Tormented Souls 2

V prvom rade by bolo vhodné na úvod poznamenať, že príbeh Tormented Souls 2 priamo nadväzuje na udalosti prvého dielu. Dokonca sa dá napísať, že má veľmi podobný začiatok, pretože hra sa poriadne rozbehne až vo chvíli, kedy sa hlavná hrdinka Caroline Walker prebudí v lekárskej miestnosti starého kláštora, ležiac a poprepichovaná hrubými ihlami. Zmena je však v tom, že tentokrát vieme, ako sa na dané miesto dostala. Už v úvode totiž vidíme, ako sa spolu so sestrou, ktorú zachránila v prvom dieli, vydávajú na juh Čile, aby sa zotavili z hrôz, ktorým boli kedysi vystavené. Tam prichádzajú priamo na pozvanie milosrdnej sestry Lucie, ktorá obýva zdanlivo pokojný kláštor, ktorý sa však už onedlho ukáźe ako brloh zvráteného zla.

Takýmto spôsobom by bolo možné opísať základnú premisu príbehu Tormented Souls 2. Podobne ako v prvej časti, ani tu nie je príbeh priveľmi komplikovaný, písaného textu je pomerne málo a dialógov ešte menej. To však nebráni tomu, aby príbeh časom nadobudol až bizarné rozmery, nevídané ani v takej hororovej sérii, ako je Resident Evil, kde sú zombíci a podobné monštrá vysvetliteľné prirodzene a “vedecky” (prostredníctvom vírusov a parazitov). Toto teda nie je prípad Tormented Souls, kde nás čakajú cesty do iných dimenzií prostredníctvom zrkadiel a analogické nadprirodzené fenomény. Monštrá inak svojim dizajnom pripomínajú skôr Silent Hill, keďže v nich vynikajú pokrútené, hybridné rysy a neľudské proporcie.

Tormented Souls 2 sa vyznačuje výraznou oldschoolovou hrateľnosťou. Čo mám pod tým na mysli? Nuž, všetky tie hrateľnostné mechaniky, ktorým sa súčasní vývojári hororových hier vyhýbajú na sto honov, takpovediac: fixné kamerové uhly, ukladanie cez pásky, neohrabaný súbojový systém a skutočný nedostatok nábojov a liečiv. Toto všetko robí z Tormented Souls 2 vskutku oldschoolový (hoci neraz výrazne frustrujúci) počin, aspoň teda na strednej náročnosti, kde sú všetky tieto prvky prítomné. Najťažšia náročnosť totiž nie je prístupná ihneď na prvom hraní, pričom tá najľahšia umožňuje pre zmenu funkciu auto ukladania, rovnako ako odstraňuje problém s nedostatkom munície a spotrebných predmetov.

Ak teda chcete zažiť skutočne pocit, že hráte autentickú survival hororovú videohru, ktorá testuje vaše schopnosti, určite odporúčam zlatý stred. No buďte varovaní – ak nie ste navyknutí na takýto typ hrateľnosti, budete trpieť, keďže jeden chybný krok, či jedno zbytočné vyplytvanie si munície v zásobe, môže mať fatálny dopad na váš ďalší postup. V kombinácii s manuálnym ukladaním na vybraných miestach (a obmedzeným množstvom pásiek) to môže spraviť z hrania nie zábavu, no zbytočnú frustráciu.

Čo by som však na tomto počine pochválil, je fascinujúca temná atmosféra, ktorá robí v kombinácii s prepracovanou, lesknúcou sa grafikou z Tormented Souls vizuálne pôsobivý počin. V tomto ohľade určite hra vyniká nad masou iných žánrových počinov, ktoré by jej inak mohli robiť konkurenciu. Už len samotná prvá lokácia, mníšsky kláštor, je takmer nezabudnuteľná, pričom atmosfére taktiež pridávajú už spomínané fixné kamerové uhly. Tie majú za následok, že neraz neviete, kam vlastne idete. Bohužiaľ, tento pôsobivý hororový prvok však výrazne zhoršuje už spomínaný ťažkopádny súbojový systém, ktorému takáto kamera vôbec neprospieva. Ľahko tak nadobudnete pocit, že ste sa ocitli v ére prvého Silent Hillu a Resident Evilu nielen po stránke atmosféry, no aj čo sa týka hrateľnosti – a to určite nemusí vyhovovať každému.

Ako som už spomenul vyššie, výraznou súčasťou prvého dielu boli hádanky. V tomto ohľade pokračovanie ani zďaleka nezaostáva, keďže hádaniek je tu viac než dosť a viaceré z nich vás môžu trocha potrápiť, než sa vám ich podarí vyriešiť. Ak náhodou vynecháte jednu skrytú nápovedu, je navyše možné, že budete dlhodobo tápať. Opäť, toto je ďalší prvok, ktorý podľa mňa ukazuje, že tvorcovia sa snažili ponúknuť zážitok, ktorý by pripomínal staré survival hororové klasiky, čo má určite potenciál nadchnúť nostalgikov, no zároveň odcudziť mladších hráčov. V podstate tak ide o dvojsečnú zbraň, pričom tvorcovia sa radšej rozhodli zamerať na tých, ktorým to až tak neprekážalo ani minule.

Stále je tu však jeden podstatný rozdiel oproti prvým dielom Resident Evil, a tým je absencia neustáleho vracania sa na miesta ukladania. Čo tým myslím? Ide o to, že hrdinka v Tormented Souls 2 disponuje de facto neobmedzeným inventárom. To znamená, že tu absentuje funkcia kufra alebo krabice, kde by sa odkladali nepotrebné predmety a ktorá tvorila výrazný (ak nie ikonický) rozmer spomínanej série. V tomto ohľade vskutku môžeme považovať Tormented Souls 2 za “zjednodušený”, no ide o príjemné “zjednodušenie”, ktoré šetrí čas. Všetky predmety, či už spotrebné alebo príbehové, tak môžete mať neustále pri sebe. Samozrejme, občas je potrebné ich bližšie preskúmať, aby ste našli ich skryté funkcie alebo problémy, ktoré bude treba vyriešiť v rámci hádanky. Okrem spotrebných predmetov (náboje, liečivá) a príbehových predmetov zbierate taktiež denníky a zápisky postáv, ktoré vám odhaľujú čosi z príbehu hry a sú nevyhnutné pre komplexnejšie pochopenie.

Záverom teda môžem skonštatovať, že Tormented Souls 2 naplnil očakávania a dostal som od neho presne to, čo som od začiatku očakával. Rozhodnutie tvorcov znova sa prikloniť k oldschoolovej hrateľnosti typu prvého Resident Evil bolo podľa mňa dobrou voľbou. Takýchto titulov totiž nie je na trhu dostatok, keďže väčšina tvorcov preferuje skôr moderný prístup k žánru. V tomto prípade sa však stavilo na to čo fungovalo minule, hoci všetkým to skutočne vyhovovať nebude.