Chronicle of Innsmouth: Mountains of Madness

Chronicle of Innsmouth: Mountains of Madness je priamym sequelom k hernému titulu z roku 2017 s názvom Chronicle of Innsmouth. Šlo o kúsok skutočne hlboko inšpirovaný deväťdesiatkovou point and click adventúrou menom Call of Cthulhu: Shadow of the Comet. Oba počiny úzko spájajú najmä dva aspekty: pixelartová grafika a lokalita pračudesného rybárskeho mestečka Innsmouth, ktorého obyvateľov všetci čitatelia spisovateľovej tvorby určite veľmi dobre poznajú. Tvorcovia z talianskeho štúdia PsychoDev sa pokúsili premietnuť ducha starých 2D adventúr do podoby moderného herného kúsku, ktorého modernosť však bude skrytá pod povrchom vizuálu 90. rokov. 

Chronicle of Innsmouth: Mountains of Madness rovnako obsahuje zložky, ktoré presahujú tradičné koncepčné ohraničenia vlastné “lovecraftovkám”, avšak podáva ich nanajvýš pútavým štýlom. Takže hra aj napriek svojej neoriginálnosti a skutočnosti, že zlučuje miestami možno až nesúrodé prvky zo všetkých možných autorových poviedok, dokáže zaujať a pripútať k obrazovke na celé hodiny. Je to čiastočne spôsobené i skutočnosťou, že príbeh veľmi plynulo odsýpa, avšak podiel na tom majú i stručné, ale kvalitne napísané dialógy.

Jediné, čo je v tomto smere možné tvorcom vytknúť, je prílišná viazanosť na Lovecraftove poviedky, ako keby tvorcovia nemohli alebo nechceli vytvoriť dielo postavené na totožných princípoch, odohrávajúce sa v rovnakom univerze, avšak s absenciou neustálych, skôr otravných ako zábavných narážok a odkazov na postavy a lokality z jeho korpusu. Armitage, Zadok, Carter, Upton, Akeley, aby som menoval len niekoľko postáv, ktorých mená a v niektorých prípadoch aj osobnosti korešpondujú s rovnomennými charaktermi v Lovecraftových dielach. Priznám sa, že mi stále nie je zrejmý účel celého tohto počínania. V tomto smere je mi oveľa sympatickejší prístup tvorcov napríklad adventúry Transient, ktorí sa Lovecraftovým dielom takisto inšpirovali a aj napriek občasným narážkam dokázali vytvoriť vlastné univerzum.

Ďalším kontroverzným aspektom môžu byť humorné scénky a dialógy. Poviem na rovinu, že mne osobne neprekážali, práve naopak, miestami dokázali spestriť určité situácie a, čo je možno ešte podstatnejšie, vykúzliť úsmev na tvári. Som si však vedomý, že toto je jeden z tých aspektov, ktorý by mohol nejednému hráčovi nesmierne prekážať či dokonca až znížiť zážitok z hrania. Z tohto dôvodu ho nebudem priveľmi vyzdvihovať ani sa ním bližšie zaoberať. Ak ktorékoľvek nekomediálne dielo obsahuje humorné narážky, stojí vždy na subjektívnom vkuse, či ich prijímateľ akceptuje, alebo nie.

Čo sa týka hernej stránky, tak Mountains of Madness je klasickou 2D point and click adventúrou so všetkým, čo k tomu patrí. To znamená, že obsahuje logické hádanky, kombinovanie predmetov, prieskum objektov, nechýba ani pixelhunting (ktorý však v tomto prípade nie je nevyhnutný vďaka tlačidlu na zvýraznenie použiteľných objektov – to je však, bohužiaľ, priveľmi zabugované, no viac ďalej). So svojím hrdinom sa teda budete premiestňovať medzi lokalitami, riešiť náročné hádanky, komunikovať s postavami, prezerať si predmety, pričom vaša postava bude často komentovať situáciu osobitnými, duchaplnými poznámkami.

Najväčším problémom titulu sú jednoznačne bugy a technické problémy. Po stlačení tlačidla na zvýraznenie použiteľných predmetov som sa na viacerých miestach stretol s okamžitým pádom hry, inokedy zase došlo k zaseknutiu hernej plochy aj menu, takže hra išla vypnúť len pomocou neštandardných metód. A to nie je všetko. Opätovné stlačenie rovnakého tlačidla v nesprávnej chvíli a následné uloženie vám môže dokonca znefunkčniť i celú uloženú pozíciu, ktorú potom nemusí byť možné ani len znovu nahrať! Bohužiaľ, ide o problém, s ktorým som sa pasoval počas väčšiny hernej doby, aby som nakoniec zistil, že jediným skutočným riešením je jeho nepoužívanie. Ide o skutočne zbytočný nedostatok, ktorý by mali tvorcovia vo veľmi blízkej dobe vychytať, ak sa chcú oblúkom vyhnúť kritike za celkový technický stav.

Napriek tomu však ide dôstojný prírastok do širokého portfólia lovecraftovských hier. Zábavný a dobre napísaný scenár dokáže vyvážiť pomerne nepríjemné technické problémy a možno až prílišnú spojitosť v súvislosti s už trochu ošúchaným Lovecraftom. Pekelná náročnosť starých point and click adventúrnych kúskov je už dávno minulosťou, a tak je tento počin prístupný i širšej hráčskej verejnosti.