert, aby som sa nemýlil.

V sérii Red Faction nie som žiadnym nováčikom, veď predchádzajúce diely som dohral po dvakrát a a už tie sa na krabiciach chvastali zničiteľným prostredím. No oproti Gorrille..... pardón, Guerrille toto slovné spojenie pôsobí ako výsmech. Keď si to tak zrovnám, od tejto hry už bude pre mňa asi každý akčňák len spomínanou o komentár či dva nižšie "prechádzkou nezničiteľnými prostredím". Prakticky celá hrateľnosť je postavená na ničení čohokoľvek, čo Vám príde pod ruku (prípadne pod kladivo).

A ako sa to vlastne hrá?
Podobne ako GTA, prípadne spomínané Mercenaries. Hlavný hrdina príchádza na Mars a zhodou okolností sa stane členom partyzánskej organizácie a neskôr jedinou nádejou slobnodného Marsu. Príbeh síce nie je to, na čom by hra stavala, ale ako taká výplň medzi jednotlivými akciami má svoje uplatnenie.

Graficky je hra na úrovni a teda každú jednu explóziu som si náležite vychutnal, a že ich teda bolo!
Keď sa povie grafika, musí sa povedať aj ozvučenie, ktoré je rovnako podarené, takže deštrukciu nielen dobre vidieť ale aj počuť.

Záver:
Od tretieho dielu marťanskej série som si toho moc nesľuboval a nakoniec ma dokázala veľmi príjemne prekvapiť. Misie sú relatívne pestré, hra celkom slušne odsýpa, tempo je miestami až zbesilé, takže nevidím dôvod túto skvelú GTAčkovinu neodporúčiť. Minimálne ako prostriedok na odbúranie stresu funguje dokonale.

P.S. Istá pasáž poslednej misie mi pripomenula tankové misie v Halo 3, no tamojšia úroveň zničiteľnosti je len slabým odvarom.

Pro: deštrukcia všetkého možného a celková akčná stránka hrateľnosti

Proti: niekedy nudné presúvanie sa po mape

+14

BlackSite: Area 51

  • PC --
UPOZORNENIE:
Hru som hral vo verzii pre XBOX 360, myslím však, že okrem ovládania, grafiky a iných drobností by medzi jednotlivými verziami nemali byť žiadne rozdiely.

Ako iste všetci vedia, ide o pokračovanie istej hry s názvom Area 51, ktorú som si plánoval kedysi zaobstarať ešte na starú dobrú "Péesdvojku", no nakoniec sa mi to bohužiaľ nepodarilo (dúfam, že sa ešte niekde dá zohnať aspoň PC verzia), pustil som sa do hrania pokračovania. A myslím, že som urobil dobre.

Síce už dnes si na túto "pařbu" spomenie málokto, ja mám dodnes v živej pamäti nadšené previews/previá/previewy (nehodiace sa škrtnite) a menej nadšené, priam až vlažné recenzie. Kde sa stala chyba?
Ako už povedal pán Jack o komentár nižšie, vyšla v nesprávnej dobe a ja by som ešte podotkol, že aj v nie celkom odladenej podobe, pretože autori dostali za úlohu vydať hru prad Vianocami. Nie je to ironické?

Pozrime sa tomu na zub.
Príbeh sa točí okolo mimozemskej (aspoň dúfam, že to malo niečo s mimozemšťanmi) invázie do USA a iba náš hlavný hrdina (s malou pomocou svojej bandy) musí všetko to krviprelievanie zastaviť. Príbeh síce nie je nič svetaborné, no úplne na zahodenie to nie je a dostane sa aj na nejaké tie prekvapivé momenty alebo ,ako tomu ja s obľubou hovorím, dejové zvraty. Keďže moja angličtina nie je na úplne dokonalej úrovni a nepodarilo sa mi nikde nájsť možnosť zapnúť titulky (samozrejme, že anglické), je dosť možné, že mi nejaké tie veci ušli, každopádne sa to na výslednom dojme nijako nepodpísalo.

S hľadiska hrateľnosti ide o klasickú FPS s menším dôrazom na týmové hranie. Jednoducho povedané: beháte, strieľate a občas Vám ta banda nýmandov aj pomôže. Zrovna tento prvok by som hre vytkol, pretože bez prítomnosti týmu by som sa v 90% prípadov obyšiel. Váš tým má dokonca aj nejakú morálku, no okrem toho, že ma hra občas upozornila na to, že je vysoká, prípadne nízka, som túto funkciu počas hrania ani nezaregistroval.
Arzenál tu viacmenej máme klasický. Do rúk sa Vám dostane pištoľ, útočná puška, brokovnica, ostreľovačka, raketomet a samozrejme granáty. Neuškodilo by, keby autori do hry zapracovali viac kúskov ale nejaké výrazné negatívum to nie je.
Prostredie je vcelku variabilné, pozriete sa na vyprahlú púšť, nejaké to malomesto, dokonca navštívite aj podzemnú základňu.

Po technickej stránke je hra vcelku na úrovni. Použitie Unreal Enginu 3 je celkom očividné so všetkými je kladmi aj zápormi. Keď ju však prirovnám k takému Gears of War, ešte má čo doháňať.

Vo výsledku ide o zábavnú FPS s nejakými tými muchami, ktoré Vám ale zaujímavé príbehové pozadie, frenetické prestrelky a bezproblémový priechod hrou bohato vynahradia.

Pro: príbeh, prestrelky, bezproblémový priechod, relatívne dobrá AI

Proti: parťáci sú tu nejak navyše, z UE3 sa dalo vyťažiť viac

+10

Crysis

  • PC 90
A je to tu!
Po rokoch odriekania a presviedčania sa, že to už nikdy viac hrať nebudem som sa to toho opäť zase oprel a konečne to dotiahol do zdárneho konca.
Musím však podotknúť, že ani tentokrát to nebolo bezproblémové. Ale pekne poporiadku.

Asi každý, kto hrám venuje aspoň trochu času musel počuť o hre, ktorá mala priniesť na naše monitory fotorealistickú grafiku. Do reklamnej kampane investovali ľudia od EA určite nemalú sumu a všetci od hry čakali nadpozemský zážitok. Ako to už pri silne očakávaných hrách býva, očakávaný efekt sa nedostavil a prišlo (aj keď síce len drobné) sklamanie. Ale dosť bolo histórie, ide sa hrať!

To čo, na Crysis upúta (kedysi zvyklo aj vyrážať dych) hneď na prvý pohľad je jednoznačne grafické spracovanie. Je vidieť, že páni (a dámy) od Cryteku si dali na tejto položke veľmi záležať, koniec koncov išlo o PC exluzívny titul, ktorý mal všetkým vytrieť zrak a donútiť konzolistov blednúť od závisti. A musím podotknúť, že na hru je radosť pozerať ešte aj dnes, čo u 4 roky starých hier nebýva zvykom. To však so sebou aj nesie jedno veľké negatívum v podobe HW nárokov, čo je určite jedna z príčin relatívne vlažného prijatia hry. A zrejme kvoli tomu píšem komentár na hru až dnes :-).

Ale Crysis nie je len o grafike. Hra má aj celkom podarený príbeh. Zápletku o mimozemšťanoch, ktorí chcú ovládnuť našu modrú planétu sme už počuli nespočetne veľakrát ale určite nie z pohľadu amerických supervojakov, ktorý prišli zistiť čo sa stalo na nejakom ostrove a popri tom, ako sa patrí, zachrániť svet. To znamená, že tu máme relatívne celkom epický dej a dojde aj na dejové zvraty, takže uričte nejde len o vyplnenie prázdneho miesta medzi všetkými tými prestrelkami.

A teraz už konečne k tej hrateľnosti. Aj keď je Crysis prachobyčajná FPS, náš hlavný hrdina je navlečený do nanoobleku s niekoľkými parádnymi vychytávkami ako je neviditeľnosť, vyššia odolnosť, rýchlosť a sila. Plusom je, že Vás hra do ničoho nenúti, či už vo využívaní schopností obleku alebo postupe hrou a teda môžte hrať hru buď starým dobrým ramboštýlom alebo cestou minimálneho odporu, všetko je len na hráčovi.

Námietok ku hre veľa nemám, avšak jedna by sa predsa len našla. Zhruba v druhej tretine hry sa hráč dostáva do akejsi mimozemskej štruktúry. Táto pasáž mi prišla z celej hry najnudnejšia a nebyť toho, že sa mi z jedného inkriminovaného úseku náhodou podarilo dostať, asi by som ju ani nedohral. Trocha mi to pripomenulo pasáž na Xene v prvom Half-Life, kde som sa cítil podobne rozčarovane.


Na záver musím dodať, že až na ten malý zádrhel som sa pri hre celkom dobre bavil a ostatný priebeh hrou bol viacmenej bezproblémový. V mojich očiach síce Crytek neprekonal svoju prvotinu Far Cry, ale aj tak ide o veľmi dobrú hry, ktorý by si mal minimálne raz zahrať každý, kto to s hrami, obzvlášť FPSkami myslí aspoň trochu vážne.

Pro: AI, voľnosť, príbeh, grafika

Proti: mimozemská pasáž, HW náročnosť

+29

Half-Life: Blue Shift

  • PC 80
Tak, a mám za sebou posledný oficiálny datadisk ku jednej z najlepších fps všetkých čias.

Na úvod treba poznamentať, že aj keď hra vyšla ako datadisk, pôvodne mala byť iba prídavkom pre Dreamcastovú verziu Half-Lifu, no tá bola zrušená a tak chcela Sierra z projektu ešte vyťažiť nejaký ten $, čo sa bohužiaľ neblaho prejavilo aj na výslednej kvalite.

Aj keď bol Blue Shift dosť rozporuplne, alebo skôr negatívne prijímaný a mal asi najhoršie recenzie v celej Half-Lifeovskej sérii, mal som potrebu ho vyskúšať, pretože ma lákala predstava zažiť ešte raz haváriu v Black Messa z iného, v poradí už tretieho uhla pohľadu. A urobil som dobre.
Najskôr pomalý rozjazd ako v pôvodnej hre z čoho sa neskôr vyvinie boj o holý život.
Trochu ma sklamala absencia nejakých noviniek, pretože všetko zostalo po starom, dokonca nepribudla žiadna nová zbraň. A tiež je priam až nechutne krátky, skúsenejší hráči ho dotiahnu za asi jedno popoludnie. To sú asi najväčšie zápory celej hry.
Inak je všetko, ako som už spomenul, po starom. Teda akcia, nejaký ten logický problém, výlet na Xen a zase tá akcia.
Jednoducho, ak sa vám nepáčila pôvodná hra alebo predchádzajúci datadisk, po Blue Shifte radšej ani nesiahajte. V opačnom prípade je to naopak.

Na záver by som dodal, že napriek vyššie spomenutým negatívam (hlavne k tej krátkosti) som sa pri hraní celkom dobre pobavil. Vidieť už raz videné situácie z iného uhla pohľadu (napríklad Gordona cestujúceho do práce) je celkom zaujímavé. Koniec koncov, možnosť vydať sa opäť do komplexu Black Messa nedostanete každý deň :-)

Pro: atmosféra, akcia, odkazy na pôvodnú hru

Proti: dĺžka hry, žiadne inovácie

+25

Rogue Trooper

  • PC 90
Na začiatok Vám položím jednoduchú hádanku:
Odohráva sa to vo vzdialenej budúcnosti a v hlavnej úlohe vystupuje modrý chlapík a nevolá sa to Avatar?
Áno, je to predsa Rogue Trooper. Ale myslím si, že keby hra nebola adaptáciou u nás prakticky neznámeho komixu (na pár výnimok sú u nás nie sú známe asi žiadne) a vyšla by pár rokov neskôr, bola by podobnosť Cameronovým blockbusterom (a istým belgickým kresleným seriálom) celkom podozrivá.

Ale dosť bolo špekulácii, Rogue Trooper je tak trochu taktická, tak trochu týmová a poriadne akčná TPS akcia.
Pýtate sa, ako môže hra týmová, keď v nej vystupuje iba jedna osoba? Jedoducho, tým, že je náš hlavný hrdina GI, teda Genetic Infantry, čo je voľne preložené niečo ako geneticky vyšľachtený vojak, môže nielen dýchať pre ľudí toxický vzduch a prežiť v nehostinných podmienkach, ale dokáže so sebou nosiť aj biochipy po padlých kamarátoch v zbrani a teda hrou nepostupujete sám, ale rovno s tromi parťákmi, ktorí Vám nepriamo pomáhajú v postupe hrou. V podstate ide o takú "one man army", a tentokrát doslova. V praxi to vyzerá tak, že napríklad kolega, ktorí bol predým snajper, vám po implementácii jeho biochipu pomácha pri ostreľovaní, ďalšieho spolu s prilbou umiestníte na počítačový terminál a ostatok už vyrieši za Vás alebo kolega medik Vás kedykoľvek (keď na to máte pochopiteľne prostriedky) vylieči.

A príbeh? Aj keď je dosť jednoduchý a do istej miery predvídateľný a nemôžete od neho čakať srdcervúce zvraty alá Metal Gear séria, predsa len je pátranie po vinníkovi za úvodný masaker a následná cesta za pomstou zaujímavé, až dychberúce.

Čo na záver? Rogue Trooper je veľmi dobre hrateľná, humorná, graficky slušne vyzerajúca a celkovo zábavná TPS, ktorá Vás svojim netradičným umiestnením, príbehom a už spomínanou dobre vybalancovanou hrateľnosťou chytí a nepustí až pokým neuvidíte záverečné titulky a je veľká škoda, že v dobe vydania sa medzi všetkými tými AAA titulmi takpovediac "stratila", pretože o pokračovanie si priam volá. Potenciál pre sériu s modrými vojakmi v hlavnej úlohe by tu rozhodne bol.

Pro: hrateľnosť, spracovanie prestreliek, taktické elementy, humorné hlášky, zaujímavé príbehové pozadie

Proti: otvorený koniec bez nádeje na pokračovanie

+10 +11 −1

SiN: Wages of Sin

  • PC 75
Priznám sa hneď na úvod, že z datadisku ku hre, ktorá má veľmi milo prekvapila, som bol spočiatku trocha sklamaný. Po tom, čo predviedol pôvodný titul, som od neho očakával asi priveľmi a úvodné blúdenie kanalizáciou a zabíjanie zmutovaných pavúkov a tiež hľadanie tej zašmejdenej karty asi nebolo presne to, čo som si prial.

Našťastie, po slabšom úvode sa hrateľnosť vrátila takpovediac do starých koľají. Tentokrát s trocha väčším dôrazom na "tiché" misie, čo mi moc nesedelo, takže som každú situáciu riešil tým hlasnejším spôsobom. Od autorov je chválihodné, že spustením alarmu hráča nijak netrestajú, hráč sa iba musí vyporiadať s väčším počtom enemákov.
Ako každý správny datadisk obsahuje hra aj nejakú tú novú zbraň, ktoré tu radšej nebudem menovať, pretože si už presne nepamätám, ktoré boli a neboli v pôvodnom SiNovi.

Graficky je to ten starý dobrý SiN, takže ak sa niekomu páčila/nepáčila vizáž pôvodnej hry, bude/nebude sa mu páčiť aj/ani datadisk.

Celkovo mi prišiel Wages of Sin kvalitatívne o niečo slabší, no na druhej strane nemám tvorcom čo zazlievať, keďže nejde o plnohodnotné pokračovanie, ale ako bolo spomenuté už na začiatku, ide o datadisk.

Pro: nové zbrane, noví nepriatelia, nové misie

Proti: časté záseky, slabší úvod

+10

Archangel

  • PC 70
Archanjel je zabudnutá poľská RPG/Adventure/strieľačka (niekoho môže odradiť už len tá kombinácia) s výrazným príklonom ku akcii.

Hra začína podobne ako (takisto poľský) Painkiller dopravnou nehodou, po ktorej sa hlavný hrdina dostáva do akéhosi alternatívneho sveta, kde je nútený plniť rôzne úlohy pre "služby dobra". Názvy mi trocha prišli ako parafrázovanie na Hviezdne vojny, veď uznajte sami, zbraň hlavného hrdinu sa nazýva "Meč Svetla", proti sebe bojujú "Strana Svetla" a "Strana Temnoty" a s hlavným hrdinom sa skoro každý lúči hláškou "nech ťa sprevádza svetlo". Žeby náhoda?

Prvé, čo ma po úvode na hre zaskočilo, bola absencia akejkoľvek mapy alebo niečoho, podľa čoho by sa dalo v hre orientovať. Neskôr som prišiel na to, že prostredie nie je až také rozsiahle, ako sa zdá ale aj tak by nezaškodila prítomnosť aspoň tej mapy.

Keď som sa už do hry ako tak vžil, zameral som sa na súboje. Súbojový systém nie je nijak prelomový (autori mohli zakomponovať do hry nejaké jednoduché kombá) ale keďže nejde len o čistokrvnú akciu, dá sa to ako tak akceptovať. Nepriatelia sú rozmanitý a dalo by sa povedať, že na každého platí trochu iná taktika.
Príjemným spestrením súbojov je možnosť prepnúť sa do vami na začiatku zvolenej formy - buď Ducha alebo Bojovníka a s tým spojené využitie týchto schopností.
Okrem toho za zabitých nepriateľov získavate skúsenostné body, ktoré môžte investovať do, nazvyme to "schpností" ako sú napríklad regenerácia alebo zneviditeľnenie takže súboje sú dostatočne variabilné.

Dosť ma sklamal dizajn misií (alebo questov, či ako sa tu tomu hovorí), ktorý spočíva v presune z miesta A do miesta B alebo zabitia nejakej monštróznej príšery. Občas to bolo naozaj dosť stereotypné. Čiastočne to zachraňuje aspoň variabilita prostredí.

Grafické spracovanie na svoju dobu nejak neexcelovalo ale ani nejak výrazne nezaostávalo, skrátka taký ten priemer.

Aj keď môj koment môže vyznieť negatívne, nie je tomu tak. Archanjel je dobrá hra, ktorá však, nebyť niekoľkých závažných chýb, mohla byť sakra dobrá.

Pro: príbeh, variabilita prostredí

Proti: zo začiatku ťažšia orientácia vo svete, nedotiahnutý súbojový systém, otravné loadingy

+12

Sniper: Path of Vengeance

  • PC 50
Prehlásenie:
Autor tohoto komentára si je plne vedomý, že jeho napísaním si koleduje o nútené práce v sekcii Schvaľvanie videí a príde o svoj spoločenský štatút.
Ďalej je komentár politicky nekorektný a obsahuje náznaky humoru.
Čítanie len na vlastné riziko!

O hre Sniper: Path of Vengeance (ďalej len S:PoV, alebo ten názov už radšej nebudem spomínať) sa prevtelíte do postavy nájomného vraha. Zápletka je, ako sa na béčkový akčňák patrí, dosť klišovitá, takže hneď na začiatku na vás ktosi ušije búdu a vy sa razom ocitáte vo väzení, odkiaľ sa vydávate na svoju "cestu pomsty". Toľko k príbehu, ktorý je predvídateľnejší ako scenáre filmov Arnolda Swchwarzeneggera.

Hlavnou náplňou tejto akčnej hry je dosť nečakane, strieľanie. Strieľa sa tu prakticky po všetkom, čo sa pohne (alebo zostane zaseknuté v textúre, pozn. autora), vrátane potkanov. Aby to nebolo také stereotypné, zakomponovali autori do hry niečo ako "RPG prvky". V praxi to vyzerá asi tak, že po každom neviemkoľkom zabitom protivníkovi získate bod, ktorý môžte investovať do sily, zdravia, výdrže alebo zaobchádzania s niektorou zo zbraní.

Jedným z najotravnejších prvkov hry je Stamina. Hlavný hrdina je zrejme tuhý fajčiar, pretože po chvíľke behu musíte buď zastaviť alebo kráčať, aby sa vám ukazovateľ výdrže doplnil. Čiastočne sa to síce dá odstrániť investovaním skúsenostných bodov do tohto ukazovateľa, no aj napriek tomu ide o dosť rušivý prvok.
Ďalej tu máme, na akčnú hru dosť netradične, inventár, do ktorého sa odkladajú všetky nájdené predmety. Je rozdelený na 3 položky. V "kufri" je všetko čo ste našli, teda lekárničky aj zbrane. Aby ste mohli použiť lekárničku, musíte si ju umiestniť na "opasok" a potom slačiť klávesu F1 až F4. Zbrane sa zase umiestňujú do "puzdra" a vytiahnu číslami na alfanumerickej klávesnici. Na jednoduchú akčnú hru dosť zložité, nemyslíte?

Aby som len nekritizoval, rozoberiem trochu tie "lekárničky". Ako liek sa dá použiť čokoľvek čo nájdete, od jablka až po fľašu vodky. A s alkoholickými nápojmi som (samozrejme že v hre!) zažil veľa sradny. Autori zrejme chceli verne zobraziť účinky alkoholu, a tak po vypití jednej, tužím že vodky, vaša postava síce získa značnú časť zdravia, nepriateľské útoky vám ubližujú menej, ale na druhej strane sa vám dosť točí hlava. Dalo by sa povedať, že dobrú polovicu hry som bol naliaty :-). Naozaj veľmi originálne.

Čo sa týka grafického spracovania, autori si licencovali Lithtech Jupiter engine, napriek tomu je grafické spracovanie dosť priemerné, ak nie podpriemerné.

Po zvukovej stránke ma potešil český dabing a najmä to, že hlavného hrdinu dabuje ten človek, čo daboval spomínaného Arnolda Swchwarzeneggera vo všetkých jeho filmoch a teraz neviem si spomenúť ako sa volá, takže o chlapácke a politicky nekorektné hlášky nie je v hre núdza.

Celkovo vzaté je síce "Odstreľovač" hrou plnou bugov a neodorobenín, je dosť lineárna a priamočiara a AI nepriateľov nepresahuje prvý stupeň základnej školy, ale keď sa na to pozerám ako na ekvivalent filmového béčka, musím udeliť aspoň priemerné hodnotenie, pretože som sa pritom aj celkom dobre pobavil.

Pro: hlavného hrdinu dabuje ten chlap čo Schwarzeneggera, už som si spomenul - Soukup!; odpočinková hrateľnosť

Proti: bugy, chyby, nedorobeniny, nelogičnosti a mnoho iného

+16

LEGO Racers

  • PC 85
Lego Racers je arkádová závodná hra nesúca sa v duchu Mario Kart, Wacky Wheels, Crash Team Racing a mnoho iných prevedená do LEGO podoby s nejakými tými vlastnými vychytávkami.

Nájdeme tu všetky atribúty spomínaných hier od power-upov, bizarných postáv, variabilých prostredí až po rýchlu hrateľnosť.
V čom sa táto hra od svojich konkurentov odlišuje možnosť vytvoriť si vlastného jazdca a auto z LEGO kociek. Ide zrejme o najväčší tromf celej hry, pretože v jednoduchom (a občas trochu ťažkopádnom) editore si môžte vytvoriť stroj presne podľa svojho gusta. Máte chuť pretekať v stredovekom voze? Žiadny problém. Alebo dáte prednosť skôr namakanému šporťáku? Všetko závisí len od Vás a Vašej kreativity. Navyše, ak zrovna nemáte žiadne nápady, môžte si vybrať z prednastavenej ponuky. Možností je teda mnoho.

Postup hrou je vcelku jednoduchý, ovládanie je intuitívne, súperi sú Vás dokážu správne vyhecovať takže z hrateľnostnej stránky nemôžem vytknúť naozaj nič.
Jediné, čo mi trocha vadilo, bola krátkosť kampane pre jedného hráča a multiplayer iba v režime split-screen. Je to škoda, pretože na LAN párty a podobné multiplayerové udalosti by to nebolo na škodu. No čo už.

Technické spracovanie je, keďže ide o hru z LEGA, pochopiteľne "kockaté" a navyše pri už tak pomerne starej hre, ktorá je pôvodom z konzol by kritika grafického feelingu naozaj nebola na mieste.

Zhrnutie:
Jednoduchá arkádová závodná hra vhodná pre všetky vekové kategórie. Čo viac si priať?

Pro: hrateľnosť, editor, jednoduchosť, power-upy

Proti: absencia internetového/sieťového multiplayeru, krátka kampaň

+6

Command & Conquer: Tiberian Sun

  • PC 90
Nikdy som nebol nijakým vyznávačom strategických hier, no každé pravidlo musí mať nejakú výnimku. V mojom prípade je to séria Command & Conquer.

Tiberian Sun (ďalej len TS) nijak nevybočuje zo série C&C. Máme tu akčnú a dynamickú hrateľnosť, hrané cutstcény a samozrejme záporáka Kanea, ktrorý opäť túži ovládnuť svet (alebo niečo podobné).
Pokiaľ ide o tie spomínané cutscnény, ako fanúšika Terminátora ma potešila prítomnosť Michaela Biehna, ktorý stvárnil Jack McNeila a svoju úlohu si náležito užil.

Hrateľnostne hre nemôžem vytknúť asi nič. Hra je rýchla, náplň misií je rôznorodá, široký výber jednotiek a budov a pre mňa primeraná obtiažnosť.
Aby som len nechválil, dosť ma zamrzela absencia Mammoth Tankov, ktoré podľa mňa k C&C sérii neodmysliteľne patria, ale s tým sa nedá nič robiť.

Na záver môžem povedať, že TS je po Red Alerte 2 druhá stratégia, ktorú sa mi podarilo dotiahnuť do zdárneho konca a zároveň sa pri hraní baviť. A to je v mojom prípade jav nie až tak často vídaný.

"One Vision, One Purpose"

Pro: hrateľnosť, príbeh, obtiažnosť

Proti: absencia Mammoth Tankov, niekedy nie celkom dobre vyriešené briefingy

+16

Quake II

  • PC 100
Keby mi raz niekto povedal:
"Opíš mi túto hru 11 slovami, z ktorých ti nebudem rozumieť ani písmeno", povedal by som len "No story, no character development but I have a fucking gun!"

Presne tieto slová vystihujú tento počin od id Softu asi najlepšie, pretože o nič iné tu ani nejde. A to je len dobre.

Ako všetci iste vedia, druhý diel s tým prvým nemá mnoho spoločné. Keďže príbeh tu nehrá prvé (ani druhé alebo tretie) husle, nič strašné sa nedeje. Osobne si myslím, že hardcore sci-fi prostredie sa k tejto sérii hodí viac ako ten mix fantasy a sci-fi z dejstva prvého.

Keďže príbeh je rozpísaný hore v popise hry, môžem prejsť rovno do sekcie hrateľnosť. Tá je typicky "doomovská", tzn. nájdi kartu, vystrieľaj celú miestnosť, nájdi druhú kartu, vystrieľaj druhú miestnosť, prestrieľaj sa k počítaču, vyhoď ho do vzduchu a potom zase všetko postrieľaj... a takto stále dookola.
Na papieri (vlastne na monitore) to môže vyzerať repetívne, no v reále som sa stále bavil. Možno to bolo rozmanitosťou oponentov, ktorých je myslím celkom slušný sortiment, možno parádnym výberom zbraní, ktorý je k dispozícii a možno len chuť po dlhom čase si len tak nezáväzne zastrieľať.

Je ťažké hodnotiť technickú stránku tak starej hry, ale aspoň stručne.
Zbrane vyzerajú nebezpečne, nepriatelia desivo a prostredie tak trochu monotónne. Keďže sa mi hru nepodarilo rozbehať cez 3DFX, musel som ju hrať pod OpenGL ale aj tak vyzerala celkom slušne.

Čo dodať? Ako ste si z predchádzajúcich odstavcov mohli všimnúť, druhý diel Quaka mám veľmi rád. Istý veľmi malý podiel na tom má určite aj nostalgia, veď išlo o jeden z mojich prvých kontaktov s FPS žánrom, no najväčšiu zásluhu na tom má samotná hrateľnosť.
Síce nemá také premyslené herné mechanizmy ako Half-Life, alebo prelomovú grafiku ako Unreal a hlavný hrdina netrúsi jednu pikantnú hlášku za druhou ako slávny Duke ale ide o remeselne, poctivo a s citom pre akciu spracovanú FPS.

Druhý diel už u mňa neprekonal ani Quake 3, ani štvrtý diel a myslím že ho už neprekoná ani prípadný piaty diel.
Ako raz povedal jeden náhodný okoloidúci: "Aj Everest je len jeden".

Pro: hrateľnosť, rozmanitosť nepriateľov, zbraní, herná doba

Proti: miestami monotónne prostredie

+24

Call of Duty

  • PC 100
Prvý diel jednej z najúspešnejších sérií súčasnosti. A priznám sa na začiatok, že aj môj najobľúbenejší.
Autori chceli stvoriť duchovného nástupcu Allied Assaultu, čo sa im podarilo na výbornú. V niektorých aspektoch ho dokonca prekonáva.

V čom tkvie úspech celého toho Call of Duty? Dôvodov je viacero.

V prvom rade sa autorom podarilo vytvoriť priam až filmovú atmosféru. Celá hra je preto preplnená skriptami a človek ma zrazu pocit, akoby sa namiesto hrania pozeral na film.
Ďalej tu máme hranie za 3 rôzne strany, čo bolo kedysi tiež nevídané, najmä to tak trochu z Nepriateľa pred bránami vylodenie pri Stalingrade v kampani za Rusov. Pamätných scén obsahuje táto hra požehnane ale ich výpis by bol zbytočný, pretože aj tak ich už väčšina z vás pozná :-).

Celé toto vojnové divadlo beží na Quake 3 engine a myslím si, že lepšie vyzerajúca hra na tomto engine nevyšla a už ani nevyjde (to viem naisto).

Prvý diel Call of Duty je ďalšou z rady hier, ktoré môžem zaradiť do kolonky "obľúbené". Je jasné, že dokonalá nie je, no to mi nezabráni v tom, aby som ju niekedy v budúcnosti opäť zase oprášil a dohral od začiatku do konca tak, ako kedysi.
Kedysi, keď akčné hry neboli ani o príbehu, ani o dizajne ale hlavne o strieľaní.

Pro: vojnová atmosféra, akcia, nápadité misie

Proti: kratšia kampaň

+21 +23 −2

Call of Duty: United Offensive

  • PC 95
Datadisk sa nesie v podobnom duchu ako pôvodná hra. Opäť si užijete hranie za 3 národy, opäť sa zúčastníte mnohých, priam až epických bitiek a opäť budete používať viac zbrane ako tú vec na krku :-)

Prvá vec, ktorú datadisk prináša, sú väčšie bojiská. Ich rozlohá je tentokrát o čosi väčšia ako minule. Či už ide o zasnežené pláne alebo ruské kopce, stále je na čo pozerať.
Ďalej tu máme niekoľko nových zbraní a vítanou novinkou bolo pre mňa aj zakomponovanie šprintu, ktorí má však väčšie využitie v multiplayeri.

Pokiaľ ide o multiplayer, musím uznať, že autorom sa ho podarilo oproti pôvodnej hre ešte o trochu vylepšiť.
Zameranie na väčšie mapy mi síce veľmi nesadlo, no dajú sa na nich používať vozidlá a nové módy fungujú väčšinou len na nových mapách.
Avšak všetky mapy z pôvodnej hry sa dajú hrať aj cez datadisk, takže mapy sa len tak rýchlo neohrajú.
Navyše tu máme akýsi systém hodností, ktorý spočíva v tom, že čím máte vyššiu hodnosť, tým viac nábojov dostanete po respawne, spresní sa vaša muška, znesiete viacej zásahov a moja najobľúbenejšia novinka - môžete posielať delostreleckú podporu.

Celkovo ide o podarený datadisk, ktorý prináša nové nápady aj do singleplayeru, aj do multiplayeru.

Pro: atmosféra, akcia, ozvučenie, spracovanie

Proti: ku koncu vyššia obtiažnosť

+26