Poznáte legendy o skrytých pokladoch vo vnútri tvrdých skalnatých hôr? Tak tu vám poviem jednu ďalšiu... Áno, Dark Souls je diamant. Unikátny diamant, ktorý je však skrytý hlboko v tvrdej skale a vám neostáva nič iné, len krvopotne a namáhavo sa k nemu presekať.... Ale po tejto námahe objavíte jednu z najlepších hier, ktorá sa zjavila na svetle sveta... čistú hrateľnosť bez filmových vsuviek, bez ideologického balastu, či nekonečných a zdržujúcich vedlajších úloh.... Hru, ktorá zabaví aj po viacerých dohratiach. Skvelý temný príbeh, ktorý je v podstate jednoduchý, ale nie je ľahké ho hneď pochopiť. Dá sa zistiť z popiskov predmetov alebo si ho musíte dodatočne naštudovať na nete.
Dominuje tu vynikajúca hratelnosť a súbojový systém, ktorý je celkom taktický, teda, keď ste rytier v ťažkej zbroji tak sa budete hlavne kryť štítom a keď ste zlodej alebo tulák tak budete protivníkom uskakovať kotrmelcami. Každá zbraň má svoj štýl útoku a každá zbraň sa hodí k inému štýlu hrania. Zbrojí je v hre veľa, čím väčšia zbroj, tím máš väčšie zaťaženie (tj. postava je pomalšia a horšie sa kotúľa.) Aj zbraní je v hre veľmi veľa, ale nie všetko sa využije.
Dark Souls 1 má povesť extrémne ťažkej hry, ale vôbec to tak nie je. Náročnosť vás prekvapí len spočiatku, keď si uvedomíte, že po vašej smrti vám zmiznú všetky tak ťažko nazbierané duše a aj fakt, že všetci nepriatelia (až na bossov a tzv. minibossov) sa oživili. Hru vlastne nemožno ukladať, ukladá sa sama, pri zapálení tzv. "ohniska". Navyše pomerne dlhý úsek hry sa nedá ani medzi ohniskami teleportovať, čo spolu s faktom, že tu neexistuje ani žiadna mapa iste odrádza hlavne začínajúcich hráčov. Keď sa však doslova "zahryznete" do hry a prežijete úvodný šok, odrazu zistíte, že všetko funguje ako má. Mapu vďaka doslova geniálnemu designu úrovní vlastne ani nepotrebujete, ukladacie "ohniská" sú umiestnené presne tam, kde majú byť a oživovanie nepriateľov beriete ako príjemné spestrenie opakovaným preliezaním lokácií... Všetky lokácie v hre sú aj nádherne prepojené a takmer všetko čo vidíte tam sa aj dostanete, až na Anor Londo kde vás musia odniesť lietajúce príšery.
Za každé povolanie je hra odlišná a to núti hráča k opakovanému hraniu, ja som dohral hru 4x, za rytiera, tzv. pyromancera, mága, kňaza a pri každom dohraní som vždy objavil niečo nové a hra ma prekvapila.
Dark Souls 1 má takisto výbornú atmosféru. Často tam hrá zásadnú úlohu hra svetla. Každá lokácia je odlišná od tej druhej a všetky oblasti sú veľmi dobre nadesignované a atmosféra je skoro všade veľmi temná až na Anor Londo ktoré je dosť presvetlené (ale to tiež nevydrží dlho...:)
Významnou časťou hry sú súboje s bossmi, ktorý nie sú ľahký na porazenie a každý je výnimočný. Nie je povinné všetkých poraziť ale oplatí sa to kvôli dušiam a predmetom.
Dominuje tu vynikajúca hratelnosť a súbojový systém, ktorý je celkom taktický, teda, keď ste rytier v ťažkej zbroji tak sa budete hlavne kryť štítom a keď ste zlodej alebo tulák tak budete protivníkom uskakovať kotrmelcami. Každá zbraň má svoj štýl útoku a každá zbraň sa hodí k inému štýlu hrania. Zbrojí je v hre veľa, čím väčšia zbroj, tím máš väčšie zaťaženie (tj. postava je pomalšia a horšie sa kotúľa.) Aj zbraní je v hre veľmi veľa, ale nie všetko sa využije.
Dark Souls 1 má povesť extrémne ťažkej hry, ale vôbec to tak nie je. Náročnosť vás prekvapí len spočiatku, keď si uvedomíte, že po vašej smrti vám zmiznú všetky tak ťažko nazbierané duše a aj fakt, že všetci nepriatelia (až na bossov a tzv. minibossov) sa oživili. Hru vlastne nemožno ukladať, ukladá sa sama, pri zapálení tzv. "ohniska". Navyše pomerne dlhý úsek hry sa nedá ani medzi ohniskami teleportovať, čo spolu s faktom, že tu neexistuje ani žiadna mapa iste odrádza hlavne začínajúcich hráčov. Keď sa však doslova "zahryznete" do hry a prežijete úvodný šok, odrazu zistíte, že všetko funguje ako má. Mapu vďaka doslova geniálnemu designu úrovní vlastne ani nepotrebujete, ukladacie "ohniská" sú umiestnené presne tam, kde majú byť a oživovanie nepriateľov beriete ako príjemné spestrenie opakovaným preliezaním lokácií... Všetky lokácie v hre sú aj nádherne prepojené a takmer všetko čo vidíte tam sa aj dostanete, až na Anor Londo kde vás musia odniesť lietajúce príšery.
Za každé povolanie je hra odlišná a to núti hráča k opakovanému hraniu, ja som dohral hru 4x, za rytiera, tzv. pyromancera, mága, kňaza a pri každom dohraní som vždy objavil niečo nové a hra ma prekvapila.
Dark Souls 1 má takisto výbornú atmosféru. Často tam hrá zásadnú úlohu hra svetla. Každá lokácia je odlišná od tej druhej a všetky oblasti sú veľmi dobre nadesignované a atmosféra je skoro všade veľmi temná až na Anor Londo ktoré je dosť presvetlené (ale to tiež nevydrží dlho...:)
Významnou časťou hry sú súboje s bossmi, ktorý nie sú ľahký na porazenie a každý je výnimočný. Nie je povinné všetkých poraziť ale oplatí sa to kvôli dušiam a predmetom.
Alan Wake: The Writer
Pro: obtiažnosť, atmosféra, tzv. "boss fighty", súbojový systém, vedľajšie postavy s osobnými príbehmi, oplatí sa dohrať za každý charakter
Proti: ovládanie, ktoré si musíte dodatočne doladiť cez fanúškovské fixy (DSfix)