Komentáře

Poľské vývojárske štúdia sa stávajú doslova liahňou hororových adventúr a walking simulátorov, postavených na enginoch Unity, či Unreal 4. Len v minulom roku vypustili množstvo podobných hier (napríklad Husk, Get Even, Observer) a zdá sa, že v nastolenom trende budú pokračovať aj tento rok, kedy pribudla hra Rise of Insanity. Tá podľa autorov čerpá inšpiráciu z hororov ako Exorcista, The Shining, alebo Silent Hill. To sú všetko známe značky a prvky z týchto diel vskutku obsahuje, ale vyložene na nich nestavia. Svojim zameraním mi Rise of Insanity pre zmenu skôr pripomenul ďalší poľský horor Layers of Fear, či najmä nie úplne docenenú adventúru Husk. V každom prípade to teda znamená, že príbeh je aj tu veľmi komorný a točí sa výhradne okolo jedinej rodiny, ktorá smeruje k tragickému rozpadu.

V Rise of Insanity nie je žiadna zbraň a nemusíte sa pred ničím skrývať. Tradičný prieskum hororových lokalít je spestrený len nutnosťou riešiť logické hádanky, tie však vôbec nemali ambíciu výraznejšie trápiť moje mozgové závity. Mojou jedinou úlohou bolo rozpliesť záhadu vrážd, točiacich sa okolo psychiatra Stephena Dowella a jeho rodiny. Hlavným a vlastne jediným podozrivým bol sused Edward, na ktorom doktor testoval svoje experimentálne metódy. Ten sa spočiatku staral o časť Stephenovej záhrady, avšak potom ako sa mu zveril so svojimi psychickými problémami, začal sa mu doktor venovať ako pacientovi. Edward však začal nenápadne získavať kontrolu nad Stephenovou rodinou a výsledkom bol nielen zhoršujúci sa psychický stav lekárovho syna, ale i vznik milostného trojuholníka. Zúfalý psychiater si začal uvedomovať, že stráca kontrolu na dianím a požiadal o pomoc svojho skúsenejšieho kolegu. Súčasne sa pustil do odvážnych experimentov až za hranicou zákona a lekárskej etiky, v dobrom úmysle však vypustil (obrazne povedané) z fľaše zlého džina, nad ktorým nemal ako získať opätovnú kontrolu…

Vizuálne spracovanie Rise of Insanity je v podstate úplne identické ako u ďalších podobných žánrových hier postavených na engine Unreal 4. Red Limb Studio sa popasovalo s týmto enginom oveľa lepšie, než tvorcovia hry Husk, takže ma teraz nestretli žiadne technické problémy. Samotných lokalít je každopádne iba zopár, dokonca sa recyklujú len v mierne zmenenej forme. Navštívil som dom doktorovej rodiny, malú časť nemocnice a záhradu so skleníkom. Aby toho nebolo až tak málo, tento prieskum bol pravidelne prerušovaný už tradičnými psychedelickými sekvenciami, odohrávajúcimi sa v akejsi „nerealite“. Avšak vďaka celkovo veľmi krátkej hernej dobe nízky počet lokalít plne postačuje.

Na záver dodám ešte môj osobný postreh – všetky miesta sú zrejme zámerne inšpirované architektonickými trendmi zo začiatku 70. rokov a pripomenuli mi žáner giallo, ktorý svoj vrchol dosiahol práve v tejto dobe. Využívanie skrytých symbolov, ako sú všadeprítomní vtáci, či pochmúrne detské kresby každopádne dokáže donútiť hráča k zamysleniu a to isté platí aj o tragickom a zároveň nie úplne jednoznačnom závere, ktorý svedčí hororovému žánru pravdepodobne najviac. Ten jeden krátky večer, čo som hre venoval, bol strávený podľa mojich predstáv.