Komentáře

Vietnamský diel Air Conflicts je mojim vôbec prvým zárezom do tejto leteckej série (ak nerátam duchovného predchodcu Plane Arcade). A ako to celé dopadlo? Rozporuplne.

Hlavným dôvodom, prečo som sa do hry pustil, okrem relatívne neopozeraného vietnamského prostredia, bola prítomnosť vrtuľníkov, pre ktoré mám tak trochu slabosť a samozrejme, ako fanúšik dokumentárneho seriálu Dogfights (u nás známy ako Stíhači v Boji) som sa tešil na staré dobré dogfighty. To všetko s jednoduchým letovým modelom.

Ako som už naznačil, letový model je dosť arkádový a o žiadnej simulácii tu nemôže byť reč. Skôr než simulátor by sa hra dala označiť ako „letecká strieľačka“. Avšak výsledný dojem z lietania kazí ovládanie na klávesnici a myši. Pri stíhačkách je to ešte celkom prijateľné, horšie je na tom ovládanie vrtuľníkov, kedy je pohyb myši akýsi spomalený. Hráč je však od prírody tvor prispôsobivý, takže som si na to po krátkom čase zvykol a po pár misiách som rozsieval „death from above“ jedna radosť.

Strojový park nie je nijak moc obsiahly, napriek tomu sú v hre zastúpené všetky dôležité stroje ako napríklad moja obľúbená F-4 Phantom, z vrtuľníkov zase AH-1 Cobra.
Čo sa týka náplne misií a celkovej hrateľnosti, spočiatku sa zdá celkom rôznorodá, no po čase sa jednotlivé zadania začnú opakovať a tak hra upadá do stereotypu, z ktorého ju občas vytrhne bombardovanie a podobné chuťovky. Aby som ale nekrivdil, prestrelky v oblakoch s ruskými Migmi boli nadmieru zábavné a rovnako aj vyhadzovanie do vzduchu pozemných cieľov v kokpite Cobry.

Grafika nie je nijak extra oslňujúca, ale skôr ako „zastaralú“ by som ju označil za „minimalistickú“. V porovnaní s takým Assalult Horizonom je to vopred prehratý súboj, ale je to značne neférové prirovnanie, keďže nejde o AAA titul s vysokými produkčnými hodnotami. Modely lietadiel (a vrtuľníkov) sú spracované pomerne detailne, horšie je na tom spracovanie terénu. Občas sa mi pri vrtuľníkových misiách stávalo, že som síce videl, odkiaľ na mňa smerujú strely, ale na zemi som žiadne ciele nevidel. A ďalší nedostatok by som videl vo veľkosti máp, ktoré boli pre stíhačky dosť „tesné“ a nebol problém preletieť celú mapu behom chvíľky, prípadne nedopatrením odísť z bojovej zóny.

Zvuková stránka je na tom podobne. Zvuky zbraní a strojov sú také aké by ich človek čakal, ale nič mimoriadne. Teda priemer. Zachraňuje to však dobový soundtrack, ktorý sa príjemne počúva a dotvára celkovú atmosféru. Trochu ma zamrzela absencia hymny vietnamskej vojny, ale to je detail.

Aj keď sa nejedná o žiadny trhák, ktorý by si musel zahrať každý, predstavuje Air Conflicts: Vietnam celkom zábavnú oddychovku ideálnu na odreagovanie po náročnom dni. Napriek tomu sa mi ten Assault Horizon páčil viac.