Hanbím sa za to, že som podcenil Rona Gilberta a Dave Grossmana predpokladajúc, že nabehnú na moderné rozprávačské trendy a potreby rozuzlovať a vysvetľovať veci, ktoré nepotrebujú byť vysvetlené. Nič také sa nedeje. Návrat na Opičí ostrov je láskyplný odkaz a modernizovaná verzia starých známych point-and-click postupov, pričom nestratila nič zo svojho starodávneho šarmu.
Starodávneho... Návrat nemôže existovať bez nostalgického pocitu. I keď v novom vizuálnom šate, ktorý mu – len tak mimochodom – náramne sekne, stále je to vo svojom jadre Monkey Island. Autorský rukopis sa v ňom nezaprie. A to je – myslím si – na tom to najdôležitejšie. Celá séria vyrástla spolu s jej autormi a z každej jednej obrazovky, hlášky a príbehového obratu je cítiť ducha ľudí, ktorý hru vytvorili.
Celá tá sranda – a že si jej užijete celé veľhory – má pre mňa nesmierne osobný rozmer. Monkey Island vždy patril medzi moje obľúbené série, ale... je to práve The Secret of Monkey Island a Maniac Mansion, kde som si prvý krát začal prekladať (so slovníkom v ruke) vety a snažil sa pochopiť so svojim dvanásťročným mozgom, všetky tie narážky, vtipy a obraty, na ktoré som v hre narazil. Pár rokov na to prišiel Curse of Monkey Island a s ním vynikajúci dabing.
Autori Opičieho ostrova pomaly starnú – ako mi všetci (čo narobíš) – a tak nejako s tým vekom a rozhľadom prichádza i trošku odlišné vnímanie každodennej všednosti. A chápanie vecí akou je konštrukcia príbehov, ich šírenie a zabúdanie. Return to Monkey Island je vlastne o tom, kam vás dovedú všetky vaše skúsenosti, o predávaní pochodní (svojim spôsobom) tej nešťastnej, stratenej Gen Z a zároveň návratom do známeho sveta (okom aj sluchom) pre tých odrastených Gen X nešťastníkov. Meta naratív, ktorý sa nesnaží odhaliť, čo vlastne je to tajmostvo Opičieho ostrova, pretože to nikdy nebolo a nebude dôležité (len si spomeňte ako to dopadlo, keď sa o to pokúsili tvorcovia nešťastného štvrtého dielu – meh). Gilbert a Grossman toto dobre vedia a vy to vlastne viete spolu s nimi už od začiatku. Vlastne celý čas len čakáte kam tie zamotané nite Guybrusha dovedú, čo bude ten háčik... A... stálo to za to!
Peter McConnell, Michael Land a Clint Bajakian... vymenujte slávnejšie hudobné trio. Si píšte, že hudba bude stáť za to! Monkey Island, so všetkým čo k tomu patrí.
Oh, patríte medzi ľudí, čo sa báli, že by R&D vymazali (ako sa moderne hovorí retconovali) niektoré udalosti starších hier? Nemáte sa čoho báť. Nikomu sa nič nestalo a všetci sú v poriadku na svojom mieste. Vlastne aj o tom, tak trochu ten príbeh Return je.
Starodávneho... Návrat nemôže existovať bez nostalgického pocitu. I keď v novom vizuálnom šate, ktorý mu – len tak mimochodom – náramne sekne, stále je to vo svojom jadre Monkey Island. Autorský rukopis sa v ňom nezaprie. A to je – myslím si – na tom to najdôležitejšie. Celá séria vyrástla spolu s jej autormi a z každej jednej obrazovky, hlášky a príbehového obratu je cítiť ducha ľudí, ktorý hru vytvorili.
Celá tá sranda – a že si jej užijete celé veľhory – má pre mňa nesmierne osobný rozmer. Monkey Island vždy patril medzi moje obľúbené série, ale... je to práve The Secret of Monkey Island a Maniac Mansion, kde som si prvý krát začal prekladať (so slovníkom v ruke) vety a snažil sa pochopiť so svojim dvanásťročným mozgom, všetky tie narážky, vtipy a obraty, na ktoré som v hre narazil. Pár rokov na to prišiel Curse of Monkey Island a s ním vynikajúci dabing.
Autori Opičieho ostrova pomaly starnú – ako mi všetci (čo narobíš) – a tak nejako s tým vekom a rozhľadom prichádza i trošku odlišné vnímanie každodennej všednosti. A chápanie vecí akou je konštrukcia príbehov, ich šírenie a zabúdanie. Return to Monkey Island je vlastne o tom, kam vás dovedú všetky vaše skúsenosti, o predávaní pochodní (svojim spôsobom) tej nešťastnej, stratenej Gen Z a zároveň návratom do známeho sveta (okom aj sluchom) pre tých odrastených Gen X nešťastníkov. Meta naratív, ktorý sa nesnaží odhaliť, čo vlastne je to tajmostvo Opičieho ostrova, pretože to nikdy nebolo a nebude dôležité (len si spomeňte ako to dopadlo, keď sa o to pokúsili tvorcovia nešťastného štvrtého dielu – meh). Gilbert a Grossman toto dobre vedia a vy to vlastne viete spolu s nimi už od začiatku. Vlastne celý čas len čakáte kam tie zamotané nite Guybrusha dovedú, čo bude ten háčik... A... stálo to za to!
Peter McConnell, Michael Land a Clint Bajakian... vymenujte slávnejšie hudobné trio. Si píšte, že hudba bude stáť za to! Monkey Island, so všetkým čo k tomu patrí.
Oh, patríte medzi ľudí, čo sa báli, že by R&D vymazali (ako sa moderne hovorí retconovali) niektoré udalosti starších hier? Nemáte sa čoho báť. Nikomu sa nič nestalo a všetci sú v poriadku na svojom mieste. Vlastne aj o tom, tak trochu ten príbeh Return je.
Pro: Hudba, vizuálna stránka, humor, dabing, príbeh.
Proti: Že hra musela skončiť... :(