Pro pohodlnější navigaci i přístup k pokročilým funkcím Databáze-her.cz doporučujeme povolit si ve svém prohlížeči JavaScript.

Chronicle of Innsmouth: Mountains of Madness

23.03.2021
62
3 hodnocení Platformy
Žánr

Forma
placená hra
Rozsah
samostatná hra
Multiplayer
ne

Chronicle of Innsmouth: Mountains of Madness je retro point-and-click adventúra a zároveň prequel hry Chronicle of Innsmouth z roku 2017. Je taktiež inšpirovaná rovnomenným dielom od slávneho spisovateľa H.P. Lovecrafta a vizuálne pripomína klasické adventúry od štúdia LucasArts z deväťdesiatych rokov. Podobne ako tieto tituly obsahuje viacero náročných logických hádaniek.

Hlavným hrdinom je vyšetrovateľ Lone Carter, ktorý jedného dňa zomiera pri strete s bytosťou zvanou Shoggoth. Za záhadných okolností je však znovu oživený, no zároveň zisťuje, že veci okolo neho sa výrazne zmenili. Prenasledujú ho hrozivé vízie a desivé nočné mory a túži len po návrate domov, do rodného Arkhamu. Útek z Innsmouthu je však iba prvým krokom na jeho ceste, pretože v rodnom meste na neho čakajú ďalšie záhady.

Okrem samotného Cartera sa však vžijete i do kože Araba Abdula Alhazreda, autora Necronomiconu, a dokonca aj samotného H.P. Lovecrafta.


Diskuze ke hře

Doposud o hře nikdo nediskutoval.


Nejlépe hodnocené komentáře

  • PC 70
Chronicle of Innsmouth: Mountains of Madness je priamym sequelom k hernému titulu z roku 2017 s názvom Chronicle of Innsmouth. Šlo o kúsok skutočne hlboko inšpirovaný deväťdesiatkovou point and click adventúrou menom Call of Cthulhu: Shadow of the Comet. Oba počiny úzko spájajú najmä dva aspekty: pixelartová grafika a lokalita pračudesného rybárskeho mestečka Innsmouth, ktorého obyvateľov všetci čitatelia spisovateľovej tvorby určite veľmi dobre poznajú. Tvorcovia z talianskeho štúdia PsychoDev sa pokúsili premietnuť ducha starých 2D adventúr do podoby moderného herného kúsku, ktorého modernosť však bude skrytá pod povrchom vizuálu 90. rokov. 

Chronicle of Innsmouth: Mountains of Madness rovnako obsahuje zložky, ktoré presahujú tradičné koncepčné ohraničenia vlastné “lovecraftovkám”, avšak podáva ich nanajvýš pútavým štýlom. Takže hra aj napriek svojej neoriginálnosti a skutočnosti, že zlučuje miestami možno až nesúrodé prvky zo všetkých možných autorových poviedok, dokáže zaujať a pripútať k obrazovke na celé hodiny. Je to čiastočne spôsobené i skutočnosťou, že príbeh veľmi plynulo odsýpa, avšak podiel na tom majú i stručné, ale kvalitne napísané dialógy.

Jediné, čo je v tomto smere možné tvorcom vytknúť, je prílišná viazanosť na Lovecraftove poviedky, ako keby tvorcovia nemohli alebo nechceli vytvoriť dielo postavené na totožných princípoch, odohrávajúce sa v rovnakom univerze, avšak s absenciou neustálych, skôr otravných ako zábavných narážok a odkazov na postavy a lokality z jeho korpusu. Armitage, Zadok, Carter, Upton, Akeley, aby som menoval len niekoľko postáv, ktorých mená a v niektorých prípadoch aj osobnosti korešpondujú s rovnomennými charaktermi v Lovecraftových dielach. Priznám sa, že mi stále nie je zrejmý účel celého tohto počínania. V tomto smere je mi oveľa sympatickejší prístup tvorcov napríklad adventúry Transient, ktorí sa Lovecraftovým dielom takisto inšpirovali a aj napriek občasným narážkam dokázali vytvoriť vlastné univerzum.

Ďalším kontroverzným aspektom môžu byť humorné scénky a dialógy. Poviem na rovinu, že mne osobne neprekážali, práve naopak, miestami dokázali spestriť určité situácie a, čo je možno ešte podstatnejšie, vykúzliť úsmev na tvári. Som si však vedomý, že toto je jeden z tých aspektov, ktorý by mohol nejednému hráčovi nesmierne prekážať či dokonca až znížiť zážitok z hrania. Z tohto dôvodu ho nebudem priveľmi vyzdvihovať ani sa ním bližšie zaoberať. Ak ktorékoľvek nekomediálne dielo obsahuje humorné narážky, stojí vždy na subjektívnom vkuse, či ich prijímateľ akceptuje, alebo nie.

Čo sa týka hernej stránky, tak Mountains of Madness je klasickou 2D point and click adventúrou so všetkým, čo k tomu patrí. To znamená, že obsahuje logické hádanky, kombinovanie predmetov, prieskum objektov, nechýba ani pixelhunting (ktorý však v tomto prípade nie je nevyhnutný vďaka tlačidlu na zvýraznenie použiteľných objektov – to je však, bohužiaľ, priveľmi zabugované, no viac ďalej). So svojím hrdinom sa teda budete premiestňovať medzi lokalitami, riešiť náročné hádanky, komunikovať s postavami, prezerať si predmety, pričom vaša postava bude často komentovať situáciu osobitnými, duchaplnými poznámkami.

Najväčším problémom titulu sú jednoznačne bugy a technické problémy. Po stlačení tlačidla na zvýraznenie použiteľných predmetov som sa na viacerých miestach stretol s okamžitým pádom hry, inokedy zase došlo k zaseknutiu hernej plochy aj menu, takže hra išla vypnúť len pomocou neštandardných metód. A to nie je všetko. Opätovné stlačenie rovnakého tlačidla v nesprávnej chvíli a následné uloženie vám môže dokonca znefunkčniť i celú uloženú pozíciu, ktorú potom nemusí byť možné ani len znovu nahrať! Bohužiaľ, ide o problém, s ktorým som sa pasoval počas väčšiny hernej doby, aby som nakoniec zistil, že jediným skutočným riešením je jeho nepoužívanie. Ide o skutočne zbytočný nedostatok, ktorý by mali tvorcovia vo veľmi blízkej dobe vychytať, ak sa chcú oblúkom vyhnúť kritike za celkový technický stav.

Napriek tomu však ide dôstojný prírastok do širokého portfólia lovecraftovských hier. Zábavný a dobre napísaný scenár dokáže vyvážiť pomerne nepríjemné technické problémy a možno až prílišnú spojitosť v súvislosti s už trochu ošúchaným Lovecraftom. Pekelná náročnosť starých point and click adventúrnych kúskov je už dávno minulosťou, a tak je tento počin prístupný i širšej hráčskej verejnosti.

Pro: Pútavo napísaná príbehová linka , príjemná vizuálna stránka, snaha sprítomniť atmosféru starých adventúr z 90. rokov

Proti: Zbytočné technické problémy, pričasté odkazy a narážky na diela H. P. Lovecrafta, niekomu nemusí sadnúť pokus odľahčiť niektoré scény

+18
  • PC 55
První díl Chronicle of Innsmouth byl neskutečně skvělý, nabízel totiž mix ujetého humoru s dost povedenou Lovcraftovskou temnou atmosférou a proto jsem se i na tento díl těšil. Bohužel musím říct že jsem poměrně dost zklamaný, jelikož všechny atributy ve kterých první díl vyčníval, jsou tady mnohonásobně horší.

Přitom samotná premisa zní fajn, vžijeme se tu do kůže soukromého očka Lona, kterého fanoušci minulého dílu dobře znají a který se jako vedlejší postava objevoval ve flashbacích. Jeho linka byla zajímavá a proto se i nedivím že se navázalo tímto způsobem. Navíc příběhy se soukromým detektivem a mysteriózní zápletkou mám vždycky rád, jenže tady...no.

Prostě mi přijde že je tady vše na půl cesty a to od příběhu po uchopení humoru. Jak jsem totiž říkal tak minulý díl nabízel ujetý humor a že ho bylo požehnaně, tady? Nikdo pořádně neví z toho chce mít, hra se totiž na začátku tváří smrtelně vážně, aby vám na dvě minuty hodila uhozený vtip s nedoslýchající knihovnicí alá Monkey Island a poté zase vážnost. Asi takhle já mám kombinace žánrů hodně rád, jenže tady to nemá žádný build up a celé to prostě působí strašně debilně. Nemluvě o tom že hlavní záhada ani tak zajímavá není.

Objeví se tu sice nějaká vražda a vaše osobní záhada, ale všechno je to vyřešeno mávnutím rukou a je to hned zapomenuto. Nemluvě o tom že to celé začíná jako nadpřirozená detektivka a končí to jako každý druhý Lovecraftian like příběh který vám ale žádnou zajímavou záhadu nenabízí, jen klasický shit.

To jediné co hru ale vykupuje jsou skvělé postavy, kde ústřední trojice postav má mezi sebou skvělou chemii a zábavné dialogy a spojení profesora, spisovatele brakových novel a detektiva, má holt prostě něco do sebe. Díky tomu mě i silně předvídatelná zápletka dost bavila a až do chvíle kdy dějiště opustí město Arkham jsem se i bavil. Poté co se ale tato zábavná lokace opustí, je to prostě typická Cthullu šeď bez invence, která se jen táhne a táhne.

Čehož se ale první díl vyvaroval tím že vám nabídl putování po Arkhamu kde jste se snažili sehnat bus a pak jste skončili v Innsmouthu kde jste museli řešit co se to tam do háje děje. A i přes to že to taky byla známá tropa tak to zachraňoval ujetý humor který ten koncept stavěl trochu na hlavu. No a bohužel, tady ten humor skoro není.

Co ale oproti jedničce musím pochválit je grafická stránka, který se dost povedla a dabing je stejně kvalitní jako minule. Puzzly samy o sobě jsou fajn a až na pár větších záseků se hlavně v Arkhamu dá na všechno přijít (Vyjímkou budiž sračka s mícháním látek)

Jinak se jedná ale o hodně slabé pokračování v porovnání s naprosto výborným prvním dílem. No nic, snad další díl bude ve stylu jedničky, protože u tohohle jsem se místy fakt nudil.

Pro: Postavy, Arkham, grafická stránka, dabing

Proti: Druhá část příběhu, absence vtipného a fungujícího humoru, příšerná gradace děje

+16