Hello Neighbor

Úvod hry je nádejný a tak trochu pripomína kultový thriller Okno do dvora od Alfréda Hitchocka. V úlohe malého chlapca totiž celkom náhodne zbadáte cez okno, že váš oproti bývajúci sused robí niečo nekalé. Nie je to však poriadne vidieť a vôbec nie je jasné o čo presne ide. Zaujme to vašu pozornosť a tak sa od tej chvíle sústreďuje všetka vaša snaha na odhalenie susedovho tajomstva. To sa jednoznačne skrýva v jeho pivnici a tak vašim cieľom je sa do nej dostať. Tu treba spresniť, že dotyčný fúzatý pán v čiernych rukaviciach je jediný sused. Do žiadneho iného domu sa nedá dostať a všetky zvyšné slúžia výhradne iba ako kulisa. Ale zase kulisa je to parádna, zvolený vizuálny štýl je skvelý je zrejme najsilnejšou stránkou celej hry. S ostatnými aspektmi tohto titulu to totiž až tak ružové nie je.

Vývoj hry trval už od roku 2015 a od začiatku bolo sľubované, že Hello Neighbor bude aj navzdory svojej komiksovej až detskej štylizácii skôr horor. Údajne to bude ten typ hororu, ktorý nebude vôbec stavať na ľakacích momentoch, ale na postupnom budovaní tiesnivej atmosféry z večného prenasledovania. To mu sa dalo veriť, keďže celý koncept hry je postavený na snahe, aby vás sused nenašiel. Skutočnosť je ale iná. Nepríjemný pocit zo suseda som mal ako-tak iba v prvej časti hry. Snažil som sa, aby ma nechytil, zakrádal sa, využíval tmu, či jeho denný režim. Ale dlho mi to nevydržalo. Po zistení, že odhalenie nemá žiadne vážne následky sa už o nejaký stealth postup ani nebolo netreba pokúšať. Jediným následkom odhalenia bolo totiž len to, že sused ma vyhodil pred dom a mohol som to skúsiť znova. Samozrejme, na môj vpád reagoval a zvýšil zabezpečenie, ale...

Ďalšie lákadlo hry malo spočívať v neustále sa adaptujúcej umelej inteligencii suseda. Nemal byť chytrejší, len mal normálne reagovať na činy. Teda mal zabezpečovať slabé miesta svojho domu. Keď som rozbil okno, na druhý pokus som mal čakať pod ním pascu. Keď som prišiel chodbou a odhalil ma, zase reagoval tak, že pod strop umiestnil kameru. Základom zábavnosti tak malo byť neustále skúšanie nových spôsobov, ako sa dostať zas o niečo ďalej a zistiť, čo v tej svojej prekliatej pivnici skrýva. Už po prvej kapitole však bolo jasné že "Pokročilá umelá inteligencia suseda" je len nafúknutá bublina. Fakt, že som rozbil okno a psychopatický sused následne pod parapet umiestnil pascu, či okno zabednil doskami, mi až taký problém nerobilo. Z pasce sa totiž v pohode dostanete a zabednenie nie je prekážkou, keďže vždy zostane niektoré okno voľné. Vychvaľovaná umelá inteligencia sa navyše dokonca zmenila na umelú demenciu, keďže sa mi dokonca stalo, že sused zabednil v jednej zabarikádovanej izbe jediné okno a zostal tam uväznený. Následne som si v pohode mohol skúmať jeho dom a len počúvať naštvané výkriky. No, čo už. Niekto má kladivo v ruke, zatlčie si doskami jediný východ a nedokáže ho tým kladivom zase poľahky uvoľniť. To sú presne tie chvíle, kedy sa z hororu stáva komédia....

Zábava pri tejto hre je ako zjazdové lyžovanie. Začína na vrchole kopca, kocháte sa výhľadom na okolie, ale keď sa spustíte, tak prudko sa rútite dole. Tak podobne to bolo u mňa. Nádherné lokácie pokojného mestečka, sused zo strašným tajomstvom v pivnici a súperenie s umelej inteligenciou... Hmmm... Už onedlho ale nasledovalo opozeranie tohto unikátneho vizuálu a sklamanie s nelogických, až príliš nezmyselne rozvrhnutých izieb.

Hra bola v predbežnom prístupe na Steame dostupná už dlhšie a je to jeden z titulov, ktorý tvorcovia vyvíjali za pochodu a reagovali na hráčsky feedback. Túto novú módu vôbec nepovažujem za šťastnú a Hello Neighbor ma v tom len utvrdil. Koncept hry, ktorá s odohráva v jedinom dome nemôže byť rozsiahly ale tvorcovia akoby chceli ignorovať tento fakt a zrejme postupne pridávali nové pasce, izby aby tak zakomponovávali svoje nové nápady. Výsledkom však boli také nezmyselné a nelogické veci, ako obrovský bazén na hornom poschodí malého dreveného domčeka, či pivnica plná nezmyselných chodieb a miestností. Jasné, že od videohry nemožno čakať nejakú logiku ale všetko má svoje hranice. Aby si niekto na vrchole svojho domčeka postavil nezmyslenú železnicu a dole mal pivnicu rozlohy metra, bolo už trochu veľa aj na moju predstavivosť.

Navyše príbeh stále nie je úplne dokončený a v poslednej kapitole som stále jasne nepochopil, o čo v hre vlastne išlo. Síce som sa nestretol so žiadnymi vážnymi technickými chybami, ale v dnešnej dobe môže niekoho naštvať aj skutočnosť, že aj po uvedení finálnej a údajne plne funkčnej verzie nefungovali achievementy. Už počas vydávania aplha verzií sa Hello Neighbor prezývalo "youtuberská hra" v narážke na to, že značnú časť reklamy jej budú robiť mladý youtuberi ktorí budú udržovať dlhodobo záujem až do vydania plnej verzie. Táto nová móda.... to je jasná cesta do pekiel...