KKND patrí do éry hier, keď ešte RTS boli na vrchole svojej slávy. Aj keď táto hra upadla do zabudnutia a bola mnohokrát považovaná za klona CaC nie je to tak. Mnohé RTS vtedy vyzerali na prvý pohľad podobne, ale po chvíľke hrania sa ukázalo, čo je na hre jedinečné. A tak to je aj u KKND.

KKND ma oslovilo už svojím motívom, postapokalyptickým svetom. V KKND bojujú proti sebe 2 frakcie - Survivors - tí ktorí prežili vojnu v bunkroch radioakivitou nezmenení a teraz sa usilujú o obnovenie ľudskej civilizácie a mutanti - Evolved, ktorí ľudí nenávidia, považujú sa za nový evolučný článok a právoplatných vládcov postapokalyptickej Zeme.

Po príbehovej stránke obidvoch kampaní som bol sklamaný. Každá kampaň prináša 15 misií a briefingov. Briefing pozostáva z komentára vašich veliteľov - Survivors - generál a prieskumník a Evolved - náčelník a šamanka. Monológy veliteľov som veľmi nepočúval, keďže som sa snažil prečítať počítačové výpisky, ktoré sa snažia o trochu humoru a niekedy ma aj dosť pobavili. Ale nemôžem si odpustiť sa nevyjadriť k zovňajšku napr. prieskumníka, tak ako chápem, že prežili v bunkri, kde toho mali zrejme dostatok, ale nechápem prečo tie videá vyzerajú tak nereálne, keby mal to oblečenie aspoň trochu pokrčené alebo zašpinené, ale nie, on leží v zákope, nemá na sebe ani škvrnku špiny, skrátka vyzerá akoby práve opustil čistiareň...

Na začiatku kampane nemáte možnosť výberu obtiažnosti, čo robí v hre chvíle, keď si hovoríte a veď je to hračka a je to celkom zábavne a potom príde misia so základňou a vy začínate preklínať, prečo ste si kedy túto hru nainštalovali. AI má vždy voči vám navrch, či už vyspelejšou technológiou, pokiaľ im zničíte budovu a oni postavia novú majú ju automaticky vylepšenú na maximálnu úroveň, budovy môžu stavať kde chcú (na miestach kde mali budovu pôvodne postavenú a vy môžete len stavať okolo už postavených budov) alebo ložiskami ropy, ktoré sa im vyčerpávajú 4x pomalšie ako vám. Mnohé z týchto misií sú doslova utrpením, kým sa dopracujete k úspešnému anhilovaniu nepriateľa misiu aj niekoľko krát nanovo spustíte. Jednu misiu za Survivors som hral asi aj 2 hodiny, keďže som nebol schopný zlikvidovať Evolved, takže som čakal kým im dôjde ropa a až potom som zaútočil, som rád, že takto som musel hrať len túto jedinú misiu...

Obidve strany sú kompletne odlišné. Jediný ich spoločný znak je ťažba ropy. Na ropné ložisko je potrebné priniesť mobilné ťažobné zariadenie, ktoré sa tam rozloží a náklaďaky budú chodiť po ropu, ktorú odvážajú do elektrárne. Základňa u Survivors takto pozostáva z - kasárne, výrobne vozidiel, opravovacej stanice a výskumného strediska. Evolved majú o jednu budovu viac, keďže súčasťou ich armády sú aj zmutované zvieratá a tie vyrábajú v samostatnej budove. Významným herným prvkom je upgradovanie budov s pomocou výskumného strediska/alchymistického strediska. Upgradenuta budova umožňuje produkciu vyspelejších jednotiek a základná budova = kasáreň umožňuje odomknutie mapy a po druhom vylepšení na nej vidíte aj nepriateľské jednotky a taktiež budovanie defenzívy (3 typy veží). Spočiatku som sa snažil veže využívať, ale neskôr som prišiel na to, že sú predražené a kým ich s pomocou inžiniera opravíte aj ich zničia.

Na môj vkus je v hre až príliš veľa druhov pechoty, ktorá je vo veľkom množstve nebezpečná, ale pokiaľ má nepriateľ jednotky s plošným poškodením vaša pechota je mŕtva skôr ako sa priblíži na dostrel, takže v neskorších fázach hry je pechota nepoužiteľná. Taktiež mechanizované jednotky alebo prerastených mutantov postupne prestanete používať, ako sa vám odomknú silnejšie jednotky, tie sú ale väčšie a sme pri ďalšom probléme. Jednotky sa navzájom zasekávajú a nie sú schopné postupovať naraz, do útoku idú ako husi za radom a nepriateľ ich po jednom likviduje. Umelá inteligencia je niekedy na zaplakanie, najmä keď čakáte na ropu a ono nič a vy potom hľadáte, kde je problém a zistíte, že 2 náklaďaky zostali zakliesnené v sebe. Zaujímavým prvkom v niektorých misiách je protiatómový bunker, ktorý ukrýva predvojnovú superjednotku (v hre sú 3 rôzne), ktorá sa bohužiaľ nedá opraviť, získa ju ten, kto ako prvý objaví tento bunker.

Musím vyzdvihnúť ešte jeden podstatný herný prvok a to budovanie armády. Z jednej budovy môžete naraz trénovať aj všetky jednotky pokiaľ máte dostatok ropy a do radu môžete naklikať až 9 jednotiek, čo je výrazné uľahčenie budovania armády.

Grafiku musím pochváliť, hra aj na svoj vek vyzerá úchvatne. Každá jednotka je jedinečná a vy tak ani v tej bojovej vrave nemáte problém rozlíšiť plameňometčíka od raketometčíka. V niektorých misiách by mi, ale nevadilo keby boli mapy väčšie, tak ste neustále pod útokom a nestíhate chystať aj obrannú aj útočnú armádu.

Zvukovej stránke musím vytknúť najmä nemožnosť nastaviť hlasitosť reči, takto niekde v pozadí streľby vám hlas oznámi, že vám došli zásoby ropy a vy si to nevšimnete alebo útočíte na nepriateľské ropné pole a zatiaľ vám oni naopak ničia základňu, ale vy ste to kvôli hlasnej streľbe ani nepočuli.

Svojím motívom a frakciami je hra jedinečná, ale chaotickou obtiažnosťou a chybami v pathfindingu KKND dosť stráca, pokiaľ by som to mal porovnať s Jurassic War (čo bola prvá RTS čo som hral, a tiež má pár svojich chýb, ale napriek všetkému je to hra, ku ktorej sa stále rád vraciam) tak KKND za pár rokov u mňa upadne do zabudnutia, na druhú stranu opätovné odohranie kampaní už nezaberie toľko času (odohrané za 13hodín 30 minút). Možno si za pár rokov spomeniem ako obrovský krab valcoval pechotu a rozhodnem sa hru opäť nainštalovať, nikto nevie...

Za nejakého extrémneho fanúšika bondoviek sa nepovažujem, no pred rokmi sa mi do rúk dostal Night Fire a bol som ním nadšený. Od vydania Night Fire-u už uplynulo pár rokov a filmový Bond prešiel mnohými zmenami, či už zmenou herca, ale najmä obsahovým zameraním. Starý Bond bol charakteristický najmä svojím vybavením, rôzne technologické hračky mu umožňovali úspešne splniť jeho misiu a presne toto už posledným bondovkám chýba, zameranie na akčné scény a na to koľko ľudí dokáže Bond za celovečerný film poslať pod zem už nie je ono, z tohto filmového fenoménu sa tak stala len ďalšia akčná séria s nesmrteľným hrdinom. Aj keď sa nakoniec Blood Stone nedočkal svojho filmového spracovania hra bola úspešne dokončená a tak sa z hry podľa filmu stala len samostatná hra s vlastným jedinečným príbehom, čo je jedným z významných kladov hry.

Nikto sa nemôže diviť, že je takto hra len jeden dlhý koridor, prerušený častými videosekvenciami. Príbehová zložka je klasická bondovská o záchrane sveta a jednotlivým spájaním častí skladačky, ktoré vyvrcholia až k neočakávanému koncu. Musím priznať, že koniec ma dosť zarazil, čakal som veľkolepí záver s porazením hlavného zloducha a namiesto toho len otvorený koniec... Skrátka bol som sklamaný, na to že prebehnete polovicu sveta (Atény, Istanbul, Monako, Bangkok), vystrieľate stovky záporákov a spôsobíte škody za milióny dolárov. Očakával som veľkolepý koniec a namiesto toho som sa dočkal len smrti jednej z hlavných postáv, čo považujem za ranu pod pás.

Roly Bonda sa tentokrát zhostíte výlučne z pohľadu 3. osoby. Blood Stone využíva klasický štýl krytia (Gears of War), ktorý funguje extrémne efektívne a presnosť väčšiny zbraní je skoro 100 % aj pri streľbe odboku. Celkovo je v hre 15 druhov zbraní, no hru je možné odohrať len s pištoľou a bojom na blízko. Nepriatelia nie sú veľmi odolní, takže spočiatku ich dokáže vyradiť jeden headshot a v neskorších fázach 2, keďže Bond vždy dokáže odstreliť len prilbu a až potom protivníka usmrtiť ďalším zásahom. Keď sa na hru pozerám ako na TPS, hra začne byť po čase až stereotypná, stále mate pred sebou hordy zloduchov, ktorí okrem textúr sú rovnako tupí, a zaskočiť vás môže jedine ich presila alebo podpora (vrtuľník, APC).

Ďalšou časťou hry sú prenasledovacie sekvencie, v ktorých sa opäť pohybujete po vopred naskriptovanej trase a nemáte sa vzdialiť príliš od vášho cieľa. Pokiaľ ho aj dobehnete hra nekončí, keďže musíte aj tak dôjsť na vopred určený koniec levlu, takže celkovo tieto časti sú len o tom, aby ste prešli danú trasu s čo najmenším počtom kolízii na cestách/vode.

Ako som skôr spomínal v hre nenájdete žiadne Bondovské hračky ( paralyzér v kľúči od auta mi fakt chýbal, nikdy nezabudnem, že vo vode sa nesmie používať :D ). Jediným vaším pomocníkom je smartphone, ktorý služí ako skenovacie zariadenie. Počas hry máte možnosť ho zapnúť čím sa vám zobrazí režim skenovania okolia a vy tak môžete vidieť rozmiestnenie nepriateľov, odhodených zbraní alebo smer vašej cesty. Pokiaľ sa s týmto režimom pohybujete obraz sa rozostruje a vy pokiaľ spomalíte alebo mobil vypnete tak sa vám obraz vráti to pôvodného stavu. Smartphone tak využijete leda tak na oskenovanie informačných predmetov alebo na pár terminálov/kamier, kde počas klikacej sekvencie zabezpečenie zneškodníte.

Grafike a dabingu nemám čo vytknúť, svoje postavy si nahovorili sami herci. Zvuková stránka je na výbornej úrovni, jednotlivé výbuchy alebo streľba znie skvele. Po grafickej stránke je hra nadizajnovaná dôkladne, tvorcovia si dali záležať, aby sa hra čo najviac podobala svojej filmovej podobe, čomu nasvedčujú jednotlivé lokácie ktoré vyzerajú reálne.
Blood Stone má taktiež svoje vlastné achievementy nezávislé od Steamu alebo GfWL.

K Blood Stone toho nie je veľa čo povedať, je to mix TPS s prvkami závodnej hry. A vďaka tomu, že film nikdy nevyšiel majú hráči možnosť vyskúšať si jednu z misií Jamesa Bonda na rozdiel od priaznivcov filmov. Hre nie je veľmi čo vytknúť, za hoci krátky čas (cca. 6 hodín) som sa nestretol so žiadnymi bugmi a po audiovizuálnej stránke je hra jedinečná, ale celkovo sa nemôžem zbaviť pocitu, že som celý čas mal zapnutý interaktívny film a nie plnohodnotnú hru, za čo môže herná koridorovosť. Obtiažnosť hry nie je náročná pokiaľ sa dokážete kryť a nenabehnete na nich Rambo štýlom, vtedy vaše šance na prežitie rapídne klesnú. Pokiaľ by som sa nesnažil nájsť všetky informačné predmety, tak by bola hra o dosť kratšia. Je škoda ako bondovská séria po rokoch dopadla.

Som zvyknutý písať rozsiahle komentáre, ale ku Kill.Switch toho veľa písať netreba. Už pri spustení hry je vidieť, že ide o nízkorozpočtovú hru. Menu ma vôbec nezaujalo, navyše všetky nastavenia sa dajú urobiť len mimo hry, čo by až tak nevadilo. Čo ma, ale zarazilo po prvom spustení boli čierne textúry hlavného hrdinu. No čo už hovorím si, vypnem to a zapnem to znovu. A tak sa aj stalo, po opätovnom spustený už boli textúry naspäť v poriadku, no konečne som si všimol, že ten nezreteľný dabing nie je sprevádzaný titulkami, tak čo už, koľko hier nemá titulky... Rozoberať textúry tejto hry asi nemá veľmi cenu, ale pôsobia kostrbato a nedorobene. Aspoň že level design v priebehu hry je aspoň trochu rozmanitý... Hneď po úvodných slovách Bishopa ma tiež prekvapilo primárne nastavené obrátené ovládanie, no tak s týmto som stretol tak pri leteckom simulátore, dobre nič, zase nastavenia a zmeniť, a ono čo sa stalo zase mi vypadli tie textúry, no už som toho začínal mať dosť, ale ja sa len tak nevzdám a skúsim to znova. Už všetko bolo podľa mojich predstáv a ja som si mohol vyskúšať tutoriál, ktorý bol až prekvapujúco ľahký a dokonca ste ani nemuseli všetko splniť. Musím priznať, že som si na začiatku ani nevšimol, že mám trafiť granát len do 3 cieľov a ja som sa snažil hodnú chvíľu o všetky 4 zásahy :).

Aj keď hra umožňuje výber z 2 obtiažností, nie je tu až taký rozdiel medzi nimi. Vašimi najväčšími nepriateľmi sa tak stanú guľomety, raketometčíci, granáty a nemožnosť ukladania pred týmito situáciami. Umelá inteligencia nepriateľov je mizerná, aj keď sa snažia kryť zvládnu to tak, že im polovica tela trčí alebo zostanú stáť v rade a vy ich jedného za druhým pošlete k zemi. Často sa stáva, že si hodia sami granát alebo zastrelia parťáka, ktorý stojí pred nimi.

Potreba ukladania pozície nie je až taká závratná, keďže tých 20 misii je dosť krátkych cca. 5 minút každá, no pri niektorých sa nevyhnete opakovaniu, keďže pred koncom je vás schopný rozstrieľať guľomet alebo zabiť vojak, ktorý splynul so stenou...

Na hernú dĺžku je v hre až nadbytok zbraní, ktoré aj tak veľmi striedať nebudete, keďže munície je v hre dostatok a nepriatelia sú slabí, plus sa mi zdalo, že čím je nepriateľ ďalej tým máte väčšiu šancu, že ho trafíte. Jednotlivé zbrane sa od seba veľmi nelíšia, majú rozdielnu optiku resp. klasický kovový zameriavač alebo primontovaný granátomet. Využitie zameriavačov nie je nutnosťou, keďže streľba je aj bez toho dosť presná, pokiaľ nestrieľate ako šialenec. Okrem rozdielnych zbraní môžete využívať aj viaceré typy granátov, ale granáty som skoro vôbec nepoužíval, keďže väčšinou to malo za následok, že aj tá blbá AI si spomenula, že ma tiež granáty. Funkcia uloženia hry po misii si dokáže zapamätať len to, že ste tie predchádzajúce odohrali, takže pokiaľ hru náhodou vypnete po načítaní pozície máte len brokovnicu s plným zásobníkom.

Aspoň systém krytia funguje ako má. A vy ste tak schopný vystrieľať celú menšiu armádu s minimálnymi zraneniami. V hre funguje mix medzi autohealom a lekárničkami, pokiaľ ste boli zranený časť života sa vám obnoví, zvyšok si doplníte až lekárničkou.

Čo mi na hre vadilo je príbeh, v priebehu hry si vypočujete niekoľko útržkovitých rozhovorov našej postavy a postupné spomienky na vraždu zrejme Bishopovej snúbenice. Celkovo asi išlo len o zastavenie nejakej teroristickej akcie, ale aj tak ten príbeh mohli zbiť dokopy trochu lepšie.

Kill.Switch nie je vážne dlhý, pokiaľ má niekto dosť šťastia, že sa mu podarí prejsť každú misiu na prvý pokus, tak mu to nezaberie ani 2 hodiny, ja som to dohral za cca. 2 a pol, ale po odohratí tu nie je žiadna motivácia pre opätovné hranie.

V čase svojho vydania bol Fate of the Dragon porovnávaný so sériou Age of Empires. Napriek grafickým podobnostiam ( ázijské národy z AoE2) je hra svojimi hernými mechanizmami úplne iným typom RTS. V priebehu hrania jednotlivých kampaní sa mi dokonca zdá, že táto hra sa stala akýmsi hybridom, ktorý si požičal jednotlivé prvky z viacerých stratégií (AoE, Stronghold, Caesar ), ale taktiež priniesla aj niekoľko nových prvkov.

Kampaň
Príbehová zložka hry nie je veľmi nápaditá, pred každou misiou máte pred sebou briefing, ktorý sa snaží vykresliť priebeh udalostí pred danou bitkou. Hier, ktoré sa venujú čínskej histórii je na trhu minimum, takže FotD umožňuje trochu nahliadnuť do ázijských dejín. Bohužiaľ textov je veľa a nie sú príliš originálne spracované, sú plné mien a miest, ktoré je problém vysloviť a taktiež čísel, ktoré približujú veľkosť armád, ktoré v jednotlivých bitkách bojovali a aké politické intrigy konfliktom predchádzali. Tvorcovia sa nebáli do hry vložiť aj životopisy mnohých hrdinov. Okrem týchto rozsiahlych briefingov v niektorých misiách máte možnosť vypočuť si rozhovory, ktoré občas vysvetlia priebeh danej misie.

V období 2. stor. pnl je Čína rozdelená na 3 kráľovstva a vy máte možnosť zhostiť sa úlohy jednotlivých panovníkov a podrobiť si svojich susedov. No predtým ako sa dopracujete k podmaneniu si aj zvyšných kráľovstiev musíte najprv svoju ríšu založiť a ubrániť.

FotD obsahuje 3 kampane, ktoré sú odlišné akurát vo vašom vládcovi a brifingoch pred misiami, inak priebeh misii je dosť stereotypný a víťazstvo vám tak väčšinou dokáže zabezpečiť len obsadenie všetkých nepriateľských miest. ( Prvá kampaň má 15 misií a zvyšné 2 po 14.) Začiatku každej kampane predchádza tutoriál, ktorý je dosť krátky a to čo sa v ňom dozviete sú úplné základy, ktoré pozná každý, čo sa už s RTS niekedy stretol. To čo je v tejto hre nové sa nedozviete a tak je len na vás, aby ste na to v priebehu kampaní prišli sami.

Grafika
V menu hry máte na výber z 2 rozlíšení, čo nie je veľa, ale grafika je aj napriek tomu dosť pekná. Niekomu nemusí vyhovovať veľkosť budov, ktoré sú oproti jednotkám v skutočnej veľkosti. Z čoho vyplýva, že skoro celú obrazovku vám dokáže zakryť aj jedna budova. Animácie vody a pohybu jednotiek sú dobre zvládnuté. Trochu mi ale vadí jednotvárnosť prostredí, po čase začnete mať pocit, že hráte stále tú istú misiu. Taktiež sa v hre striedajú ročné obdobia, čo na prírode nie je vidieť.

Ozvučenie
Zvukovou stránkou hry sa väčšinou u hier nezaoberám, ale s hudobným sprievodom som bol spokojný, aj keď tu mohlo byť trochu viac skladieb. Dabing jednotiek je v celku dobrý, aj keď všetkých hrdinov v hre nedabovali zrejme 2 osoby, čo znie v mnohých prípadoch divne. Je možné, že na novších OS nepôjde zvuk, ja som si to tiež spočiatku nevšimol, ale chýbajúci zvuk sa dá jednoducho opraviť spustením hry ako administrátor.

Herné mechanizmy
FotD je odlišný od svojich konkurentov, rozdelením hry na viacero máp, kde máte možnosť bojovať na mape teritória, na ktorej sa nachádzajú jednotlivé mestá, ktoré predstavujú menšie mestské mapy a provincie, ktoré slúžia len ako zdroj financií a dobyjú sa priamo na teritoriálnej mape. Každé mesto predstavuje jednu základňu, kde si musíte vybudovať ekonomiku a potom môžete budovať armádu. Zdroje medzi mestami sa dajú transportovať, takže na rozdiel od peňazí si musíte sledovať množstvo jednotlivých surovín v daných mestách. Herné suroviny sú kukurica, mäso, drevo, železo, jedlo a víno. Pokiaľ dôjde na mestskej mape drevo alebo železo, môžete už len obchodovať alebo poslať robotníkov na teritoriálnu mapu, a oni budú surovinu musieť nosiť do mesta, keďže na teritoriálnej mape nie je možné stavať budovy a ani mimo hradieb mestského územia.

Napriek všetkému základnou surovinou v hre sú peniaze, získavate ich z daní z miest a provincií. Je rozumné si sledovať výšku daní, keďže tu na rozdiel od Strongholdu nemôžete dane vyrovnať prídelom jedla, takže pokiaľ máte vysoké dane nastavené príliš dlho začne vám klesať morálka v meste a občania začnú ubúdať, z čoho vyplýva, že čím menej občanov tým menej peňazí. Taktiež s nízkou morálkou v mestách klesá aj osud kráľovstva, pokiaľ je táto hodnota nízka, vaše kráľovstvo bude často podliehať rôznym katastrofám (zemetrasenie, kobylky, potopa, banditi, utečenci ), katastrofy dokážu ešte viac poškodiť vaše hospodárstvo, ale vy máte možnosť ich potlačiť obeťou v chráme.

FotD má aj svoj politický systém, potrebujete minimálne 4 hrdinov, ktorým pridelíte rôzne štátne funkcie (pokiaľ toto neviete spočiatku sa hra dá hrať bez problémov, ale v neskorších fázach by ste rýchlo skončili...). Úradník bezpečnosti a štátny úradník nie sú až takí podstatní, keďže umožňujú diplomaciu a znižujú výskyt katastrof. Ale bez určenia vedeckého úradníka sa v hre ďalej nepohnete, bez neho nemôžete skúmať v akadémii nové vylepšenia a postúpiť na nový technologický level. Obetný úradník umožňuje v chráme uskutočniť ďalšie typy obetí - napr. uzdraviť ľudí, kone, zrýchliť pestovanie kukurice alebo zvýšiť osud kráľovstva.

Bonusovým prvkom v hre je možnosť opravovať sochy Budhu. Pokiaľ nájdete hlavu, tak môžete sochu opraviť a získať tak peniaze, suroviny, kone vojakov alebo nejakú obliehaciu zbraň. No neviem prečo sa tá socha po čase rozpadne, žeby už vtedy boli čínske výrobky vysoko kvalitné ?

Jednotky a budovy
Každé mesto má svoju fiktívnu hodnotu obyvateľstva, ale aj počet robotníkov na mesto (max. 70). Robotníci sú základom ekonomiky a zabezpečujú získavanie jednotlivých surovín, taktiež armádu si vytrénujete len z nich. Aj napriek tomu, že sa mestská mapa zdá spočiatku veľká rýchlo zistíte, že musíte dôkladne porozmýšľať ako svoje mesto rozložíte, keďže budovy sú obrovské. Malá farma, ale dokáže rozčúliť najviac, keďže farma vytvorí pracovné miesta pre 5 robotníkov a vy sa tak môžete rozhodnúť či budú chovať prasatá alebo pestovať kukuricu. Lenže každý robotník si musí postaviť vlastné políčko/chliev a to už zaberá dosť veľa miesta, a k tomu majú len určitú kapacitu koľko toho vyprodukujú, takže pole sa bude potom rozkladať a na jeho mieste nemôže vzniknúť nové pole a ani vy tam nemôžete stavať. Ďalšou dôležitou budovou je kuchyňa, kde môžu 5 robotníci variť (jedlo pridáva vojakom silu, pokiaľ je sila na minime vojaci slabnú a vy ich musíte dať nanovo vycvičiť) alebo vyrábať víno (uzdravuje zranených vojakov). Sklad a domy sú pre RTS samozrejmosťou. Obchod je zaujímavá budova, ktorá vás dokáže pekne rozčúliť, spočiatku preto lebo zaberá strašne veľký priestor a neskôr je potrebné ak chcete obchodovať, aby bol v obchode obchodník, ktorý zrejme cestuje po krajine a preto do mesta prichádza a odchádza. Čo znamená, že vaša brána (pokiaľ nie je zamknutá) sa aj počas útoku otvorí, keďže ide obchodník a nepriateľ vám tak vtrhne dnu. Je to ale aj zaujímavý taktický krok v kampani, keďže AI nikdy nezamyká bránu a vy tak môžete počkať na obchodníka, čím sa vyhnete zničeniu brány. Akadémiu a chrám som už predstavil, takže nám ostávajú už len militárne budovy. Trochu mi vadí, že v hre sú len 3 typy jednotiek a pre každú je odlišná kasáreň - bojovník s mečom, lukostrelec a kopíjnik. Výrobňa na obliehacie stroje obsahuje niekoľko zaujímavých kúskov - katapulty, rebríky alebo lukostrely určite poznáte, ale FotD má aj svoje vlastné kúsky - vystreľovač lampášov (odkryje určitú oblasť), vystreľovač drakov (vyzerá to ako rogalo a dokáže to preniesť cez hradby 2 jednotky), zásobovací voz (podľa mňa zbytočnosť - proti AI je najlepší frontálny útok, kým stihnú prísť posily vy obsadíte mesto a vaše jednotky sa tak posilnia za hradbami ) a ohnivý voz (typ katapultu len s ohnivými guľami). Celkovo, ale musím povedať, že potenciál obliehacích zbraní je v hre nevyužitý. Hradby sa poškodiť nedajú a vaši vojaci dokážu bránu zničiť skôr ako obliehacie zbrane. Takže katapulty použijete tak akurát na zneškodnenie lukostrelcov na hradbách a potom ich držte bokom, keďže dokážu viac uškodiť ako pomôcť. Rebríky by sa aj dali použiť, ale neviete koľko vojakov má nepriateľ za hradbami a tak je lepšie mať jazdcov (dvojitý život ako pešiak). Kone si musíte vychovať sami a na rozdiel od vojakov ich víno nevylieči. Základom vašej armády sú hrdinovia, ktorých si môžete najať v krčme za peniaze. Hrdinovia levlujú a získavajú XP za zabitia resp. za použitie schopností ( ozdravenie, obnovenie sily, zvýšenie obrany, výšenie útoku, ohnivá guľa, vysatie života/sily a pod.) Pokiaľ dlho nebojujú alebo nedostávajú najesť ubúda im oddanosť, čo funguje ako výcvik u vojakov, tomuto sa dá však predísť buď tým, že im pridelíte nejakú hodnosť/titul alebo dáte nejaké peniaze. Celkovo máte možnosť najať si desiatky hrdinov (pozostávajú z 3 typov - bojovník - upravená verzia kopijníka, vie jazdiť na koni, úradník - vie liečiť, nevie jazdiť na koni, mág - nevie útočiť, má vyššiu manu), no na každú misiu sú dostupní len niektorí. Takže na konci misie môžete mať aj všetkých a nepriateľ už nikoho, keďže rovnakých hrdinov si môže najať kto chce (má dostatok peňazí) a pokiaľ je hrdina v boji zabitý, objaví sa v krčme naspäť. Tento systém je ale dosť zle spracovaný, keďže takto sa vám dostanú do rúk aj hrdinovia príbehovo bojujúci za opačnú stranu, napr. v určitej misii máte zabiť Lorda Guana a on sa vám dá potom najať z krčmy, divné...

Lode sú v hre úplne zbytočné, máte možnosť vyrábať 2 typy lodí, ktoré sa líšia iba životom a koľko vojakov unesú. Pokiaľ sú na palube lukostrelci až potom útočia.

Obranné stavby v hre nehľadajte, keďže môžete mať teoreticky nekonečno vojakov len oni vás dokážu ochrániť pred útokmi a taktiež katapulty zmasakrujú efektívne všetko pred bránami. Jedine kasárne sa dajú použiť ako obranná stavba, keď dnu pošlete lukostrelcov.

Umelá inteligencia
Už sa pomaly blížim ku koncu, tohto komentára, ale nemôžem sa nevyjadriť k AI. AI nepriateľa je na zaplakanie, pokiaľ by sa vás na začiatku, keď nič nemáte, nesnažili rýchlo zlikvidovať, ani by som nepovedal, že hra je obzvlášť ťažká. S plne vylepšenou armádou rýchlo dokážete obsadiť nepriateľské mestá s minimálnymi stratami, keďže boje sú chaotické a nepriateľ sa snaží najprv zneškodniť lukostrelcov, takže je zmasakrovaný hneď v predných radách keďže vojaci sa snažia len prejsť okolo. Pathfinding je fakt mizerný, pokiaľ presne po centimetroch neukazujete vojakom kde majú ísť, tak všetci najprv trepnú s hlavou do kopca, kým prídu na to, že ho musia obísť. Najhumornejšie je to ale pri drevorubačoch, kde hra berie do úvahy vzdušnú vzdialenosť od najbližšieho skladu, takže drevorubač obíde celý kopec okolo 2 skladov, aby mohol prísť k tomu, čo bol pod kopcom, smutné...

Záver
FotD je celkovo dobrá hra, ktorá sa zaoberá aj inou kultúrou ako sú tie európske. Tvorcovia mali zaujímavý nápad ako to dať dokopy, ale ich výsledkom je hra, ktorá je stereotypná (kampane som hral dokopy viac ako 48 hodín na najvyššej rýchlosti), keby bolo v hre viacero typov jednotiek alebo jednotlivé kráľovstvá sa od seba nejako odlišovali hra by mohla patriť aj k tým najlepším RTS svojej doby, takto sa hru oplatí dohrať len kvôli záverečným filmom, ktoré sú dobre spracované a aspoň sú všetky rozdielne.

Hra sa dočkala pokračovania - Dragon Throne - Battle of Red Cliffs, tvorcovia sa poučili zo svojich chýb a urobili tak hru rozmanitejšou, ale na novom PC sa mi to už nepodarilo spustiť bez rýchleho scrollovania, čo je škoda (zaujímavé je, že predchodca išiel skoro bez problémov).

Halo 2 pokračuje v stopách svojho predchodcu, bohužiaľ smer svojej cesty nezmenil a tak sa namiesto plnohodnotného nového dielu stretávame len s hrou, ktorá z veľkej časti kopíruje Halo CE.

Príbeh pokračuje tam, kde Halo CE skončilo. Ceremónia udeľovania vyznamenaní je prerušená útokom Covenantov a Master Chief im musí opäť ukázať, kde patria. Príbeh tohto dielu sa taktiež točí okolo ďalšieho prstenca Halo, ktorý máte zabrániť aktivovať. Na druhej strane v radách Covenantov nastali rozpory a vy sa tak zhostíte aj možnosti hrať za druhú stranu v podobe Covenanta z rád Elite Arbitera. Príbehová zložka hry nie je veľmi nápaditá a ani sa nenazdáte a je koniec hry bez toho, žeby sa odohrala nejaká závratná zmena v príbehu.

Po grafickej stránke sa Halo 2 veľmi nezmenil, hoci postavy sa mi zdajú trochu detailnejšie a taktiež aspoň exteriéry sú ostrejšie. Vyvýšené miesta dokazujú, že aspoň na niečom si dali vývojári záležať, a pohľad do širokého okolia ma neraz zaskočil.

Čo musím tvorcom vytknúť je leveldesign, ten je stereotypný až niekedy máte pocit, že sa točíte v kruhu. V niektorých oblastiach som mal dokonca pocit, že som to videl niekedy v prvom dieli. Hra má ale rýchly spád, takže niekedy si ani v reve bitky nevšimnete tú repetitívnosť. Taktiež do hry mohla byť zakomponovaná interaktivita s prostredím viac, takto len bežíte vpred a likvidujete Covenantov a inú háveť a občas aktivujete nejaký výťah.

Zbraňový arzenál prešiel menšou revíziou a tak sa stretávame s niekoľkými novými kúskami. Ľudské zbrane mi ale prišli v porovnaní s tými Covenantskými slabšie a takže väčšinu hry som sa spoliehal práve na tie Covennatské. Aj keď si v hre máte z čoho vybrať, rýchlo prídete na to, ktoré zbrane budete využívať a na ktoré ani nepozriete. Po novom môžete naraz strieľať z 2 ľahkých zbraní, je to výhodné na začiatku, keď sú nepriatelia ešte slabší, takže si nemusíte strážiť muníciu v energetických zbraniach, nevýhodou je, že pri takomto boji sa nemôžete biť nablízko, hádzať granáty alebo zmeniť si zbraň na sekundárnu nesenú v inventári, kým jednu zbraň nevyhodíte.

Nepriatelia sú taktiež rozmanitejší, aj keď tí hmyzí sú skoro neškodní, ale zase keď na scénu nastúpia paraziti a Covenanti z radu Brute (kríženec gorily a Wookieho) spoľahnite sa, že budete potrebovať väčšie množstvo munície alebo presne mierené granáty. Likvidácia parazitov so strelnými zbraňami je zdĺhavá a obtiažna, preto je ich najlepšie rozsekať energetickou čepeľou.

Arbiter prichádza s možnosťou tichej likvidácie protivníkov, na rozdiel od Master Chief-a má generátor maskovania, aj keď nechápem prečo spojenci ho môžu mať aktivovaný donekonečna, keď vám sa minie v priebehu pár sekúnd a potom dvojnásobne dlho musíte čakať kým sa dobije.

V sérii Halo by nesmeli chýbať rôzne vozidlá a tak si v niekoľkých misiách vyskúšate aké je to likvidovať rady nepriateľov z pohodlia sedadla Ghosta, Banshee alebo tanku či džípu (bez spolujazdca sa nepohnete). Z vozidiel mi prišiel ako nový, jedine Covenantský transportér, ktorý sa dá prirovnať k ľudskému džípu.

Herná doba sa dá porovnať s dĺžkou Halo CE, aj keď je asi o pol hodinu kratšia. K záveru hry som sa dostal za ani nie 8 hodín. Herná doba by mohla byť aj dlhšia, pokiaľ by som neopustil niektoré miesta bez vyčistenia oblasti od všetkého života, keďže sa mi zdalo, že sa respawnujú, ale zase vynahrádzajú to úmrtia spôsobené spolubojovníkmi, ktorí obľubujú granáty, ktoré sú pre vás smrtiace.

Celkovo mám z hry dosť zmiešané pocity, hra je nabitá akciou a jazda vo vozidlách je zábavná, ale leveldesign a rozporuplný nazáživný príbeh hre k dobru veľmi nepridávajú. Hra je taký priemer, pokiaľ by som ju porovnal s inými kúskami danej doby mali by navrch. Halo 2 je odreagovačka od všedných chvíľ, keď máte chuť zaskákať si medzi granátmi a vystrieľať hordy Covenantov.

Aj napriek niekoľkým chýbam som si hranie Gothic-u 3 užil, takže som sa spočiatku aj tešil na opätovnú návštevu Myrtany. Áno, vedel som že príbeh samostatne spustiteľného datadisku sa bude odohrávať v starých známych oblastiach, ale čo by sme aj chceli od hry očakávať, keď mala priamo nadväzovať na jeden z koncov Gothic-u 3.

Návšteva už známych oblastí ma vôbec neodradila, práve naopak, lepšia orientácia vo svete je významné plus, keďže datadisk neumožňuje prenesenie postavy z predchádzajúceho dielu, takže začíname zase skoro od nuly. Hru som začal hrať až po nainštalovaní objemného community patchu (ďalej už CP), počas hrania som sa nestretol s nejakými problémami pri plnení questov a následnom postupe v dejovej línii. Takže aspoň niečo bolo určite opravené.

Príbeh
Po príbehovej stránky tento datadisk vôbec nemusel byť, keďže nadväzuje na koniec Gothic-u 3, kde ste sa rozhodli podporiť Xardasa a opustili ste Myrtanu. Datadisk ukazuje, že rozhodnutie hrdinu bolo chybné a prinieslo iba ďalšie krviprelievanie, takže kto odohral Gothic 3 za Innosa, tak záver tohto pokračovania už pozná. V našom hrdinovi sa prebralo svedomie a na rozdiel od Xardasa by chcel obnoviť poriadok v Myrtane. Takže ste naspäť „doma“ a môžete ovplyvniť ďalší sled udalostí.

Questy
Väčšina questov je nezáživná až nudná, možno 50 % z nich musíte niekoho sprevádzať, čo je len umelé naťahovanie hernej doby, takto namiesto použitia rýchleho cestovania musíte behať po celej Myrtane a sprevádzať postavy, ktoré sú schopné zaseknúť sa úplne všade. Taktiež náš hrdina sa ujal z role manželského poradcu, zrejme niekomu vadil nedostatok ženských postáv v hre, takže náš hrdina rieši v skorom každom meste nevery jednej zo strán.
Questy už nemôžete splniť pred ich prijatím a taktiež nemôžete splniť questy, ktoré ste odmietli prijať. Mnohé postavy a predmety sa takto objavia až po prijatí daného questu.
Z G3 FG bola odstránená reputácia pri jednotlivých frakciách, takže hra má len jeden koniec a môžete ísť kde chcete, keďže aj keď vás nebudú chcieť stráže pustiť, prenasledovanie ich za chvíľu omrzí.

Vybavenie a schopnosti
Je škoda, že CP odoberá z hry predmety, ktoré ste mohli nájsť vo svete a teraz si ich musíte jedine kúpiť. Taktiež na začiatku začínate s menším počtom ovládaných schopností, čo nebol podľa mňa dobrý krok, keďže herná doba hry neumožňuje získanie schopností, ktoré by ste si predstavovali mať, takže sa musíte sústrediť najprv na to najpotrebnejšie pre vaše prežitie a rýchlejšie zaplnenie prázdneho inventára.
Pre nedostatok peňazí si dosť dlho nebudete môcť dovoliť kúpiť kvalitnejšiu zbroj, taktiež zbroje predávajú len určité osoby po celej Myrtane, takže odporúčam návštevu Vengardu (tu sa náchádza zrejme jediná zbroj ponechaná CP) alebo splniť úlohu pre tajomného cudzinca už pri druhom stretnutí.
Váš zbraňový arzenál bol rozšírený o niekoľko zbraní, ale aj tak ich nevyužijete, keďže sú podobné s tými predchádzajúcimi a vyžadujú vysoké hodnoty atribútov.
V predchádzajúcom diely ste v hre našli len niekoľko typov heliem, takže do G3 FG bolo pridaných niekoľko nových kúskov heliem a zbrojí, s ktorými nemôžete používať dodatočnú helmu.

Zvuk a dabing
Tak táto časť hry je pre mňa úplným sklamaním. Hudobná zložka hry ostala našťastie zachovaná z predchádzajúceho dielu. Dabing postáv je katastrofa, počas dialógov sa striedajú hlasy postáv a niektoré dialógy nie sú vôbec nahovorené. V iných dialógoch namiesto hlasu sa ozýva uši trhajúce vŕzganie a kvílenie.

Nepriatelia
Čo ma hneď na začiatku prekvapilo je zmenená herná obtiažnosť, to že náš hrdina bol oslabený bolo povedané, ale to, že ho po 3 zásahoch zabije aj vlk, tak to som nečakal. Svet bol ale zbavený nadbytočných bytostí, takže niektoré oblasti sú doslova mŕtve (na iných miestach sú zase presne tí istí nepriatelia ako predtým a ešte aj v rovnakom počte), ale po stretnutí s nemŕtvym veľkňazom som bol rád, že nepriateľov ovládajúcich mágiu je v hre minimum. Nechápem ako tvor ovládajúci magický útok je schopný spôsobiť poškodenie väčšie ako 310 HP bodov.
Keďže cesta do Varantu bola zatarasená a Nordmar je oddelený od Myrtany neviditeľnou stenou, tak niekoľko nepriateľov z týchto krajín nájdete na hraniciach, ale nemusíte sa báť napr. ohnivého golema som stretol len raz a chrámového strážcu taktiež len raz. Drakom sa zase darilo po vašom odcestovaní takže ich počty sa rozšírili z 3 na 4. Rady monštier doplnili len troglodyti, čo je zaujímavé, tak všetci zlobri v hre sú taktiež označení ako troglodyti, no aj tieto bytosti sú len na 2 miestach na mape. Na konci hry vás ešte čaká boss, v podobe prerasteného démona.

Zhrnutie
Od G3 FG som očakával viac, opravené mestá, rozľahlejší Trelis a troglodyti hru nezachránia. Opätovná návšteva Myrtany nie je úplne na zahodenie, ale chyby v hre a slabý príbeh posielajú hru do zabudnutia, čo je škoda.

Herná doba : 21 hodín 10 minút
Konečný stav : 47. level
Počet splnených questov: 106

Datadisk Wages of Sin nadväzuje na predchádzajúci diel. Veľa sa toho nezmenilo, datadisk vylepšuje mechanizmi predchodcu a opravuje aj tých pár chýb spôsobených zasekávaním postáv.

Elexis zmizla a Freeport sa zdá byť zachránený, ale je to len ticho pred búrkou, mafiánsky boss Manero začína svoj vlastný plán na ovládnutie mesta a Blade musí opäť zabrániť katastrofe. Manero pokračuje v stopách Elexis a chce si vytvoriť vlastnú armádu mutantov a vy vybavený novými zbraňami ho musíte zastaviť.

Herná doba datadisku je trochu kratšia, hýbe sa okolo 5 hodín. Prostredia sú opäť originálne (napr. kanály, laboratória, loď, prístav, bar, múzeum a kasíno) , nie je to len ďalšie vykrádanie tých starých, len tentokrát je to viac o interiéroch a temných zákutiach. Do hry pribudla baterka, do ktorej zbierate batérie a tak sa už nemusíte báť tmy. Máte aj okuliare na nočné videnie a odhalenie neviditeľných cieľov.
Blade sa naučil liezť po lane a keby to bol bič mohol by sa porovnávať s Indianom Jonesom.

Váš arzenál zbraní bol rozšírený o využite 2 pištolí naraz a k tomu máte aj tlmiče na stealth misie, pribudol plameňomet, raketový batoh, a Wookieovská kuša. Na konci hry dostanete do rúk aj vrhač miniatómoviek. K zbraniam na blízko pribudla pulzná puška podobná k Unreal Tournamentu, len s touto nerozpučíte protivníka o stenu.
Špeciálne zbrane z predchodcu sa do tohto datadisku už nevošli.

Počty ľudských nepriateľov poklesli, nastal vzostup mutantov, ktorých je v hre niekoľko typov, od klasických Marťanom podobných, cez mutantov, po ktorých smrti z nich vyskočí pavúk, psov a na konci supermutantov zrejme príbuzných s Hulkom.
Dosť nepríjemné sú drony, ktoré sú schopné odrážať rakety, takže ich môžete len rozstrieľať s klasickými zbraňami. Súboje z bossmi tu ani nie sú, raz máte zabiť silnejšieho mutanta potom 3 „Hulkov“ a nakoniec až skutočný boss Manero (ten už vám dá zabrať, ale na Malkolma z Unreal Tournament-u nemá).
Vozidlá, ktoré ste mohli vidieť v predchádzajúcej hre sú tu tiež, ale dlho si v nich neposedíte.

Čo ma potešilo je, že teraz vás už nezaskočí niekoľko možných východov z levelov a vedľajšie misia sa dajú dokončiť (až na úlohu "Zabi sniperov").

Keby bol datadisk len o pár hodín dlhší a rozšírený o pár lokalít, stal by sa dokonalejším ako predchodca , ale takto sú na tom rovnako, ale kvôli príbehu a zabití pár „Hulkov“ hra za to vážne stojí.

Sin môžem prirovnať vďaka jeho hrateľnosti k oldschool hrám typu Doom, Quake alebo Duke Nukem. Mnohí túto hru porovnávajú s Half-Life aj keď tieto hry sú viditeľne po odohraní dosť rozdielne, táto hra dokázala/dokáže zaujať hlavne vyrozprávaním príbehu, ktorý je na rozdiel od Half-Life vedený cez herné videá a príbehové dialógy sú na viac otitulkované, čo podľa mňa Half-Life-u chýbalo (no musím aj tak hre vytknúť ten typ písma, niekedy sa to čítalo fakt hrozne, keďže absencia diakritiky v cz natiahne trochu času pri čítaní a ešte keď máš lúštiť ten text...). Hra sa snaží o humor v podaní hlavnej postavy Bladea a jeho pomocníka mladého hackera JC-a. Plus tak isto ako aj Duke, Blade počas súbojov chŕli hlášky, ale musím priznať že tie Duka sú chytľavejšie.

Hra ponúka len minimum možných rozlíšení v menu, čo je škoda, ale problémom to nie je, keďže hra aj na svoj vek je pekne nadizajnovaná a prostredia sa neustále striedajú, len tie tváre už v súčasnosti vyzerajú divne, ale prečo hrať staršie hry keby sme chceli hrať len kvôli grafike ? Základom dobrej hry je podľa mňa príbeh a tento bod Sin určite splnil.

Herný tutoriál nie je súčasťou kampane, môžete si ho zvoliť v menu hry. Tutoriály hrám z príncípu, či ma hra nadchne, ale tento ma sklamal, no našťastie som dal hre šancu. Väčšina tutoriálov je strašne ukecaná a vy sa len modlíte kedy už konečne skončia, ale súčasťou tohto je len cesta vo výťahu a návšteva 4 tréningových miestností, kde si s jednotlivými zbraňami zastrieľate na terče a snažíte sa prekonať vopred určený rekord. Tutoriál koniec ani nemá, kedykoľvek ho môžete vypnúť, ja som to vzdal pri streľbe s brokovnicou na frizbí.

Dej hry sa odohráva v roku 2037 a vy v úlohe plukovníka Johna R. Bladea máte zabrániť vylúpeniu banky, tento úvod ešte pôsobí trochu v štýle Robocopa, ale v priebehu hrania zisťujete, že pointou príbehu nie je len zastavenie zločincov ale predísť niečomu horšiemu, ovládnutiu sveta s pomocou mutantov, čo má na svedomí majiteľka spoločnosti SinTek Elexis Sinclair.

Postupne tak navštívite oblasť banky, rozpadnutej budovy, staveniska, džungle, hlbokomorskej ropnej veže a s tým spojeným podmorským svetom a rôznymi vedeckými komplexmi, až sa dostanete do sídla hlavnej antagonistky. V hre je viditeľný upravený Quake 2 engine, tvorcovia si taktiež požičali motív kybernetických laboratórií Strogov.

Každá misia má určité hlavné úlohy a niektoré majú aj vedľajšie. Splniť vedľajšie úlohy vás hra nenúti a tak po ukončení misie mnohokrát zistíte, že ste niečo nesplnili. Niektoré vedľajšie úlohy sa možno ani nedajú splniť, napr. vyhnutie sa alarmu alebo hneď v prvej misii minimalizovať straty HardCorps.

Taktiež bolo pre mňa šokom, že niekedy nie je nutné ani splniť všetky hlavné úlohy a vy môžete prejsť ďalej. Niektoré misie majú viac východov a niekedy môžete misiu opustiť skôr ako splníte všetko, ale neviem, čo je na tom výhoda okrem kratšej hernej doby.

Zbraňový arzenál pozostáva z klasických zbraní od pištole až po raketomet a niekoľkých extra vychytávok. Využitie mnohých zbraní je ale minimálne, sklamala ma napr. brokovnica, ktorá je pomerne slabá, ale v priebehu hry som prišiel na to, že ozbrojenci SinTeku sú zraniteľnejší práve brokovnicou ako headshotmi. Skríženie guľometu a granátometu sa tiež často nevidí. Výbušné zbrane som sa počas hry snažil využívať čo najmenej, keďže efekty výbuchu mi spomaľovali hru. Špeciálne zbrane ako elektrické delo a dezintegrátor fungujú na rovnakú muníciu takže ich veľmi často nevyužijete. Nechápem, prečo harpúna nemá priradenú klávesovú skratku a vy ju musíte v čase nedostatku munície hľadať.

To že hra funguje na princípe lekárničiek to je jasné, pokiaľ hodnota vášho zdravia stúpne nad 100 tak sa postupne znižuje až späť na túto hodnotu. Čo ma prekvapilo je systém brnenia, ktoré je rozdelené 3 časti – helma, trup a dolné končatiny. Vaše brnenie si taktiež nedopĺňate, ale prehľadaním padlého nepriateľa si ho môžete prezliecť za lepšie.

Blade má aj svoj mini inventár, kde si uchováva potrebné karty a kľúče, ale aj rôzne power-upy ako je adrenalín alebo dočasná nezraniteľnosť, ale každý power-up môže mať v inventári len raz. Tiež môžete zozbierať mince, bankovky, vrecia peňazí alebo fosforeskujúce tyče, v hre je minimum temných lokalít, takže baterka v hre nebola potrebná.

V hre máte možnosť si vyskúšať aj pár vozidiel ako je štvorkolka, bager alebo vysokozdvižný vozík. Ovládanie je ale tažkopádne, no napriek tomu sa nepriatelia zraziť predsa len dajú. V asi 2 levloch máte možnosť navštíviť v potápačskej kombinéze morské hlbiny.

Čo je ale novinkou, ktorú hra priniesla, sú interaktívne počítače, v ktorých môžete vypínať bezpečnostný systém alebo odomykať dvere resp. zisťovať kódy pre iné systémy.

Nepriatelia sú rôznorodí, od tých najslabších na začiatku, cez kyborgov až po mutantov a elitných ozbrojencov s elektrickými obuškami. Ako by povedal agent Smart - Nikdy som nevidel Bonda medzi krysami a hovnami a pozri krysa pláva na hovne - tak týchto malých stvorení je v hre plno a život vám budú strpčovať skoro na každom kroku krysy vás prenasledujú a vy si ich väčšinou všimnete, až keď sa vám začervená obrazovka. No vaším najväčším nepriateľom budú zrejme dvere, hrdina sa v nich často zasekáva čoho následkom je pokles HP. Počas stealth misii je to najlepší spôsob ako sa prezradiť, veď kto iný môže byť agentom ako ten, čo dostal s dverami po nose. Zasekávanie hrdinu nie je len jeho problémom, bossovia tiež často zostanú krúžiť na jednom mieste a vy ich môžete ľahšie zlikvidovať.
Umelá inteligencia nepriateľov je na veľmi dobrej úrovni, navzájom sa kryjú, uhýbajú pred vašimi výstrelmi alebo čakújú, kým sa neukážete ako prvý vy.

Pomáhať a chrániť to je vaše heslo, ale hru vám budú strpčovať najmä civilisti, ktorí sú schopní si čupnúť medzi dvere a už sa stade nepohnúť. A potom že minimalizuj straty na civilistoch.

Po preliatí hektolitrov krvi a prejdení po rozsekaných telách jednotiek SinTeku a mutantov som hru odohral za 9 hodín a musím povedať, že hra ma bavila až do konca. Aj táto staršia hra je schopná stále niečím prekvapiť, a donútiť hráča trochu porozmýšľať pri hľadaní cesty vpred cez zamknuté oblasti a hordy nepriateľov.

Žáner realtime stratégii v priebehu posledných rokov upadal, nové diela hráčov neupútali ani hernými mechanizmami a ani spracovaním, preto som rád, že, aj keď už na staršie dielo, vyšiel tento datadisk. Vydanie HD edície na AoE 2 ma veľmi nenadchlo, či už svojou cenou alebo len minimálnymi zmenami v pôvodnej hre. Taktiež som si myslel, že vydať ho pre HD je blbosť, keďže táto hra je aj pre pôvodný AoE 2, aké bolo moje rozčarovanie, keď som po odohraní prvej kampane zistil, že ďalšie 3 sú plánované len pre HD edíciu.
The Forgotten takto nadväzuje na tých pár zmien nachádzajúcich sa v HD edícii, či už mierne upravená grafika postáv, vody a ohňov alebo podpora vyšších rozlíšení s využitím celého ovládacieho panela. Tvorcovia pridali do hry 5 nových národov - Maďari, Slovania, Taliani, Indovia a Inkovia - aj keď v kampani si vyskúšate len prvé 3 z týchto národov, čo je škoda, ale ďalšie kampane možno ešte pribudnú.
Kampaň za Alaricha som sa rozhodol zopakovať, ale aký to bol pre mňa šok hneď na začiatku, keď pri animáciach v tábore sa na ľavej strane obrazovky začali zjavovať texty a v pozadí hry hrala len hudba. Áno, kompletný dabing postáv bol z hry odstránený aj keď prvú kampaň mali predabovanú, tvorcovia sa rozhodli do HD edície ju nevložiť, takto celá hra pôsobí sucho a z pohľadu príbehu nezáživne, takže namiesto sledovania bojiska teraz pozorujete kraj obrazovky, či vám nejaká dôležitá správa neunikla.
Druhým šokom bolo pre mňa zakončenie misie, aj keď v pôvodnom The Forgotten Empires (TFE) ste si mohli prečítať príbehový epilóg k misii tu ho nehľadajte, po úspešnom víťazstve a zhliadnutí štatistík ste bez ďalšieho komentára hodený do menu, pričom pôvodne mala následovať rozsiahla časť rozprávania, takže keby som nevedel, že Alarich po 4. misii zomiera aj by som čakal, že kampaň bude ďalej pokračovať. Ani po poslednej misii nečakajte zakončenie rozprávania len obrázok výberu kampane.
Ale musím priznať že misie v jednotlivých kampaniach ma zaujali, každá misia je niečim jedinečná. Mnohé mapy sú rozsiahle, takže nedostatku surovín sa báť nemusíte, ale zase ani bojov. Celkové sprácovanie tak dostalo trochu RPG nádych. Každá kampaň sa točí okola určitých hrdinov, ktorí majú počas misií splniť určité úlohy, nie je to teraz len o porazení všetkých nepriateľov. AoE 2 HD TF takto obsahuje 4 kampane orientované v Európe. Je škoda, že jednotlivé kampane sú rôzne dlhé ( Alarich má 4 misie, Drakula má 5, kampaň v Bari 3 a Sforza tiež 5). Tvorcovia využili niektoré mapy na vyrozprávanie celého príbehu a ani neviete ako beháte z jednej strany mapy na druhú, napr. v kampani za Drakulu z obrany hradov je zrazu pálenie okolitých usadlostí, potom obrana hradu na opačnom konci mapy, kde sa prenesiete chvíľu po splnení úlohy, keďže je to o určitý čas neskôr, potom zase plienenie a ústup...
V hre sa objavuje, hoci len v jednej misii, respawn surovín, nedostatok zlata a kameňa je nahradení obnovou nálezisk vo vašej základni ( 2. misia Bari ). V tejto misii je tiež vidieť neprimeranú obtiažnosť v porovnaní s ostatnými misiami, keďže nepriateľ dokáže niekoľkonásobne rýchlejšie vyrábať jednotky a vy nemáte ďalekonosné katapulty ani upgradnuté jednotky. Až na túto misiu je však hra jednoduchá, tak akurát ma ešte zaskočila misia za Sforzu, kde ste mali obraňovať mesto pred útokom flotily, ktorá pozostávala z minimálne 200 lodí, takže trochu času to zabralo. A v misii za Alaricha nepriatelia budú útočiť spoza mapy naďalej aj po ich porazení a kapitulácii.
Žiadna hra nie je bezchybná a AoE 2 HD TF má tiež svoje muchy, často som sa v hre stretol so zasekávaním jednotiek, s ktorými som už viac nepohol. Hra má mizerný pathfinding, kde niektoré miesta sa nedajú prejsť bez toho, aby ste vaše jednotky neposúvali len po pár milimetroch po mape. Tvorcovia sa snažili urobiť mapy rozmanitejšími pridaním kameňov alebo rozmiestnením stromov (ktoré boli pôvodne buď neprechodné alebo ľahko prechodné), tie sa teraz stali pavučinou pre vašu armádu, keďže vojaci sa v nich dokážu zaseknúť naveky.
Nová architektúra a nové jednotku sú príjemnou zmenou, ale pokiaľ ste hrali AoE 2 skôr aj tak už máte svoju stratégiu a tieto jednotky sa už do nej veľmi nevojdú, ale každý má svoj vlastný štýl hry.
Dosť humorne na mňa zapôsobilo využitie koní v hre, tie sá nedajú zajať, takže sa môžu používať ako prieskumníci. Nevedel som, že v minulosti sa v Taliansku na stráženie stáda nepoužívali psy ale kone.
V hre boli pridané ďalšie 2 režimy zrýchlenia hry, čo sa dá vhodne využiť pri niektorých misiách, kde sa stále musíte vratiť na pôvodné miesto cez už prázdnu mapu a taktiež pri ničení spomínanej flotily.
Na záver nemám veľmi čo k AoE 2 HD TF dodať, splnila moje očakávania a pobavila ma na skoro 19 hodín, no autori by mohli popracovať na doladení príbehu (aj keď mnohým aj vyhovuje menej textu) a dabingu, keď sa tak stane nebudem váhať a zvýšim svoje hodnotenie.

Aj keď som predchádzajúce 2 diely nedohral, rozhodol som sa vyskúšať tento diel, po odohraní TES III som bol pripravený na všetko, ale hra ma hneď na začiatku prekvapila svojou jednoduchosťou. Po intre sa hneď ujmete role svojho hrdinu, postava je hneď na začiatku vytvorená ( nie je možný výber pohlavia alebo rozdelenie bodov schopností ). Hra počas prvého otvorenia inventára vás stručne informuje o mechanizme hry, ale aj tak na mnohé maličkosti prídete až počas hrania. Úvodná dedina Ardea mi prišla ako tutoriál, keďže pri oslobodzovaní mesta spod orkskej nadvlády vám pomáhajú vaši starí známi a taktiež aj nepriateľskí orkovia mi prišli o mnoho slabší, ako tí v neskorších fázach hry.

V hre vystupuje 6 frakcií (rebeli, orkovia, severania/nordmarania, nomádi, rangeri a hashishini), u ktorých sú najvýznamnejší len rebeli a hashishini. V hre sa dá získať len pozitívna reputácia, takže sa nemusíte báť, že zabitím skupinky orkov si zhoršíte reputáciu u orkov. Takže aj keď na začiatku hry oslobodíte Ardeu, môžete naďalej spolupracovať aj s orkami. Herný svet je rozľahlý, rozdelený do 3 veľkých oblastí Myrtana, Nordmar a Varant. Trochu mi vadilo, že celý svet máte zobrazený v jednej mape, takže neočakávajte mapu každej jaskyne ako tomu je napr. v TES. Hra je ale zato navrhnutá bez zbytočných loadovacích priestorov, celý svet je jedna veľká lokácia. Bolo by to celkom pekné riešenie tvorcov, keby načítavanie uložení netrvalo skoro minútu, takže pokiaľ budete často umierať, čo je na začiatku hry veľmi častý jav, trochu si aj zanadávate pri sledovaní pribúdajúceho pásika na obrazovke. Aj po vydaní posledného objemného patchu je hra naďalej nestála a aj na 4-jadrovom procesore a 512 MB grafike nie je schopná ísť plynulo na maximálnych detailoch. Cez občasné sekanie sa dá ešte preniesť, ale hra je schopná hocikedy padnúť do Windowsu, najviac som sa s padaním stretol pri teleportovaní, kde sa objavila chybová hláška s názvom Where is the Guru ?. Táto chyba smeruje na bonusový quest, ktorý pridáva do hry až community patch, quest zahŕňa, tak ako už názov napovedá, nájdenie guruho, je obsiahnutý v celom svete a jeho pointou je hľadanie zamknutých truhiel, svojím spracovaním sa dá zaradiť medzi Easter egg-y. Pokiaľ ste narazili na túto, chybu pozrite sa do zaujímavostí, kde som popísal ako tento problém vyriešiť.
Jednoduchosť hry spočíva v neobmedzenom inventári, v pomerne malom počte schopností, do ktorých môžete investovať ťažko získané skúsenostné body a v dialógoch, keďže tentokrát môžete komunikovať len s postavami, ktoré majú meno a aj to nie do nekonečná o tom istom, však Morrowind. Ako v každom RPG, v hre levlujete získavaním skúsenostných bodov, či už za questy, niektoré rozhovory alebo zabíjanie všemožných inteligentných alebo zvieracích nepriateľov. Pri levlovaní získavate len 10 skúsenostných bodov (SB), hodnota zdravia, výdrže a many sa nezvyšuje, pokiaľ chcete zvýšiť tieto atribúty musíte do nich vložiť SB. SB sa nedajú hneď po získaní použiť, musíte najprv nájsť učiteľa, ktorý vás naučí určitú schopnosť alebo zvýši vaše atribúty (sila, lov, alchýmia, pradávne vedomosti, kováčstvo, zlodejina), ku každému z týchto atribútov je priradených pár schopností, ktoré sa môžete naučiť pokiaľ dosiahnete určitý počet bodov v danom atribúte, napr. sila = boj so štítom, s 2 zbraňami, s ťažkými zbraňami alebo kušou..., lov - vylepšenie lukostreľby alebo schopnosti potrebné na získavanie kože alebo zubov zo zvierat ( veľmi užitočné, odporúčam dať čo najskôr, na niektoré questy je to potrebné, ak dané predmety nechcete kupovať, taktiež je to výborný zdroj peňazí )..., pradávne vedomosti - boj s čarodejníckou palicou, resp. použitie kúzel ( hru som odohral bez kúziel, takže to neviem posúdiť )..., kováčstvo - umožňuje kovanie nových zbraní (vami ukuté zbrane spôsobujú väčšie poškodenie ), naostrenie zbraní = + 10 poškodenie, dolovanie nerastných surovín = zlato, železná ruda, síra a magická ruda..., zlodejina - umožňuje otváranie zámkov, okrádanie, lepšie obchodovanie ( ceny sa menia o 10 %, je to vidno až pri drahších predmetoch, keďže aj tak sú všetci obchodníci v hre nenažrané svine, ktoré chcú za všetko 4x toľko, ako je ich skutočná hodnota, ale kúpa paladinskej zbroje sa fakt oplatí),... a alchýmia umožňuje tvorbu liečivých elixírov (trvalé elixíre sú z toho najlepšie, ale nájsť potrebné prísady je dosť ťažké) a výrobu rôznych šípov - ohnivý, výbušný, jedovatý; nakoniec sú to ešte nezaradené atribúty ako dlhší beh (výdrž ovplyvňuje len beh, keďže pokiaľ výdrž klesne na minimum behať nemôžete, ale bojovať hoci trochu pomalšie môžete naďalej), akrobacia (menšie poškodenie pri páde) a odolnosti voči teplu, mrazu, jedu (oplatí sa to, keďže aj krvavá mucha je schopná vás zabiť, takto vám už neublížia) a chorobám (toto som vôbec nepochopil, niekedy hrdina kýcha, ale žeby boli nejako poškodené atribúty alebo ste chytili nejakú inú chorobu som počas hry ani raz nezaregistroval).

Inventár
Zbieranie predmetov má v hre určitý význam na rozdiel od TES môžete do svojho inventára dať veci, ktoré môžete neskôr potrebovať pri niektorom queste, ale taktiež sa nájdu predmety, ktoré slúžia len na spoplatnenie, napr. čakal som, že hra umožní aspoň z trolích koží vytvorenie brnenia, ale nie brnenie si môžete len kúpiť, kúpa je ale obmedzená vašou reputáciou pri danej frakcii, pokiaľ chcete lepšiu zbroj nepotrebujete len peniaze, napr. keď chcete paladínsku zbroj potrebujete si zvýšiť reputáciu u rebelov na 60 (pôvodne to bolo len 50, tak nechápem prečo to upravili).
V hre nájdete široký arzenál zbraní, no postupne ako si budete zvyšovať atribúty budete používať už len tie silnejšie a na slabšie zabudnete. Každá zbraň spôsobuje určité poškodenie, ktoré môže byť ovplyvnené pozitívne alebo negatívne, pokiaľ zbraň získate v súboji alebo niekde nájdete, je dosť možné, že zbraň je opotrebovaná = jej poškodenie je o 50% menšie ako by ste ju kúpili, zaujímavé ale je, že cena je rovnaká ako novej; v hre sa nachádzajú cenné truhly - zabudnuté a tajomné - ktoré obsahujú postupne ako ich nachádzate nové a vzácnejšie zbrane, takže ich hľadanie sa oplatí. Zbrane si môžete naostriť, otráviť, posvätiť alebo vlastnoručne vyrobiť a zvýšiť ich poškodenie.

Súboje
Počas vašej púte narazíte na mnoho zvery a príšer, z ktorých vás aj ten najslabší môže dosť poraniť (pokiaľ bojujete na blízko). Pri love vysokej zveri som mal pocit akoby som hral lovecký simulátor, hlavne pri niektorých questoch je to adrenalín, keďže jelene sa rozpŕchnu a niektoré sa už nevrátia, čoho následkom je len načítanie uloženej pozície. Trošku mi tu chýbali draky, keďže za celú hru ich zabijete len 4 a aj to som 2 zabil už na 6 levli (takže pokiaľ chcete skúsiť rolu drakobíjcu zahrajte si radšej Skyrim). Zvierací nepriatelia vás napádajú v skupinách, takže na začiatku hry sú tieto súboje veľmi nebezpečné, roztrhá vás svorka vlkov, zadupú vás do zeme nosorožce alebo roznesú vás na kopytách bizóny.
Súboje s ozbrojenými nepriateľmi sú ale celkom pekne a efektívne prevedené, cez systém komb a krytia. Pokiaľ neoslobodzujete mesto tak nepriatelia na vás útočia po jednom alebo dvoch, ostatní čakajú, kým neprídu na rad. Pokiaľ nie je váš protivník voči vám nepriateľský tak ho po porazení len omráčite a môžete ho okradnúť a keď chcete aj doraziť. Tento systém vyvolávania súbojov je dobrý spôsob na získanie niektorých predmetov - napr. kladív, píl, ktoré potrebujete vo väčšom množstve pre 1 quest - alebo zbraní - strážcom sa obnovujú donekonečna po prebudení. Aj keď som si na začiatku myslel, že taký drak alebo trol je najsilnejší protivník, mýlil som sa, aj na konci hry vám najväčšie poškodenie spôsobia čarodejníci a ľadový golemovia (pred ľadovým útokom sa skoro nedá vyhnúť a jeden zásah vám vezme polovicu života ). Zaujímavý je počin tvorcov, že šípy nepoškodia všetko, klasický šíp nezraní ani kostlivcov ani golemov.
Pokiaľ nechcete bojovať sami môžete si so sebou zobrať spoločníka, ale niekedy je vám viac na príťaž ako na pomoc, keďže môže zomrieť alebo byť agresívny voči inej frakcii. Pokiaľ máte spolubojovníka nepriatelia nenapádajú len vás, práveže skôr si to odnesie váš spolubojovník.

Fyzika a osvetlenie
Ragdoll efekty ma vôbec neoslovili, pri zabíjaní malých živočíchov som mal pocit akoby som hral golf, len namiesto loptičky som mal králika. Mŕtve jedince po smrti sa ostanú triasť ako želatina, neviem či to majú byť posmrtné nervové vzruchy, alebo chyba. Šípy sa taktiež správajú zvláštne, pokiaľ miniete cieľ tak sa šíp odrazí, ani to neviem popísať ako to vyzerá ale je to vážne komické.
Osvetlenie sa počas fáz dňa mení a vyzerá to úchvatne, ale osvetlenie v jaskyniach ma zarmútilo, fakle (tak ako aj šperháky) sú v hre len na jedno použitie ale nemusíte sa báť často ich potrebovať nebudete, väčšina jaskýň je osvetlená fosforeskujúcimi kryštálmi, a tu je kameň úrazu osvetlenia, celá jaskyňa je osvetlená, len vy vidíte pár kameňov čiernych akoby neboli osvetlené, čo pôsobí na váš zrak ako bug. Pokiaľ vstúpite do temnej jaskyne tak tam všetko vyzerá takto, vidíte len jemné obrysy predmetov, ale tu je to prirodzené.

Interakcia
V hre môžete okrem lovu aj zbierať rôzne bylinky na prípravu elixírov. Patch dovoľuje pri oddychovaní pomalú regeneráciu zdravia, pokiaľ sedíte alebo opekáte si niečo pri ohni. Pokiaľ máte recepty a naberačku môžete si v kotli niečo uvariť. Potom sú to len maličkosti ako pílenie dreva alebo otáčanie prasaťa nad ohňom. Dlho som v hre nevedel, kde môžem použiť lopatu a až pred koncom hry som prišiel na to, že na mieste kde sú prekrížené kosti a lebka môžete kopať, je to označenie pokladu. Čítanie kníh a kamenných tabuliek vám môže zvýšiť pradávne vedomosti alebo alchýmiu.

Ozvučenie
Hudba je vybraná podľa situácie, pokiaľ si len vykračujete krajinou, tak hrá pokojná, keď vás zaregistruje nepriateľ hneď sa zmení a vy viete že môžete očakávať útok. Dialógy sú zvládnuté dobre, až na to, že niekedy ich hlasitosť klesá, tak že ich skoro vôbec nepočuť.

Príbeh
Hlavná dejová línia je redukovaná, počas vašej cesty hľadáte vášho starého známeho Xardasa, keď už ho nájdete splníte pre neho 1 úlohu a nasleduje rozhodnutie, ktoré smeruje k jednému z 3 koncov. Hra berie ohľad najmä na vedľajšie questy, ktorých sú tu stovky, ale nie sú veľmi originálne - zabite niečo/niekoho, prineste niečo, sprevádzajte niekoho (toto som nenávidel, postavy sa často zasekávajú), porozprávajte sa s niekým a potom už len oslobodzovanie miest, resp. ničenie rebelských táborov.
Po 75 hodinách hrania som odohral všetky 3 konce a musím priznať že až na pár maličkostí sú rovnaké, líšia sa podľa toho či oslobodíte jednotlivé oblasti a ktorí z vašich starých známych prežijú.

Cestovanie
Nemusíte sa báť, že po celej krajine sa budete prechádzať pešo, každé mesto označené na mape má svoj teleportačný kameň, ktorého použitie vás tam prenesie. Pri teleportovaní však hra dosť padala v spojení s guru questom, takže pred teleportovaním si najprv hru uložte.

Záver
Pokiaľ by bola hra lepšie optimalizovaná neváhal by som jej dať aj 90%, ale táto vada dosť ovplyvní pohľad na Gothic 3. Hra dokáže pobaviť a zaujať na dlhé hodiny, pokiaľ plníte vedľajšie questy. Čo dodať na záver, napriek všetkému chcem vidieť ako to dopadne s naším hrdinom v stand-alone datadisku Forsaken Gods a potom ako prológ si zahrať prvé dva diely.

Herná doba : 75 hodín 45minút
Konečný stav : 81. level

Podľa knižnej predlohy bez predchádzajúceho filmového spracovania sa veľa hier nevidí, jednou z takýchto hier je aj postapokalyptické sci-fi Metro Last Light, ktoré je priamym pokračovaním Metra 2033. Aj keď sa hra nedrží scenára knižného pokračovania, príbeh sa taktiež posúva do roku 2034. Opäť sa vžijeme do role Arťoma, ktorý bol po úspešnom zničení Temných prijatý medzi hraničiarov pod vedením Millera, ktorí sa utáborili v tajnom vojenskom komplexe D6.

Príbeh hry nie je veľmi zložitý, ale dokáže hráča previesť mnohými rozličnými lokáciami a spoznať či už staré (škoda že Chán je v hre tak krátko) alebo nové postavy. Cesta na povrchu za zlikvidovaním posledného Temného sa mení na opätovnú záchranu zvyšku ľudskej civilizácie, ale tentokrát hrozbou nie sú mutanti, ale samotní ľudia. Vidina neexistujúcich zásob v D6 poštve proti sebe najväčšie bojujúce strany (komunisti a nacisti) a je len na Arťomovi aby odhalil tajné plány jednej zo strán. Mnohé deje v hre nasvedčujú tomu, že príbeh knihy Metro 2034 má nadväzovať na udalosti tejto hry (na dobrý koniec) – napr. syn Moskvina Leonid.

Grafická stránka hry je okúzľujúca, hranie so svetlom v tuneloch metra ovplyvňuje vnímanie hráča a taktiež spôsobuje možnosti ako hru hrať v štýle stealth, ukrytý pred zrakmi nepriateľa. Z toho bohužiaľ vyplýva aj nie príliš dobrá AI ľudských protivníkov, ktorí si nevidia so zapnutia baterkou ani pod nos. Celkovo metro vyzerá živo, môžete pozorovať ako plameň zo zapaľovača pohltí pavučiny alebo sledovať pohybujúce sa liahne pavúkov (trochu mi to pripomínalo Votrelca). Prostredie sa výrazne, mení tak ako povrch je tvorený prázdnymi ulicami alebo rádioaktívnymi močiarmi, tak aj tunely metra ukrývajú svoje tajomstvá v podobe úkrytov mutantov, rôznorodých staníc alebo zaplavených podzemných tunelov = jazier.

Aj napriek možnosti postupovať vpred v tieňoch hra nezaprie svoje FPS korene. Takže hra ponúka široký arzenál zbraní – zbrane videné už v predchádzajúcom dieli a taktiež pár noviniek, niekoľko zbraní prinášajú aj DLC – napr. 6-hlavňová brokovnica, pištoľ na štýl nemeckého Mausera, rotačný guľomet, ostreľovacie pušky (novinka, tie predtým vôbec neboli), guľomet na broky; plameňomet, granátomet a tlakovú sniperku prinášajú DLC. Mnohé zbrane si pri predajcovi môžete upraviť podľa vlastných predstáv, chcete na AK-čko mieridlo s nočným videním, nech sa páči, chcete rozšírený zásobník, tlmič, predĺženú hlaveň na brokovnicu alebo laserový zameriavač, máte na výber pokiaľ máte dostatok predvojnových nábojov. Je len škoda, že pokiaľ už máte nejakú svoju obľúbenú vylepšenú zbraň a chcete ju vymeniť, späť dostanete len časť nábojov za zbraň a nie za upgrady. Ale to nevadí, celkovo nie je až taký veľký rozdiel medzi zbraňami, pokiaľ máte presnú mušku a dokážete ciel trafiť do hlavy nepotrebujete silnejšiu zbraň (pozor platí len pri ľudských nepriateľoch, mutanti sú tvrdší oriešok, tí už niečo vydržia).

Rady nepriateľov boli spomedzi ľudských cieľov zmenené, tentokrát banditov stretnete asi 2x a skôr pred vašou hlavňou budú poskakovať vyššie spomínané navzájom sa neznášajúce strany. Mutantov prišli podporiť nejaké zmutované kôrovce a pár bossov. Aj taký okrídlený démon je teraz ľahším cieľom.

Sklamalo ma najmä určenie konca hry (správne, hra má 2 konce), ktorý je závislý od vašich morálnych rozhodnutí. Zaujímalo by ma koľko bodov (ktoré sa nikde nedajú zobraziť) je potrebné na získanie toho dobrého konca. Morálne body sa získavajú pri prebliknutí obrazu, ale neviete, či ide o kladný alebo naopak záporný. Aj keď sa kladné body dajú získať za odhaľovanie skrytých priestorov/mŕtvol, zrejme väčšiu váhu majú tie, ktoré sa týkajú prejdenia určitých oblastí bez preliatia kvapky krvi. Nechápem prečo hra na jednej strane podporuje alkoholizmus kladným bodom a na druhej strane za príspevok v podobe 5 nábojov ťažko pracujúcej tanečnici pri tyči záporným bodom.

Prechod stanicami vám nezaberie veľa času, ale je vidno, že autori si na nich dali záležať, hocikde sa môžete postaviť a počúvať rozhovory, len škoda, že väčšina z nich nie je otitulkovaná. Potešila ma možnosť pozrieť si vystúpenie v divadle, navštíviť bar, zastrieľať si na strelnici po myšiach alebo jednoducho debatou so žobrákom o umení.

V hre naďalej ostali známe prvky z predchodcu ako nabíjanie batérie (baterka a nočné videnie), hodinky ukazujúce skutočný čas alebo ako dlho vám vydrží filter v plynovej maske, zapaľovač s denníkom, bonusové svetlo v duchárskych priestoroch, kde všetka elektronika zlyhá a taktiež možnosť ako zapáliť fakle. Za novinku považujem utretie zaprášenej/zablatenej plynovej masky.

Dĺžka príbehovej línie je v závislosti od hernej obtiažnosti a ako vás chytí prostredie, čo je cca. 10-12 hodín. Hra taktiež okrem normálneho režimu ponúka hraničiarsky režim - ešte ťažšia obtiažnosť a bez HUD-u.
Malý Temný v tomto postapokalyptickom svete pôsobil trochu humorne, či už jeho výrokmi alebo tým ako sa chcel podobať ľuďom takže si našiel oblečenie.

Pre hru sú určené 4 DLC balíčky :

Developers Pack – obsahuje jednu misiu za bezmennú osobu, ktorá sa pri hľadaní tajného komplexu ocitla v liahni pavúkov, DLC umožňuje použiť plameňomet, takže konečne môžeme pocítiť ako horí obrovský zmutovaný pavúk. Druhá časť DLC umožňuje vyskúšať si všetky zbrane na strelnici (pozor okrem terčov a figurín, máte možnosť rozstrieľať aj živé figuríny), pozrieť si múzeum mutantov a NPC.

Chronicles Pack – celkom zaujímavé misie za iné postavy ako bol Arťom. Misia za Pavla je útek z Benátok, misia za Annu ukazuje prečo nemohla zachrániť Arťoma na začiatku hry, a misia za Ulmana, kde sa neskôr ujmete roly Chána z jeho minulosti.

Tower Pack – o tomto DLC neviem čo si mám myslieť, je to niečo ako bol Operation Anchorage, virtuálny svet, len tentokrát sú to arény plné nepriateľov s nedostatkom munície, rýchlo ma to prestalo baviť, keďže nepriatelia vás obkľúčia a vy už nie ste schopný doplniť muníciu.

Faction Pack – zmes rôznorodých misií, prvá za Reich – hráte to, čo v poslednej misii za Arťoma, lenže tentokrát ste na opačnej strane tunela a strieľate červených. Misia za snipera červených je tichá, likviduj systematicky ciele bez spustenia poplachu. A na záver zrejme najzaujímavejšia misia bola za hľadača artefaktov, kde ste sa ocitli pod trochu upravenou knižnicou (videná v Metre 2033) a snažíte sa priniesť z povrchu konkrétne predmety (trojkolka, reproduktor, medvedík, kanister s benzínom atď.), pričom vždy sa musíte vrátiť na základňu a doplniť zásoby, taktiež zaujímavý je spôsob pitvania mutantov a následné nájdenie munície.

Táto hra nie je len bezhlavou FPS, ale umožňuje prechádzku postapokalyptickou Moskvou, chvíľky smútku/hrôzy (metro je teraz viac zaplnené kostrami, hlavni tie ktoré v rukách zvierajú kosti svojich detí ma spočiatku zaskočili, vidiny autori taktiež ponechali) a údivu (podzemná rieka želaní) s novým príbehom, ktorý v knihe nenájdete. Hranie tejto hry prináša aj smútok na srdci, keďže vieme, že S.T.A.L.K.E.R. 2 nebude.

V roku 2007 sme uzreli Crysis, hru ktorá nás ohromila skvelou grafikou, fyzikálnym enginom a taktiež zakomponovanými predátorskými stealth prvkami. Hra sa dočkala pokračovania v podobe paralelného príbehu za Psycha, ale až v roku 2011 sme sa dočkali plnohodnotného pokračovania s označením 2.
No je tento diel opäť revolučný, či len kopíruje prvky pôvodného dielu ?
Musím povedať, že bol by som radšej, keby sa príbeh niesol v podobnom duchu ako tomu bolo v prvom dieli. No nie je to tak, originálne prostredie Filipín bolo nahradené (ako vždy) lokáciou v USA – New York. Džungle, pláže a zamrznuté pustiny ma oslovili viac ako džungľa veľkomesta, ktorá pôsobí strašne okukaným dojmom a stereotypne.
Hra aspoň začína z trochu iného uhla pohľadu ako predchádzajúci diel(-y), tentokrát nie ste špeciálne vycvičený vojak v nanoobleku len jeden z mariňákov prieskumného tímu. Tak ako vždy sa všetko pokašle a vaša jednotka, ktorá má podporiť Proroka (aspoň jedna postava udržiava spojenie s 1, keďže okrem neho iných vojakov vybavených nanooblekom v hre neuvidíte, čo nechápem, v Crysis už aj Kórejci mali nanoobleky a tu ide Crynet naháňať jediného Proroka, čo ostatné nanoobleky zožrali mimozenšťania aj s Nomádom a Psychom alebo čo ! ), je zdecimovaná a Prorokovi sa podarí zachrániť iba vás aj to polomŕtveho. V New Yorku vypukla epidémia spôsobená mimozemským vírusom, tak toto ma dostalo, neviem či Crysis 2 mal vyzerať takto od začiatku, ale už len vďaka tomuto úvodu som mal pocit, že sa jedná o pokračovanie Prototype a nie Crysis. Nakazený Prorok sa odstrelí a vy (Alcatraz) ako nový nanovojak (zaujímavé, že hneď ste vedeli ako čo používať v nanoboleku, a už vôbec ako v tom chodiť) máte zachrániť svet.
V New Yorku prebieha vojna o osude sveta, tak jasne že jednotky CELL (polovojenská organizácia Crynetu) budú strieľať mariňákov a prenasledovať Proroka. Mimozemšťania sa objavia už cca. po 2 hodinách hrania a dokonca hry sa ich už nezbavíte. Celý čas sa nás tvorcovia snažia presvedčiť o tom, že ide o tých istých votrelcoch, pričom ich vzhľad je na 100% rozdielny, mohli zakomponovať aspoň pár pôvodných do hry. Príbeh ma vôbec neoslovil, je plný klišé, či už zrada a náhle odhalenia a koniec tak ten je zrejme na zasmiatie. Celá hra je o tom dostaňte sa z bodu A do bodu B, aby ste zistili, že máte pokračovať do bodu C. Oproti predchádzajúcemu dielu, kde ste mohli po džungli hľadať rôzne cesty k cieľu a využívať tak prostredie v svoj prospech, tu je hra úplná koridorovka, kde existuje viac ciest aj tak len jedna cesta je správna, keďže ak sa aj zdá, že môžete využiť nejakú taktiku, tak aj tak prídete do slepej uličky. Hra sa snaží ukázať nejaké taktiky, ale veľmi jej to nejde – keďže sa to týka tak miesta kde sa môžete kryť, skade môžete ostreľovať alebo obísť zátaras.
Využitie vozidiel je skoro nulové, aj keď sa na hernej scéne ukáže nejaký džíp CELL-u nemusíte sa báť že ho nejako využijete, keďže cesty sú neprechodné. V hre si tak celkovo zajazdíte cca. 10 minút, chvíľku po rovnej diaľnici a potom ešte raz, ale to už vám pre istotu volant do rúk nedajú.
Hneď po spustení intra hry som ostal zaskočený HW nárokmi ingame scén, ktoré sa na mojom stroji nedajú pozerať bez sekania ani na minimálnych detailoch, pričom hra ide plynulo aj na najvyšších detailoch.
Zbraňový arzenál je rozmanitý, od pištolí až po raketomety a experimentálne zbrane. Tak ako aj v prvom dieli zbrane si môžete upravovať. Ale aj táto možnosť je dosť orezaná. V prvom rade, kde zmizla prídavná baterka na zbraniach ! V druhom rade prečo sa na základnú útočnú pušku (myslím že SCARAB ) nedá pridať útočný zameriavač / odstreľovací ! Po tretie, kto kalibroval mierenie cez útočný zameriavač ! Prečo zmizla 3. voliteľná zbraň ! Taktiež mi chýbali pästné súboje, ktoré boli nahradené len akýmsi silným úderom, úderom pažbou a tichým zabitím. Na konci som sa konečne potešil, že sa mi dostala do rúk Gaussova puška, dlho som sa netešil, munícia sa nedá dopĺňať, takže naspäť zobrať do rúk sniperku. Aj ostatné experimentálne zbrane po vyprázdnení zásobníka môžete len vyhodiť. Ale zase páčila sa mi možnosť zobrať so sebou ťažký guľomet v spojení so štítom máte pocit akoby ste boli terminátor, len škoda že má tak málo munície
Najužitočnejším vybavením je aj tak samotný oblek. Ovládanie obleku je jednoduchšie, už sa nemusia prepínať jeho vlastnosti cez scroll myšky, ale pohodlne cez klávesy. Spočiatku som zostal zaskočený, že kde zmizol život, ktorý aj predtým fungoval na princípe autohealu, ale bol tu aj ukazateľ zdravia a energie, teraz ostal len ukazateľ energie (najviac mi to vadilo pri vozidle, kde som nevedel, kedy je už na čase z neho vyliezť pred výbuchom). V prvom diele bolo primárne nastavenie obleku na brnenie, teraz na to zabudnite, oblek je nastavený na výkon, čo znamená že mu môžete ďakovať, že sa hýbete. Takže zapnutá zbroj teraz berie energiu aj keď sa hýbete nielen keď ste pod paľbou. Na rýchlosť zabudnite úplne. Sila taktiež už nie je, podržaním tlačidla pre útok zblízka použijete silu alebo super skokom. Neviditeľnosť je ale na určite lepšej úrovni, vydrží dlhšie a s tlmičom môžete vystreliť niekoľko krát kým sa minie, taktiež tiché zabitie dopĺňa energiu. Len neviem, či to že vás nepriateľ cez maskovanie nezbadá je kladná stránka maskovania alebo demencie AI. Umelá inteligencia ma dosť sklamala, nepriatelia sú vážne nevyspytateľní, keď vás zbadajú na väčšiu vzdialenosť tak pália vkuse, čo sa nedá povedať o útoku zo zálohy, pokiaľ sa ich rozhodnete zbaviť zblízka je to rýchlejšie ako ich obstreľovať. Všetci sa rozprchnú a vy ich už len po jednom hľadáte a likvidujete.
Významným prvkom hry je zbieranie nanokatalyzátorov po mŕtvych mimozemšťanoch. Za nanokatalyzátory si odomykáte vylepšenia obleku, či už zlepšenie maskovania, vylepšené reflexy, rýchlejší beh, obnovu energie ...
V hre sú taktiež zakomponované zberateľské predmety (suveníry z NY, PSI známky, kľúče od áut a tablety), ktoré bohužiaľ odomykajú len artworky a pár mailov. Je to škody, čakal som, že keď ich nájdem všetky, odomkne sa aspoň nejaká nová zbraň alebo tá optika na SCARAB.
Keď beriem do úvahy to, že som na vlastnú päsť hľadal tie zberateľské predmety, hru som dohral za 14 hodín. Ale blúdením po mape som stratil minimálne polovicu tejto hernej doby. Takže dĺžka kampane je niečo pod 10 hodín s nulovou chuťou jej zopakovania.
Čo povedať na záver, keď už mám hru hodnotiť, tak dať hre viac ako 70% by bolo urážkou predchádzajúcich dielov. Po odohraní Crysis 2 už ani neľutujem, že Crysis 3 kvôli DX11 nespustím. Hra mala potenciál, ale nevyužila ho (aspoň podľa mňa), aj taká NOVA na mobilné platformy je zábavnejšia ako toto.

Po skoro desiatich rokoch som nainštaloval Axis and Allies (ďalej AaA) s tým, že si ho zahrám znovu, už po pár misiách som prišiel na to, že k záverečným titulkom som sa vtedy zrejme nedostal. Dôvodom je pomerne vysoká obtiažnosť, kde aj na tej prvej z troch sú niektoré misie tvrdým orieškom.
No ale mal by som začať pekne od začiatku. AaA je ďalšou z real-time stratégii, ktoré si za svoje kulisy vybrali druhú svetovú vojnu. Ale narozdiel od väčšiny hier s touto tématikou základom AaA je aj budovanie ekonomiky a až potom trénovanie jednotiek a boj.
AaA využíva základy z fantasy série Kohan, veď je aj od rovnakého štúdia. Narozdiel od Kohanov, tu neobsadzujete mesto (hoci mestá z iného pohľadu sa tu obsadzujú taktiež –ale len ako zdroj surovín), ktoré upgradujete a staviate budovy na vopred určené miesta. Tentokrát máte mobilné veliteľstvo, ktoré sa rozbalí (ako v CaC sérii) a vytvorí ovládanú oblasť. Potom už môžete stavať ďalšie budovy taktiež ľubovoľne v ovládanej zóne, pričom stavbou budov pri hraniciach vašej zóny sa zóna rozširuje, vždy je možné vybudovať naraz len 20 budov, či už rôznych veliteľstiev na trénink určitých jednotiek (pechotné, mechanizované, tankové a pre paravýsadkárov), letísk, výskumných zariadení (ženíjne, delostrelecké, motorizované) alebo ekonomických budov. Ženisti môžu postaviť ešte obranné stavby ako bunkre, protilietadlové delá a protitankové delá.
Základnou surovinou v hre sú peniaze, ktoré sú produkované obsadenými mestami a veliteľstvami. Sekundárnymi zdrojmi sú munícia a palivo, tieto hodnoty sú ale stabilné. Každá vyrobená jednotka potrebuje sekundárnu surovinu pre svoju "údržbu". Takže hodnoty sekundárnych zdrojov sa výrobou jednotiek zmenšujú a môžu prejsť až do záporných hodnôt, vtedy sa prísun peňazí zníži (zrejme dané látky dovážajú) a príjem bodov za minútu je nižší, pokiaľ je nedostatok zdrojov vysoký môžete prejsť do mínusu a vaše peňiažky budú ubúdať, pokiaľ budete až príliš v mínuse vaše jednotky začnú umierať a vy sa stanete ľahkou korisťou.
Počet jednotiek teda závisí od množstva sekundárnych surovín a od veliteľstiev, každé veliteľstvo môže prichýliť len určitý počet jednotiek, pokiaľ chcete viac tankových divízii ako 3 musíte postaviť, ďalšie tankové veliteľstvo alebo hrať za Nemcov, ktorí môžu mať až 4.
Všetky jednotky sú v tímoch (divíziách), pokiaľ člen tímu je zranený/poškodený alebo mŕtvy/zničený vo vami ovládanej zóne sa zrejme zo vzduchu zdesublimuje (pokiaľ ste vedľa veliteľstva, je vidno ako jednotka z neho výjde, keď nie smola, vaše jednotky sa zhmotnia, zrejme teleporty sa stratili niekedy na konci vojny). Ak stratíte veliteľstvo, ku ktorému bol tím pričlenený divízia sa dopĺňať nebude, kým ju nepriradíte k inému veliteľstvu.
V AaA nájdete 5 hrateľných strán - Rusko, Anglicko, USA, Nemecko a Japonsko.
Každá strana využíva dobové jednotky, rôzne vylepšenia a strategické schopnosti. AaA je zameraný primárne na pozemné boje s pechotou, tankami, samohybnými delami a polopásovými vozidlami. Veliteľstvá sa môžu samy brániť pred útokom. Letectvo má skôr obrannú funkciu, keďže z letiska vzlieta na obranu základne, používa sa skôr na prieskum a jednorázové bombardovanie, ktoré je síce drahé ale pri vysokom prísune bodov a aspoň 2 letiskách sa dá použiť na pomalé systematické ničenie nepriateľa. V niektorých misiách sú dostupné aj lode - lietadlové a krížniky, dajú sa zničiť len letecky alebo inou loďou. Krížniky slúžia na obstreľovanie pobrežných pozícií nepriateľa a dokážu vyslať na pláž veliteľské vozidlo a výsadkárov. Lietadlové lode sú plávajúcou podobou letiska s veliteľstvom paravýsadkárov, samé sú ale bezbranné.
AaA pozostáva z tutoriálu, 2 kampaní ( za Spojencov a za Os – fiktívny priebeh 2. svetovej vojny), každá pozostáva z 12 misií, skirmishu a herného módu World War II.
Som vďačný tvorcom za možnosť zrýchlenia hry až 4x. Keďže hra je vážne pomalá. A pozerať ako vám nepriateľ pomaly masakruje ešte len rozbudovanú základňu nie je veľmi potešujúce. Skrátka hra je zameraná na rýchlosť s akou vybudujete základňu a natrénujete armádu, keďže väčšinou nepriateľ má už tú svoju postavenú, má o dosť viac financií alebo sú proti vám dvaja.
2. svetová bolá krutá, ale nepriateľ nevyužíva žiadnu stratégiu len do vás vkuse udiera až vás početne prevalcuje. AI protivníka je na dosť zlej úrovni niekedy čaká, ķým celá jeho divízia nie je zničená, inokedy sa sťahuje so všetkými po malých stratách. Zato pokiaľ má letisko bude útočiť donekonečna a vy tak môžete len kontrolovať stav budov a posielať ženistov. Vrchol všetkého sú námorné bitky, keď vy útočíte a ony sa nechajú potopiť (akurát automatická protilietadlová obrana krížnikov funguje).
Hra je podporená strategickými schopnosťami, každá strana má 4 veliteľov, ktorí poskytujú rôzne 3 schopnosti, 4. ostáva vždy nezmenená - povolanie nového veliteľstva. Väčšina schopností sú zbytočnosti, umožňujúce chvíľkové povzbudenie pechoty, odkrytie minimapy, ukradnutie 50 bodov atď. Najlepšie sú tie najdrahšie schopnosti a to, či už kobercové bombardovanie, útok rakiet V1, japonský kamikadze útok, atómová bomba. Okamžitý účinok a veľké straty na nepriateľskej strane. Schopnosti vyžadujú strategické body, ktoré získavate za boj alebo jednoducho pribúdajú časom.
Mód 2. svetovej vojny je klasická mapa sveta, kde všetkých 5 strán bojuje ako v druhej svetovej – Spojenci vs. Os. Na začiatku si vyberáte stranu a veliteľa = schopnosti. Za ovládané územia získavate po ťahoch body, za ktoré si môžete kúpiť vylepšenia (tie už nemusíte v real-time misiách kupovať) alebo armády. Hra je ale zase až príliš náročná tentokrát si nemôžete vybrať obtiažnosť. Tento mód som veľmi rýchlo vzdal, keďže jednu mapu môžete hrať aj 5 krát za sebou a to je dosť o nervy. Skrátka nepriateľ zaútočí na mape s 5 tímami a vy ho po hodinovej bitke so 4x zrýchlením porazíte a on príde len 1 z tímov a po ukončení kola sa to zase opakuje. Naviac budovanie armády je taktiež predražené, ak útočíte s pechotným tímom na mape, tak počas real-time hry môžete trénovať len pechotu a keď na mape chcete vylepšiť váš pechotný tím, potrebujete 40 bodov, čo stojí už nová mechanizovaná divízia, ktorá už pechotu vopred obsahuje.
Aspoň že hra dokáže graficky potešiť, keďže aj na svoj vek vyzerá celkom pekne v 3D grafike, hoci filmíky sú dosť kockaté, čo je už vidno aj v hlavnom menu.
Celkovo som hru dohral za 14 hodín, čo je primeraný čas, keby to malo byť dlhšie asi by to bolo len viac obtiažnejšie. Skrátka hra dokáže pobaviť a ukázať RTS z 2. svetovej vojny aj z trochu inej strany ako napr. Blitzkrieg.

V prvom rade musím poznamenať, že som hral českú verziu tejto hry. MtB je realtimova stratégia z obdobia 2. svetovej vojny, v hre sI zahráte (ako už názov naznačuje) za ZSSR a Nemecko. Hra narozdiel od konkurentov (Blitzkrieg alebo Codename Panzers Phase) neberie veľmi ohľad na realitu, v hre sa tentokrát musíte sústrediť len na zdravie vašich jednotiek, či už ich opravovať alebo liečiť. Jednotky majú nekonečné množstvo munície a pohonné látky tu taktiež nie sú. MtB je jednoduchá hra, keďže sa nemusíte báť, že váš tank bude zničený jednou ranou a aj taká pechota niečo vydrží. Modely prostredia a jednotiek sú celkom detailné, ale až na najvyšších detailoch, hra taktiež nemá obmedzenia pre vysokérozlíšenia. Ale mapa sa mohla dať odzoomovať trochu viac, keďže takto máte pár jednotiek rozprestrených na celej obrazovke a to už ani nehovorím o Reichstagu. Kampaň je aspoň podľa mňa dobre ladená, na výber sú 4 obtiažnosti, niekomu nemusí sadnúť usporiadanie misií, keďže dochádza k striedaniu misií za Rusov a za Nemcov, teda nie sú tu 2 kampane, ale len 3 kapitoly od napadnutia ZSSR v júni 1941 až po koniec vojny v Európe v máji 1945. Videá sú spracované s historickým červenkastým nádychom. No šokoval ma tutorial, kde namiesto dabingu znie šumenie a štekanie a taktiež titulky idú plynulo za sebou, takže ich ani nestíhate čítať, našťastie kampaň už ide dobre. V kampani je celkovo 20 misií, ktorých hranie bolo zábavné až na posledné 2 misii, ktoré dosť ovplyvnili moje hodnotenie. Prakticky som hru ani nedohral, keďže mi hra na konci poslednej misie padá do Windowsu a to som to skúšal na 2 PC (XP aj Vista), takže neviem, kde je chyba (ale najskôr v hre / českej verzii?). Systém hry je dobrý, hlavne možnosť obsadzovania prázdnych tankov/vozidiel, keďže pechota je samostatne, rôzne druhy pechoty pridávajú vozidlu rôzne bonusy. Využitie pechoty je tak v hre skoro nulové, až na prieskumníkov a občas plameňometčíkov. Tvorcovia zrejme ešte nikdy nepočuli o granátoch, keďže tie v hre hľadať memusíte, takže pechota (okrem raketometčíkov) je proti obrnencom bezbranná, ale oni chudáci sa snažia rozstrieľať Tigra aspoň s puškou/pištoľou, tak to bol spočiatku pre mňa šok, ale neskôr som zistil, že takto bude masakrovaná len pechota nepriateľa. Ovládanie jednotiek je bohužiaľ utrpenie, jednotky keď nemajú v určitej oblasti miesto pre všetkých, ani sa nepohnú, taktiež niekedy len klikáte na určité miesto, aby tam konečne zamierili, keďže im zrejme zavadzal strom, ktorý aj tak nakoniec prevalcovali. Okraj mapy je označený čiernym pásom, ale prečo sa jednotky nemôžu presunúť 3-4 metre od tohto konca ? Mnohokrát sa stáva, že sa vaša armáda vyberie úple inou cestou, ako by mali a jasné, že tou dlhšou trasou. Pathfinding bol úplne odfláknutý. Keď sa má naraz presunúť viac jednotiek na jedno miesto, tak sa nepohnú, kým nevytvoria vláčik. Tanky sa často prekrývajú alebo nepochopiteľne splývajú s terénom. Pechota niekedy prechádza cez ešte celý ostnatý drôt. Pokiaľ začne páliť delostrelectvo, tak automaticky viete, kde presne je, takže pokiaľ máte delostrelecký úder hneď máte o problém postarané, hlavne, keď sa ťažké delostrelectvo nedokáže presunúť a to ani s ťahačom. Nepochopil som úplne letectvo, v tutoriáli je klasické plošné bombardovanie a v kampani už len stíhacie bombardéry, ktorých skon nemusíte ľutovať lebo ich už znovu aj tak nepovoláte. Veľká škoda je, že v hre je prieskumník a odstreľovač samostatne, prieskumník je skoro neviditeľný, čo je podľa mňa dobre vyriešené jeho blikaním. V hre je možnosť kapitulácie pechoty, keď jednotka získa neutrálnu farbu a odoberie sa ku kraju mapy. Celkom ma to pobavilo, keď takto skladili nepriatelia zbrane, ale keď mi toto urobili moji, počas frontálneho útoku, kde bolo mojich 2x toľko ako nepriateľa a oni sa vzdajú, tak to je o nervy, to už len načítať save. V hre by nemeli chýbať ženisti schopní položiť alebo zneškodniť miny alebo vyhodiť do vzduchu českých ježkov (protitankový zátaras). Míny dokážu poškodiť len vozidlá a dokáže ich odkryť ľubovoľná pechota. Na začiatku ma prekvapila možnosť zaútočiť na pásy alebo zbrane tankov. Je to pekné, ale prečo nemožno použiť vynútený útok, tak to som nepochopil, je možné len zadať útok na zem. Ruské kaťuše vypovedávajú službu, mnohokrát zostávajú zaseknuté a nestrieľajú, vtedy len vyberať posádku, kým sa konečne nerozhodne strieľať. Skrátka v hre je bug na bugu. Hru som odohral za 13 hodín, ale to som hral skoro stále s 2x zrýchlením, niekedy až na 8x. Na normálnych rýchlosti je to utrpenie, keďže vaše jednotky sa nevedia vymotať z miesta.
MtB môžem odporučiť len zástancom hier z 2. svetovej vojny alebo začiatočníkom v žánri RTS, keďže hra nemá čím ohúriť, to si už vážne radšej zahrať addon Mission Kursk k Blitzkriegu, je aspoň viac taktickejší a realistickejší (dá sa aj dohrať narozdiel od tohto).

P.S.: Ak si odmyslím ten koniec možno by som tomu dal aj 70%, ale takto to ostáva na 55%.

AoE 2 je jedna z tých hier, ktoré si zaslúžili datadisk. The Conquerors (ďalej TC) je presne tým, čo považujem za datadisk hodný hrania, či už vďaka novej rozmanitejšej kampani alebo okorenením pôvodnej hry o pár vychytávok. TC nadväzuje na všetky zaužívané prvku AoE 2. Do hry pribudli nové civilizácie a prostredie starého sveta bolo doplnené o prostredie Strednej Ameriky. Zakomponovanie civilizácii Strednej Ameriky do hry bol zaujímavý krok, ale hra sa takto posúva trochu viac v histórii do 16. storočia. Taktiež hranie za Aztékov alebo Mayov neprináša žiadne výhody (aspoň podľa mňa), Indiáni nepoznali jazdu ani pušný prach. No aspoň prichádzajú s novou architektúrou, novým vzhľadom kňazov a orlým bojovníkom ako "slabou" náhradou za jazdu. Taktiež k Indiánom patria aj Španieli, španielski dobyvatelia sú na prvé zdanie zvýhodnení, keďže ich špeciálna jednotka je jazdec s puškou a tým majú pušnoprachovú streleckú jednotku už v Dobe hradov (taktiež janičiari u Turkov). Tvorcovia sa podľa mňa presunuli až príliš vpred, čím väčšina jednotiek už nezodpovedá danej dobe.
Naopak kampaň ma príjemne prekvapila po príbehovej stránke, misie sú variabilnejšie, pričom mnohé obsahujú "skryté" miesta. Každá misia po novom, obsahuje informácie prieskummíkov, čo prispieva k lepšej orientácii na bojovom poli. Dedinčania už "nekrotia" len ovce ale aj moriakov. Taktiež pribudli modely divokých koní a leopardov. Zaujímavé sú taktiež ostávajúce stopy v snehu po prechádzajúcich jednotkách.
Sklamala ma AI protivníka v kampani, kde sa vážne chová zvláštne, v mnohých misiách nepriateľ útočí po jednom, alebo pošle do útoku len obliehacie stroje. AI spojencov nie je na oveľa lepšej úrovni. Možno to bolo myslené pre zjednodušenie hry alebo ako pokus získať si nových priaznivcov nižšou obtiažnosťou. Kampaň je kratšia, obsahuje 3 príbehové kampane (Atilla Hun, El Cid a Montezuma) zložené zo 6 misií a 8 samostatných misií. Kampaň mi zabrala skoro 24 hodín, čo je aj tak slušné. Nechápem prečo, ale taktiež mnohokrát sa mi stávalo, že dedinčania zostali stáť na mieste, kde pôvodne pracovali pričom daná surovina tam stále bola, takže som ich musel neustále strážiť, či robia čo majú, taktiež ďalekonosné katapulty občas po rozložení nespúšťajú paľbu. Tvorcovia si zaslúžia určite poklonu, že podľa obtiažnosti misie je teraz určená max. populácia niekedy aj na 150. Huni majú skvelú vychytávku, že nemusia strácať čas stavbou domov.
Po odohratí samostatnej kórejskej misie som zostal zaskočený, keďže v r. 1598 ste mali objaviť korytnačiu loď, ktorú ste už našli v poslednej misii za Aztékov.
Aj keď má hra svoje nedostatky, nemôžem jej odoprieť jej originálnu kampaň, taktiež hru je najlepšie mať nainštalovanú už len kvôli úpravam pôvodnej hry.

Serious Sam 2 je už 3. diel celkom populárnej FPS série, ktorá sa drží 2 základnych pravidiel nech je vždy čo strieľať a nech sa to dá štýlovo rozstrieľať so širokým arzenálom zbraní.
Dá sa ešte SS2 označiť za pokračovanie, keď prináša toľko zmien ?
Croteam prišiel s vylepšeným enginom (Serious Engine 2), ktorý oproti predchádzajúcemu je animovanejší a detailnejší, hoci hra ma nemilo prekvapila hneď na začiatku, keďže nie je optimalizovaná pre širokouhlé monitory vo fullscreene, prečo by som to mal hrať s orezaným obrazom? Aspoň že sa to dá nastaviť manuálne...
Hra prináša plno prekvapení, už na začiatku je príbeh viditeľne odlišný, už nejde len o cestovanie späť v čase a naháňanie Mentala. Sam Stone je poslaný 3 zvláštnymi mimozemšťanmi na lov za časťami medailónu, ktorý "vraj" dokáže poraziť zlého Mentala. Správne Serious Sam séria získava postupne viac a viac dablérov. Už to nie je ako vo The First Encounter, kde sme za celú hru počuli len hlášky Sama. Pridanie hlasu Netricse je veľké plus, keďže jej komunikácia so Samom je humorná a taktiež niektoré jej reakcie (" Kill that b... witch!"). Hoci dosť mi vadilo zredukovanie záznamov, popis k danému levlu zostal, no kompletne sa z hry vytratil popis nepriateľov či zbraní, niekomu to možno vyhovuje ale takto hra beží až príliš rýchlo vpred. Nemôžem si pomôcť, ale mám pocit, že v niektorých častiach hry bol dabing dosť odfláknutý.
Lokácie sú rôznorodé a každá prináša niekoľko nových nepriateľov, celkovo navštívite 7 svetov -
1. prales a mesto s aztéckou architektúrou ( tvorcovia našli múzu v King Kongovi).
2. močiare, za ktorými nasleduje stromové mesto (zrejme Endor) a potom podivná krajina, kde všetko je nadrozmerné (paródia na animáky o chrobákoch).
3. klasická Čína
4. lávová planéta
5. stredoveká oblasť
6. väzenská planéta, táto oblasť ma oslovila keďže v niektorých levloch ste sa ocitli na otvorenom priestranstve s teplotou hlboko pod bodom mrazu, takže ste museli hľadať zdroj teplo
7. finálne sci-fi mesto, ku ktorému bol pridaný bombónik v podobe arény

Do hry bol zakomponovaný aj fyzikálny model, ktorý sa ale bohužiaľ snaží ukázať len v prvých lokáciach, potom akoby sa na neho zabudlo, zahádžete si na kôš alebo budete niečo presúvať, ale to je tak maximum. Predmety sa správajú akoby boli z papieru, len do nich trochu ťuknete a hromada krabíc, ktoré mali viesť k tajomstvú sú naspäť rozhádzané po okolí.

Arzenál zbraní bol zachovaný, hoci ani tu nedošlo k pár upravám. Primárna zbraň nablízko je rovno kotúčova píla, takže nôž tu hľadať nemusíte, no využitie tejto zbrane je skoro nulové, možno len na 1. obtiažnosti, kde sa život dopĺňa. Taktiež plazmová pištoľ a revolvery sú zbytočné, keďže dostrel automatickej brokovnice je rovnako veľký. Do hry boli taktiež podľa moderného vzoru pridané granáty, chvíľu som si myslel, že takto bol nahradený granátomet, ktorý dostanete až v cca. 3/4 hry. Užitočnou zbraňou sa stal samovražedný papagáj nesúci
serious bombu.

Nepriatelia sú rôznorodejší, lenže aj tak sú rozdelený do určitých skupín podľa typu útoku. Mnohých z nich stretnete len niekoľkokrát. Nový engine mi veľmi pri nepriateľoch nesadol, keďže oproti prvému dielu vyzerajú skôr komicky ako zastrašujúco (aj keď niektorí majú schválne humorne vyzerať - klauni, mech s cigarou...).
Súboje s bossmi sú originálne, takže každý boss potrebuje inú taktiku, aby ste ho porazili. Najviac mi asi utkvel v pamäti súboj s drakom, kde ste boli doslova drakobíjca, keďže na jeho zabitie ste použivali lukostrel. Tento súboj bol zaujímavý kvôli pointe, keďže vôbec nemusel prebiehať, lenže Sam nepovažoval princeznú za dosť krásnu, žeby ju zachránil a drak sa jej chcel zase zbaviť.
Nepriateľské rady boli najmä rozšírené o lietajúce jednotky, ktoré sú tak akurát doterné, a narozdiel od väčšiny jednotiek nie je nutné vždy všetky lietadlá zostreliť, keďže sa dosť často stratia.
Trochu ma zarmútilo prepustenie bezhlavých žoldákov a ich nahradenie pravidelnou orkskou armádou. Taktiež jednookí Gnaarovia, ktorých telesné pozostatky sa váľali v Egypte skoro všade, sú tu len súčasťou komických videí.

V mnohých častiach hry nájdete vozidlá, ktoré slúžia na rýchlejšie zvládnutie situácie. Či už nájdete vznášadlo, ufovité vozítko, zabeháte si v guli ako škrečok, či vyskúšate si jazdu na dinosaurovi (hoci len raz). V súboji s bossom si taktiež zalietate na nenávidenom nepriateľskom vrtulníku.
Keď už Croteam zakomponoval do hry vozidlá, tak prečo nie rovno aj bodovú obranu, tak aj toto tu máme, či už guľometné veže alebo sonické delá (raz ešte lukostrel).
V hre nechýbajú ani power-up-y, hoci len 2 - seriou damage a zvýšenie skóre (raz topánky na vyššie skákanie).

V hre by nesmeli chýbať tajomstvá, ktoré sú taktiež ladené mnohokrát humorne, či si už urobíte klobásu z mrtvého zajaca, zahrajete si na obrovskom klavíre, zabijete Santu, nakŕmite kamennú opicu banánom a mnoho iných.

Filmíky sú zvládnuté bravúrne, hru si stojí zahrať už len kvôli nim, aj keď si autori uťahujú z mnohých hier/filmov - či už narážky na istého blonďáka, Star Wars, alebo výrok : I love big guns. It's like Unreal., narážajúci hádajte na čo?

Trochu mi v hre vadili tie životy, možno to stálo za niečo v kooperatívnom multiplayeri (neskúšal som, ale vraj sa nedá saveovať), ale v singli je to blbosť, keďže si hru môžete kedykoľvek uložiť a načítať a pri strate života sa tak akurát načíta posledný checkpoint, a vy máte o jeden život menej a hodnoty zdravia boli upravené, lenže dosť často sa stane, že vstúpite do nejakej arény s 200 hp a 200 brnením na to zomriete, načíta sa checkpoint a čo sa stane, no ste na začiatku tej istej arény, lenže máte len 100 hp a 100 brnenie, tak ako máte zvíťaziť? Takže životy sú v hrej len pre dobrý pocit, že po nazbieraní 10000 bodov vykríkne hlas "Extra life!".

Aj keď som sa snažil hľadať čo najviac tajomstiev, hru som odohral za 15 hodín na 3. obtiažnosti, čo je slúšná doba oproti súčasným hrám.

SS2 by som síce niekoľko vecí vytkol, no nemôžem povedať, že je to zlá hra. Pobavil som sa pri nej určite viac ako pri tých novinkách, ktoré dlhšie inštalujete ako hráte. Po dohraní som neodolal a musel som si prezrieť videá ešte raz. Na záver by som sa asi len vykjadril ako Serious Sam "Croteam rules!"

Age of Empires 2: The Age of Kings patrí spolu so starším bratom v súčasnosti medzi klasiku svojho žánru.
Stále je to real-timeová stratégia odohrávajúca sa v historickom prostredí. Kulisy antického Grécka a Ríma vystriedala 100-ročná vojna medzi Anglickom a Francúzskom a s tým spojená Johanka z Arku, Saladinove "oslobodzovanie" Svätej Zeme, vzdorovanie Škótov pred anglickými utlačovateľmi, vzostup Džingischána a príbeh Fridricha I. Barbarossu s jeho Shakespearovsky tragickým koncom.
Predtým ako sa začnem rozpisovať musím poznamenať, že som hral s už nainštalovaným addonom The Conquerors a neoficiálnym addonom Forgotten Empires, čo pridá hre niekoľko bonusov a FE možnosť hrať s vyšším rozlíšením. Taktiež hodnotím len singleplayerovú zložku hry.

AoE2 TAoK obsahuje tak ako prvky stavby, tak rozľahlé bitky s desiatkami vojakov. Budovanie tábora je zábavne, no po čase dôjde k stereoypu, takže budete vďační za misie so skupinou vojakov, ktoré sú unikátne. Podľa roku vydania je každému zrejmé, že v hre nenájdeme zoomovanie, či otáčanie kamery, mapa je 2D, no jednotky na nej sa pohybujúce sú 3D. Celkovo grafika prostredia je nádherne zobrazená, pozorujeme vlnenie na mori, padanie zotnutých stromov alebo postupné rozkladanie tiel padlých bojovníkov. Postavy vyzerajú relatívne reálne podľa toho, čo zobrazujú, no jednotky hrdinov by mohli byť lepšie rozlíšené, či už graficky alebo nejakým indikátorom, sledovať ako v bojovej vrave zahynie Johanka, keďže ju nemôžete nájsť, je ubíjajúce.

Systém hry je postavený na zbieraní surovín a to jedla (kríčky s lesnými plodmi, divá zver, ovce, polia, rybolov), dreva, zlata a kameňa. Narozdiel od svojho nástupcu si tu osadníci nestrkajú suroviny do bezodných vreciek, ale musia ich odnášať do určených skladísk (mlyn=jedlo, píla=drevo, kameňolom=kameň/zlato). Systém je dobrý, no v niektorých misiách pocítite nedostatok nerastných surovín, hlavne na tých menších s viacerými súpermi.

Na to, aby vaša ekonomika narastala potrebujete osadníkov, ktorých vyrobíte z mestského centra, lenže tí potrebujú kde bývať, a tu je kameň úrazu, potrebujete stavať domy, veľa domov, keďže každý dom pridá len 5 populácie. Zamrzela ma hlavne nízka maximálna populácia v kampani, ktorá končí už na 75, výhodou je aspoň to, že každá jednotka zaberá len 1 miesto v populačnom rebríčku. Bude to aj zrejme kvôli tomu, že môžete naraz ovládať len cca. 40 jednotiek (neviem koľko presne, nikdy sa mi to nechcelo počítať).
Tak isto ako v ostatných AoE hrách pri budovaní mesta postupujete rôznymi epochami. V tejto hre sú 4 - Doba temna, Doba feudalizmu, Doba hradov a Imperiálna doba.
Každá epocha prináša so sebou nové budovy a vylepšenia, čím sa stáva vaša armáda modernejšia. Každý národ je unikátny, takže aj keď sa niektoré jednotky a vylepšenia opakujú môže sa stať, že iný národ bude mať niečo naviac alebo mu zase niečo ubudne. Pre rýchlejšie zorientovanie sa pri hre, ktoré jednotky vyrábať alebo na ktoré si počkať, slúži technlogický strom, ktorého základ je vždy rovnaký, len možnost hradu sú vždy iné. Čo v praxi znamená, že sú v na ňom zakreslené všetky jednotky a vylepšenia, lenže tie, ktorými daný národ nedisponuje sú prečiarknuté.

Hra obsahuje niekoľko druhov budov na trénink vašich jednotiek, skrátka všetky jednotiek, ktoré by ste v období stredoveku hľadali, na rekrutovanie vašej armády slúžia : kasáreň - trénink pechoty na blízko; cvičisko lukostrelcov - trénink strelcov; stajne - trénink jazdy; prístav - budovanie rybárskych lodiek, transportov ako aj bojových lodí; továreň na obliehacie stroje - baranidlá, lukostrely, katapultu, delá; chrám - mnísi; a obranná stavba hrad - unikátne jednotky daného národa a ďalekonosné katapulty.
Niektoré misie je možné vyhrať postavením divu (líši sa od národa) a jeho udržaním, no nechápem načo je možné stavať div vo väčšine misií, keďže jeho postavením sa nespustí odpočet len prídete o suroviny.

Vaše jednotky sa s vývojom epochy taktiež dajú vylepšiť. Pokiaľ na začiatku vyrábate domobranu, tá sa dá v druhej epoche vylepšiť na ozbrojencov, po vylepšení už nevyrábate domobranu, ale ozbrojencov a všetky vaše jednotky domobrany boli premenené na jednotky ozbrojencov. Takto sa dá vylepšovať väčšina jednotiek po epochách. Za zmienku taktiež stojí, že ak ste konvertovali nepriateľskú jednotku, po vylepšení, ostane na tej istej úrovni ako bola.
Významnou jednotkou v hre je kňaz, ktorého vyrobíte z napr. kostola, táto jednotka lieči okolité jednotky a taktiež dokáže obrátiť na vašu stranu nepriateľské jednotky (prefarbiť ich), taktiež dokáže niesť relikvie, ktoré pri prinesení do chrámu poskytujú prísun zlata.
Súčasťou ekonomiky je obchod, v ktorom meníte nadbytočné suroviny za potrebné. Taktiež tu môžete vybudovať voz s obchodníkom, ktorý bude cestovať medzi vašim a spriateleným obchodom a nosiť vám zlato. Takúto možnosť poskytuje aj prístav, kde si môžete postaviť obchodnú loď.

Hra poskytuje aj prostriedky na obranu v podobe strážnych veží - je možné do nich poslať jednotky, čím zvýšime ich útok a obranu, jednotkám, ktoré tvoria posádku budov, sa dopĺňa stratený život; už spomínaných hradov a špeciálnych delových veží. Taktiež je možné budovať drevené/ kamenné múry na zdržanie nepriateľa alebo prichystanie cesty smrti.

Do systému hry mi veľmi nezapadá vylepšenie z akadémie, ktoré sa odomkne po postupe do 4. veku a to je vynájdenie púšneho prachu, je to nápomocné pri dobývaní no nezapadá to do kampane. Plus je to nevýhoda pre niektoré národy (napr. Mongoli), ktoré nemôžu rekrutovať delá, ale je zaujímavé, že lode s delami vpohode postavia. Vynájdenie pušného prachu poskytuje delá, strelcov, delové lode a delové veže (nie všetko je dostupné pre každý národ).

Ako som už spomínal kampaň sa skladá z 5. častí, hocí prvá časť je tutoriálova, ale odporúčam ju zahrať aj ostrieľaným veteránom, keďže každa jej časť obsahuje rozprávanie príbehu a posledné 3 misie sú už klasické. Po úspešnom odohraní tutoriálu nás už čakajú 4 čistokrvné kampane pozostávajúce zo 6 misií. Príbeh kampaní je podaný slovami rozprávača doplnenými obrázkami, ktoré začínajú a končia každú misiu. Pred začatím ľubovoľnej misie máte možnosť výbrať si jednu z troch herných obtiažností, a už tá prvá vás môže v niektorých misiách potrápiť. Potom už následuje hra v ktorej nesmie chýbať zadanie úloh a rady pre danú misiu. Všetky kampane sa mi podarilo dohrať za slušných 32 hodín, hoci sa mi zdalo, že kampane boli stále obtiažnejšie, ale najjednoduchšia bola kampaň za Saladina.

AoE 2 dokáže aj v súčasnosti zabaviť hráča po dlhú dobu. Rôznorodé príbehy významných ľudí histórie hru okoreňujú. A k tomu v pozadí hrá klasická AoE hudba. Čo k tomu len dodať, asi len to, že je škoda, že žánér RTS pomaly umiera a novšej takejto hry s dobrým gameplayom/príbehom sa už zrejme nedočkáme, keďže v súčasnosti sa hľadí na grafiku (a z pohľadu tvorcov na zisk) viď. ako dopadla CaC séria.

Príbehy o mutantoch zo školy profesora Xaviera ma chytili za srdce už dávno, no musím sa priznať, že viac tie animované ako hrané. Predposledný film, zachytávajúci životnú cestu Wolverina som si taktiež nenechal újsť. Film ma veľmi neoslovil a tak som aj k hre pristupoval s rezervou.

Hra je spracovaná v štýle klasickej mlátičky ako napr. God of War, Dantes Inferno či novší Darksiders. Už hneď na začiatku som zistil, že životnosť klavesnice je v ohrození. Takže som zotrel prach z gamepadu. A čo sa stalo, no presne to, čo som očakával, hra chce spolupracovať len s Xboxovým gamepadom, aspoň, že je ten emulátor.

Prvá vec, čo mi udrela hneď do očí, je kompletná absencia titulkov, či už vo filmoch alebo dialogoch. No, čo už aspoň bola čeština urobená rýchlejšie.
Wolverine mi v tejto hre pripomína klona predátora - vysoko skáče, ťažko je ho zabiť, pazúry a divoké zmysly na ukázanie cesty/skrytých nepriateľov.
Hra zachytáva minulosť, akciu niekde v Afrike s prostredím ako stvoreným pre Indiana Jonesa, a potom súčasnosť, po získaní adamantiovej kostry. Hra sa udržiava príbehu filmu len okrajovo, ale našťastie dopĺňa hru aj o vlastné prvky, vďaka čomu neomrzí. Tieto doplnene pasáže dodávajú hre lepšie atmosféru a taktiež značne predĺžuju hraciu dobu. Medzi lokáciami nájdemu už spomínané starobylé zrúcaniny v tropickom lese niekde v Afrike, laboratórium na skúmanie mutantov, zimný les, vojenskú základňu, továreň na robotov, či kasíno.

Grafický kabátik, využívajúci Unreal Engine, je pekne vymodelovaný a hra beží plynulo. Sledovať ako guľky a sečné rany zanechávajú stopy na tele Wolverina a po čase sa zahoja a zmiznú neomrzí. Len to jeho večne sa obnovujúce tielko pôsobí dosť zvláštne, žeby bolo súčasťou jeho tela a tieź dorastalo? Nemôžem nevytknúť hre často doskakujúce textúry roznych predmetov.
Systém hry je asi v tom, že zrazu sa objavia nepriatelia, priblížite sa k ním a klikáte, čo vám príde pod ruku. A potom príde nejaký miniboss, ktorý udrie do zeme, skočíte naňho a klikáte tlačítko pre boj. Občas sa nájdu klikacie sekvencie, napr. pri otváraní dverí, ukončovaní minibossov, ničení ovládacích panelov...
Hlavní bossovia sú taktiež nápaditý, ale väčšinou ide o mutantov (Viktor Creed, Blob, Gambit...), ale nájde sa aj výnimka obrovský robot Sentinel. Boj so Sentilom bol rozhodne odlišný od ostatnýxh súbojov, hoci tá druhá časť bola dosť nedomyslená. Padať po dobu viac ako 10 min. je dosť dlho, hlavne keď z robota padajú úlomky väčšie ako Wolverine do nekonečna a k tomu ich rozbíjanie vám narúša dym z horiaceho Sentinela.

Základom hry je jej brutalita, všade samá krv, trhanie končatín a k tomu chudák pilot helikoptéry...
Wolverine taktiež spolupracuje s prostredím, kde vďaka rôznym bodcom, stromom, ventilátorom atď. dokáže efektívne skoncovať s nepriateľmi.

Za zabíjanie získavate body (skúsenosti) a následne levlujete. V prvej misii (prológ) sa vám zvyšuje len život a po získaní adamantiovej kostry získavate aj body na zlepšenie atribútov, či už zväčšenie života, posilenie útokov, predĺženie zúrivosti alebo konkrétnych útokov, ktoré potrebujú zúrivosť.
Taktiež v hre nachádzate mutagény (môžete mať v priebehu hry po odomknutí slotov naraz použité 3), ktoré podporujú vaše schopnosti, napr. zvyšujú život/zúrivosť, zväčšujú útok, znásobujú získané skúsenosti atď.
V hre taktiež nájdete aj posilovače zdravia, ktoré sú zobrazené ako dvojzávitnica DNA.

Okrem spomínaných vylepšení by sa hra nezaobyšla bez hľadania zbytočností, ako sú identifikačné známky mŕtvych vojakov - spočiatku poskytujú 500 skúsenosti a čím viac ich nájdete tým viac xp za nich dostanete - ku koncu až 3000 , a potom ešte figúrku Wolverina, ktoré odomykajú výzvy, v ktorých sa postavíte proti Wolverinom v rôznych oblekoch a po ich porazení sa budete môcť do ich oblekov obliecť aj v príbehovej zložke. Nemusíte sa báť , žeby sa vám nepodarilo všetky nájsť, keďže konečne aspoň jedni tvorcovia dostali rozum a do hry vložili väčšie množstvo predmetov, ktoré odomykajú bonusový obsah, takže ak chcete odomknúť výzvy, nie je to až taký problém. No aj keď máte chuť niečo hľadať, hra vám hádže kamene pod nohy, keďže ani neviete ako, ale vrhnete sa na vojaka medzi dverami, preletíte medzi nimi, objaví sa hláška checkpointu, dvere sa nenávratne zavrú a vami nepreskúmaná miestnosť je stratená.

Nepriateľov sú tu hromady, takže mäso do mlynčeka sa tak skoro neminie. Celkovo sú zaradení do 5 skupín, vďaka zabíjaniu neprateľov danej skupiny levlujete v danej skupine, čím si zvýšite poškodenie im spôsobované. Teraz k tým skupinám, sú to : vojaci s mačetami, strelci, robotický nepriatelia, mutanti džungle a špeciálne vojenské jednotky.

Hra je okorenená o adventúrne prvky, ako napr. presuň kameň, aby si mohol vyskákať vyššie; nájdi batériu; nájdi páku k bráne, presúvaj teleporty atď.

Hra je to celkom zábavná, najväčším jej problémom je zrejme kamera, ktorá sa v tú najmenej vhodnú chvíľu nedá otočiť, čo spôsobuje zbytočné problémy najmä pri bossoch.

Celkovo je Woverine skvelá hra, ktorá dokáže zabaviť na dosť dlhú dobu (cca. 9 hodín) a postupne uvidíte len jej klady (ktorých je našťastie prevaha) a tých niekoľko záporov budete ignorovať.

Už je to skoro 12 rokov, čo som sa s hrou SWINE stretol po prvý krát, vtedy som bol ešte malý a mal som rád RTS, no túto hru som hral hlavne kvôli humorne ladením videám a pre ich videnie som bol schopný urobiť čokoľvek, aby som ich videl (nechal čitateľa nech si skutočnosť domyslí). Skrátka k hre som sa opäť vrátil, ale tento krát s cz verziou. SWINE sú založené hlavne na tom humore a český dabing tomu nemôže uškodiť. Príbeh satirizuje 2. svetovú vojnu, a už na začiatku je jasné koho, Republika prasiat bola zvrhnutá a nastala diktatúra, k tomu svine aj v českom dabingu trochu sprechujú a aj farba tankov pripomína maskovačky nemeckých panzerov. Na druhej strane stojá ,,mierumilovné'' zajace, ktorých polovica zeme bola za niekoľko dní dobyta ako Francúzsko, veď aj rozprávajú s francúzskym prízvukom.
Prasatá mi prišli ako fackovací panák, väčšina humoru je založená na ich zosmiešňovaní, či už keď do pahreby namiesto dreva hodí granát alebo nemiesto toho aby išiel s tankom vpred hodí spiatočku a vletí do sudov s palivom, koniec si viete predstaviť.

Úvod by sme mali za sebou. Čo nám teda hra môže ponúknuť? Aj na súčasné pomery má hra detailnú animovanú grafiku. Len je škoda, že v menu nie širší výber rozlíšení. V hre bohužiaľ nenájdeme skirmish, takže si musíme vystačiť s dvomi kampaňami. Hra má taktiež tutorial pre začiatočníkov. Odporúčam hrať najprv zajačiu kampaň, keďže je ľahšia, nepriatelia sú slabší a vaše jednotky skôr postúpia na novú uroveň (sú 2), ktorá poskytuje väčší život a odolnosť a taktiež väčšie spôsobované poškodenie. V tej hre nečakajte žiadne budovanie základne, jednotky si kupujete pred misiou alebo vám ich počas misie dopraví letecký transport, pokiaľ máte dostatok strategických bodov. Tie získate len po úspešnom dohraní misie. Je škoda, že nejaké body sa nedajú získať aj počas misie, keďže napr. privolanie leteckého náletu stojí taktiež body, preto som ho za celé kampane ani raz nepovolal. Dôležitou súčasťou vašej armády sú zásobovacie prívesy - mechanik, palivo a munícia. Tieto prívesy je nutné pred každou misiou nanovo kúpiť, je jasné, že časť zásob si použil, ale aj tak každé kolo je nutné minúť 450 bodov, čo vám dovolí kúpiť maximálne 1 vozidlo za misiu, takže na vašich veteránov si musíte dať pozor. V hre nečakajte žiadnu pechotu, je to trochu škoda, aj som sa tešil ako budem sledovať boje zajacov a prasiat na život a na smrť. Odporúčam čím skôr zakúpiť aspoň 3 ťahače, bez ktorých budú vaše prívesy nepohyblivé a je lepšie dopraviť ich k vaším jednotkám ak naopak a míňať benzín.

Jednotky:
prívesy
veliteľské vozidlo - nálety, najväčší dohľad
ťahač
prieskumník - rýchly, dokáže plávať
tank - dokáže sa zahrabať, podľa mňa tak urobí zo seba len ĺahký cieľ
delostrelectvo - musí sa rozložiť, aby mohlo strieľať
raketomet
ťažký tank - prasatá, zajace zase - lovec tankov
minonoska - podľa mňa tiež zbytočnosť, predsa najlepšia obrana je útok
minomet - pomalá, ale ničivá zbraň
samohybné delo na atómový pohon - dostupné len v multiplayeri, z videnia v kampani silné aki bombardovanie
Potom v hre ešte nájdete bodovú obranu - pevné ťažké delá, delostrelectvo a protilietadlové delá

Každá bojová jednotka má, dá sa povedať, 2 životy, keď život jednotky klesne na 0, tak veža vozidla exploduje a vozidlo sa stáva nepohyblivé, potom je ho nutné opraviť nad 50%, aby sa stalo opäť funkčné. Immobilizované vozidlá sú nadmieru zranitelné, stačí jeden výstrel a už nikdy ich neposkladáš, našťastie AI nepriateľa ich ignoruje, pokiaľ im nestoja v ceste, ale vtedy ničia aj vlastné poškodené vozidlá. Ťahač dokáže poškodené vozidlo odtiahnúť k mechanikovi.

Kampaň za zajacov má 12 misií a kampaň za prasatá 10. No rýchlo zistíte po odohraní prvej kampane, že v tej druhej sa mapy opakujú, len sú buď kus zmenšené, mapa je otočená alebo pribudlo/zmizlo pár vlajok. Misie sú odlišné cez nájdi a znič, obráň po určitý čas, zajmi nepriateľského veliteľa, znič zajacom lietadlá atď...

Je dobré, že sa dá hra 2x zrychliť, keďže mnohé mapy sú rozľahlé a presun sa môže zdať niekedy nekonečný. Takisto aj pauza počas horúcich chvíľ pomôže, keďže môžete rozdávať ďalej rozkazy.
Hru som nakoniec odohral za 18 hodín, ale to som hral 3/4 hry 2x zrýchlené, takže hra by bez toho trvala cca. 30. Obidve kampane som hral približne rovnako dlho.

Umelá inteligencia je v celku dobrá, chystá pasce, privoláva posily, posiela bombardovanie... O vašich jednotkách sa to nedá povedať, najviac, ale vytočí, keď sa celá armáda zasekne na moste, alebo keď si rýchlejší jedinec rozhodne skrátiť cestu cez mínové pole.

Ešte by som skoro zabudol, každému vozidlo môžete dať 3 bonusy z napr. extra benzínu/munície, silnejšieho brnenia, väčšieho dohľadu,minohľadačky, mrkvový džús/ prasačie pivo na rýchlejšiu streľbu, turbo, automatická oprava do 50% - lenže nie všetky bonusy sa dajú dať každému.

Zhrnutie : je to skvelá hra na zabitie času a možnosť pobaviť sa prasačím humorom. Je len škoda, že nikdy nevyšlo ani nevýjde pokračovanie.

Quake 2 patrí medzi hry, ktoré tvoria milník medzi hrami, ktoré bežia pod dosom a tými súčasnými, ale naďalej si zachováva oldschool ladenie. Narozdiel od predchádzajúceho dielu vytvorá nový sci-fi svet, v ktorom spoznávame brutálnu rasu Strogov. A vy ako jeden z mariňákov ste súčasťou ofenzívnej jednotky, ktorá má na starosti odvetný úder za napadnutie Zeme. Tak ako vždy sa musí niečo pokaziť a váš droppad sa zrúti na Strogskom teritóriu. A začína sa púť za cieľom zničiť veliteľa Strogov. Hra beží na princípe starého Wolfenstein-a 3D, takže zabudnite na autoheal, či šípku v strede obrazovky, ktorá naznačuje váš cieľ. Hra obsahuje široký arzenál zbraní od laserovej pištole s niekonečnou muníciou až po slávne BFG. Nepriatelia sú taktiež hojne zastúpení, spočiatku jednoduché vraždenie s brokovnicou sa ku koncu mení na rozmýšĺanie, či použiješ rakeťák alebo radšej railgun. Po čase prídete na to, že aj dvojhlavňova brokovnica stojí munícia a zlé uskočenie vás zbytočne minie drahocennú muníciu. Lokácie sú vymodelované, tak že vás neomrzia. Hoci hneď v druhej misii som behal po kúsku mapy a rozmýšľal, kde mám nájsť ďalších 20 Strogov a ako mám skočiť k tomu padaciemu mostu, hra je tak vymyslená, že do tej istej lokácie sa ešte vrátiš po inej ceste, takže zvyšok nepriateľov budeš musieť ešte doraziť. Quake už má aj taký menší quest log, na ktorom svietí koľko úloh je ešte potrebné urobiť, a nie je to už len o hľadaní kĺúčov, pribudli disky a občas hlava Strogského veliteľa, taktiež napr. získať spojenie s veliteľstvom, doniesť lokátor k bombardovaniu na určité miesto, ničenie vlaku alebo reaktora a mnoho iných... V Quaku taktiež nemôžu chýbať známe secrety od id software. Spočiatku som sa ich snažil hľadať, ale prišiel som na to, že je to zbytočnosť. Nemáš šancu nájsť sám všetky tak sú poukrývané a niekedy potrebuješ jeden aby si našiel druhý. Najprv nájdeš nezraniteľnosť, aby si potom mohol skočiť do lávy a tam zobrať pár nábojov a brnenie. Už spomínaná nezraniteĺnosť patrí k power up-om, ktoré počas hry nachádzate a narozdiel od prvého Quaku si ich ukladáte do inventáru a môžete ich potom kedykoľvek použiť, skoro vôbec som ich nepoužíval až na double damage a quad damage, ktoré pomôžu pri bossoch. Okrem spomínaných nájdete napr. Brnenie, ktoré žerie muníciu, do plamových zbraní, oblek do zelech s.ačiek, tlmič, prístroj na dlhšie dýchanie pod vodou a mnoho iných zbytočností. Pôvodnú hru spustíte pod grafickým kabátkom Software render alebo OpenGL, prvý bohužial spósobuje na novom hardware pády, keď ste vo vode. Už je mnoho grafických remakov, najlepši zrejme Berseker remake, ale nič nie je nad originál. Čakal som, že hra bude dlhšia a hral som to ani nie 8 hodín, no musím priznať, že na prvej obtiažnosti, odporúčam, ale hrať na druhej. Čo nakoniec dodať, asi len to, že za dohratie stojí už len posledný secret s galériou a stretnutie Strogského Jabba Huta. Nech krv Strogov tečie a pokračujme v pomste aj v datadiskoch