Prvá kapitola z Life is strange predstavuje perfektný úvod do tejto série. V nej sa stretávame s hlavnou hrdinkou Max, jej kamarátkou Chloe a nezvyčajným darom, ktorý nás sprevádza celou hrou a ktorý ju robí o to zaujímavejšou.
Max sa po pár rokoch vracia do svojho rodného mesta aby mohla studovať fotografiu. Jedného dňa sa však stane podivná udalosť a jej sa zmení život. Max dokáže vrátiť čas a tak meniť svoje rozhodnutia. A práve to je mechanika, ktorá je esenciálnou v tejto sérii.
V prvej časti sa zoznamujeme s prostredím a hlavne so spolužiakmi. Robíme malé rozhodnutia, ktoré môžu mať neskôr väčšiu váhu. Páčilo sa mi, že som sa mohla porozprávať s kamarátmi a mohla sa o nich dozvedieť viac, začať si o nich zbierať informácie, rozpoznávať ich charakter alebo im pomáhať.
Prostredie súkromnej školy je podľa môjho názoru vykreslené veľmi dobre. Aspoň na to, ako vnímam americké školy zo zahraničných filmov. :) Nájdeme tam outsiderov, obľúbencov ale aj snobov s vlastným klubom. Nesmie chýbať sexy učiteľ, podivný školník či podozrievavý sekuriťák.
Hrateľnosť je lineárna, počas rozhovorov má hráč možnosť skočiť naspäť v čase a odpovedať inak, využiť novú informáciu alebo dokonca urobiť niečo iné. To bolo fakt super. Inak je v priebehu kapitoly zopár miest, kde si Max urobí fotku a tá sa uloží do zápisníka. Sú to také malé achievmenty. Sem tam sa môže posadiť a podumať nad svojím životom a to je sprevádzané hudbou. Tieto momenty sa mi veľmi páčili v LiS True colours a nevedela som, že sa vyskytovali už v úplných začiatkoch.
Musím povedať, že som sa veľmi ľahko dokázala stotožniť s Max a jej charakter mi bol príbuzný. Dobráčka, ktorá chce napraviť všetko čo sa dá, hlavne aby jej blízki netrpeli. Celou hrou ju sprevádza jej kamarátka Chloe, o ktorú vlastne aj celú dobu ide. Tá mi bola o dosť nesympatickejšia. Zatrpknutá, rádoby cool teenegerka, ktorá má všetko na háku. Niekedy mi fakt liezla na nervy.
Hranie som si v každom príprade užila. Dodala by som len, že pre mňa osobne nie je prvá epizóda tou najlepšou, no označila by som ju ako kľúčovú.
Max sa po pár rokoch vracia do svojho rodného mesta aby mohla studovať fotografiu. Jedného dňa sa však stane podivná udalosť a jej sa zmení život. Max dokáže vrátiť čas a tak meniť svoje rozhodnutia. A práve to je mechanika, ktorá je esenciálnou v tejto sérii.
V prvej časti sa zoznamujeme s prostredím a hlavne so spolužiakmi. Robíme malé rozhodnutia, ktoré môžu mať neskôr väčšiu váhu. Páčilo sa mi, že som sa mohla porozprávať s kamarátmi a mohla sa o nich dozvedieť viac, začať si o nich zbierať informácie, rozpoznávať ich charakter alebo im pomáhať.
Prostredie súkromnej školy je podľa môjho názoru vykreslené veľmi dobre. Aspoň na to, ako vnímam americké školy zo zahraničných filmov. :) Nájdeme tam outsiderov, obľúbencov ale aj snobov s vlastným klubom. Nesmie chýbať sexy učiteľ, podivný školník či podozrievavý sekuriťák.
Hrateľnosť je lineárna, počas rozhovorov má hráč možnosť skočiť naspäť v čase a odpovedať inak, využiť novú informáciu alebo dokonca urobiť niečo iné. To bolo fakt super. Inak je v priebehu kapitoly zopár miest, kde si Max urobí fotku a tá sa uloží do zápisníka. Sú to také malé achievmenty. Sem tam sa môže posadiť a podumať nad svojím životom a to je sprevádzané hudbou. Tieto momenty sa mi veľmi páčili v LiS True colours a nevedela som, že sa vyskytovali už v úplných začiatkoch.
Musím povedať, že som sa veľmi ľahko dokázala stotožniť s Max a jej charakter mi bol príbuzný. Dobráčka, ktorá chce napraviť všetko čo sa dá, hlavne aby jej blízki netrpeli. Celou hrou ju sprevádza jej kamarátka Chloe, o ktorú vlastne aj celú dobu ide. Tá mi bola o dosť nesympatickejšia. Zatrpknutá, rádoby cool teenegerka, ktorá má všetko na háku. Niekedy mi fakt liezla na nervy.
Hranie som si v každom príprade užila. Dodala by som len, že pre mňa osobne nie je prvá epizóda tou najlepšou, no označila by som ju ako kľúčovú.
