Komentár ku opakovanému hraniu v septembri 2015:
Už nejaký ten rok som mal chuť zahrať si niečo, čo sa mi kedysi dávno nezmazateľne zapísalo do pamäti. Na mieste boli obavy, čo keď sa mi dnes už hra nebude páčiť a prídem o tie krásne spomienky. Heavy metal FAKK2 ma začalo trápiť niekde v polovici, Nox a Syberia 2 ešte skôr, Red faction a Chaser dopadli po opakovanom hraní úplne zle (o tom možno inokedy)…ale zato Drakan, Kingpin aj F.E.A.R. ma potešili aj po x rokoch. Obavy z opakovaného hrania TLJ boli nakoniec zbytočné, hoci nejaké to „ale“ by som našiel.
Adventúrna časť hry (hádanky a riešenie problémov) si zaslúži pochvalu. Bolo nutné používať rozum ale aj pamäť. Neboli žiadne hádanky, kde by záležalo na skúšaní rôznych možností (sorry Syberia 2, ale ja to tak naozaj vidím), ale boli to všetko logicky riešiteľné problémy. Možno to bolo niekedy trošku viac rozhádzané medzi lokáciami, ale napriek nesúvislému hraniu (mal som niekoľkodňové prestávky) som si dokázal udržať niť a nikdy som sa nestratil.
Rozprávková Marcuria/Arcadia ma tentoraz neohúrila ako kedysi a bolo to aj tým, že v meste je prístupných málo častí, ktoré by za to stáli. Stále ale platí, že som sa občas zastavil a nasával atmosféru konkrétneho miesta.
Viac ma zaujal technologický Stark, nakoľko dnes už nie je pre mňa fantasy to pravé orechové.
Podstatnejšie je, že hre by pomohlo živšie prostredie. Nech som prišiel hocikam, tak tam bolo málo postáv, s ktorými by bolo možné pokecať a prostredie bolo až príliš statické. Aspoň nejaké tie lístky vo vetre, alebo vtáčiky prípadne pomaly sa ťahajúci obláčik... :) Ale zase na chvíľky meditácie to bolo ideálne.
Najmenej ma potešil príbeh. Nevedel som mu prísť na chuť tak, ako to bolo v prvopočiatkoch mojej hernej histórie. Keď som hru dohral prvýkrát, bol som z finále úplne mimo (pamätám si na to, ako keby to bolo včera :)). Tentoraz mi April nevliezla pod kožu tak dobre a neprecítil som záver hry ani spolovice tak silno ako pri prvom hraní, ale to je môj problém.
Kedysi (dec 2001) mi hra pripadala ukecaná a dlhá, dnes (sept 2015) si to už nemyslím. Ide o priemerne ukecanú adventúru.
Opäť som musel použiť návod v jaskyni pod vodou a budem veľmi rád, keď mi jedného dňa niekto vysvetlí logiku tejto hádanky.
Aj keď to nebolo grandiózne znovuprejdenie mojej prvej prejdenej adventúry, dobre som sa bavil a rád som si pripomenul niektoré milé scénky aj samotné herné postavy. Crow je aj po tých rokoch skvelým spoločníkom, ktorý poteší ucho každého hráča. Ona zvuková stránka hry je celkovo na výbornej úrovni.
Dnes dávam TLJ 85 %.
Už nejaký ten rok som mal chuť zahrať si niečo, čo sa mi kedysi dávno nezmazateľne zapísalo do pamäti. Na mieste boli obavy, čo keď sa mi dnes už hra nebude páčiť a prídem o tie krásne spomienky. Heavy metal FAKK2 ma začalo trápiť niekde v polovici, Nox a Syberia 2 ešte skôr, Red faction a Chaser dopadli po opakovanom hraní úplne zle (o tom možno inokedy)…ale zato Drakan, Kingpin aj F.E.A.R. ma potešili aj po x rokoch. Obavy z opakovaného hrania TLJ boli nakoniec zbytočné, hoci nejaké to „ale“ by som našiel.
Adventúrna časť hry (hádanky a riešenie problémov) si zaslúži pochvalu. Bolo nutné používať rozum ale aj pamäť. Neboli žiadne hádanky, kde by záležalo na skúšaní rôznych možností (sorry Syberia 2, ale ja to tak naozaj vidím), ale boli to všetko logicky riešiteľné problémy. Možno to bolo niekedy trošku viac rozhádzané medzi lokáciami, ale napriek nesúvislému hraniu (mal som niekoľkodňové prestávky) som si dokázal udržať niť a nikdy som sa nestratil.
Rozprávková Marcuria/Arcadia ma tentoraz neohúrila ako kedysi a bolo to aj tým, že v meste je prístupných málo častí, ktoré by za to stáli. Stále ale platí, že som sa občas zastavil a nasával atmosféru konkrétneho miesta.
Viac ma zaujal technologický Stark, nakoľko dnes už nie je pre mňa fantasy to pravé orechové.
Podstatnejšie je, že hre by pomohlo živšie prostredie. Nech som prišiel hocikam, tak tam bolo málo postáv, s ktorými by bolo možné pokecať a prostredie bolo až príliš statické. Aspoň nejaké tie lístky vo vetre, alebo vtáčiky prípadne pomaly sa ťahajúci obláčik... :) Ale zase na chvíľky meditácie to bolo ideálne.
Najmenej ma potešil príbeh. Nevedel som mu prísť na chuť tak, ako to bolo v prvopočiatkoch mojej hernej histórie. Keď som hru dohral prvýkrát, bol som z finále úplne mimo (pamätám si na to, ako keby to bolo včera :)). Tentoraz mi April nevliezla pod kožu tak dobre a neprecítil som záver hry ani spolovice tak silno ako pri prvom hraní, ale to je môj problém.
Kedysi (dec 2001) mi hra pripadala ukecaná a dlhá, dnes (sept 2015) si to už nemyslím. Ide o priemerne ukecanú adventúru.
Opäť som musel použiť návod v jaskyni pod vodou a budem veľmi rád, keď mi jedného dňa niekto vysvetlí logiku tejto hádanky.
Aj keď to nebolo grandiózne znovuprejdenie mojej prvej prejdenej adventúry, dobre som sa bavil a rád som si pripomenul niektoré milé scénky aj samotné herné postavy. Crow je aj po tých rokoch skvelým spoločníkom, ktorý poteší ucho každého hráča. Ona zvuková stránka hry je celkovo na výbornej úrovni.
Dnes dávam TLJ 85 %.
Pro: Príbeh; Crow; Logické hádanky; Niektoré krásne scenérie v Arcadii; Zvuková stránka hry; Atmosféra
Proti: Občas bugy; Statické prostredie