Pro pohodlnější navigaci i přístup k pokročilým funkcím Databáze-her.cz doporučujeme povolit si ve svém prohlížeči JavaScript.

Hearts of Iron II

04.01.2005
86
35 hodnocení Platformy
Žánr

Forma
placená hra
Rozsah
samostatná hra
Multiplayer
ano

Pokračovatel chvalně známé strategie Hearts of Iron, kde se ocitáte v roli jednoho ze států v neklidném světě událostí 1936-1945. Pod kontrolu dostáváte nejen armádu, kterou si můžete dělit na divize a prapory, ale i celou ekonomiku země včetně vlády státu. Vše je řešeno poměrně pochopitelnou a přehlednou formou jako u minulého dílu.

Můžete si zahrát předem dané reálné scénáře nebo začít v jednom z volných scénářů a rozjet si svoji vlastní alternativní 2. světovou válku. Můžete nyní zkusit ubránit Francii před potupnou porážkou skrz Benelux nebo se postavit za Československo proti Mnichovské dohodě a bránit se proti armádám Německa.


Poslední diskuzní příspěvek

@El_Banato (komentář): Mně se nakonec dost ohrála, nakonec jsem dohrál za každý národ včetně Tibetu a Lucemburska minimálně třikrát a i jsem prošel všemi možnými mody. Někdy dostanu chuť si zahrát zase Italy nebo Japonce, ti byli nejzábavnější.

Nejlépe hodnocené komentáře

  • PC 95
Keď sa nafúkaný ignorant spojí s uvrešťaným hysterikom, ako to môže dopadnúť?

Ako mohli mocnosti Osi prehrať 2. svetovú vojnu? Ešte v prvej polovici roku 1942 mali v rukách takmer všetky tromfy, zdroje Európy, nemecký wermacht bol neporaziteľný (veď len Francúzsko alebo aj Juhosláviu zobral za pár týždňov spôsobom, ako keby bol len na manévroch..:) a stačilo nasledujúcich pár mesiacov a všetko sa začalo rúcať. Aby som to konečne pochopil, prestal som študovať vojenské knihy (aj tak je to všetko len propaganda z oboch strán:) a konečne si zahral HEARTS OF IRON II!
Keď som si po výživnom tutoriále musel vybrať štát, za ktorý budem prvýkrát v živote hrať stratégiu tohto typu, moja voľba padla jednoznačne na Sovietsky zväz. Prečo? Najväčšie územie, obrovské zdroje, výskumný potenciál a mohutná armáda. Čo z toho, že väčšina územia je neosídlená a zdroje sa nevyužívajú ani zo štvrtiny? To je skôr výhoda. Keby som prehrával, je stále kde ustupovať. Keby mi hrozilo, že nepriateľ zaberie infraštruktúru, stále ju môžem presunúť hlboko do tyla. Keby mi spôsobil veľké straty na životoch, stále z nekonečných stepí dokážem povolávať nekonečné zástupy mužíkov. Na začiatku som pobaltské štáty (ako sa na Rusov sluší a patrí) zhltol ako malinu, ale ten nezmyselný zimný útok na Fínsko som vynechal. Nemci sa začali so mnou podozrivo bratríčkovať a chceli si deliť aj to, čo im nepatrilo. Napríklad aj takú Litvu. No to určite! Len teraz som ju obsadil a mám vám ju dávať?

Takže základnou otázkou celého tohto veľkého komentáru je: Kedy sa dá prehrať vyhratá vojna?

Odpoveď 1: Keď má malý národ veľké (a šikmé) oči.

V tej dobe začali Japonci na východe vystrájať a po úspechoch v Číne začali rýpať aj do mňa. Nejako vám narástol hrebienok, kurvy šikmooké.. . Hmm. Na čo je vám vlastne môj východ? Veď tam je len Vladivostok a nič iné! To sa chcete potom trepať cez celú Sibír na Moskvu , alebo čo? Ale kdeže, tí šikmookí fanatici neustále útočili a útočili. Liezlo mi to už na nervy... Raz Japonci mohutne zaútočili z Mančuka a zabrali mi Vladivostok. Tak som tam presunul veľkú armádu a Japončíkov vyhnal. Utekali ako splašení, tak som ich hnal až hlboko do Číny (kedže podľa vojenských príručiek vraj treba využiť strategickú iniciatívu), ale odrazu som zistil, že moja obrovská armáda nemá zabezpečené také dlhé zásobovacie línie. No paráda! 200 000 vojakov s plnou výzbrojou a nemajú čo do huby. Krása. Ukážkový kotel ako vyšitý, ale každý sa nejako učí. Celá moja armáda elegantne vydaná na pospas a Japonci pokojne mohli začať ďalší protiútok. Zase samozrejme na Vladivostok. Na čo iné? Veď som už vravel, že tam iné nič nie je. A takto sme sa Japoncami nezmyselne handrkovali aj dva roky. Potom si začali s amíkmi a veril som, že mi konečne dajú pokoj.

Odpoveď 2: Keď blesk uderí na zlom mieste

Ale potom to prišlo. Môj veľký spojenec, Nemecko sa asi zbláznilo, alebo čo... a s obrovskými armádami na mňa zaútočilo. A že to bol úder! Samozrejme som z histórie vedel, že naša spoločná idylka s Nemcami pri delení Poľska je len ilúzia, ktorá sa rozplynie, tak som ich jedným okom pozoroval, ale mohutnosť úderu mi vyrazila dych: Áa, tak toto je ten váš slávny Blitzkrieg! No fajn, ale ja som na západ už vopred presunul obrovské armády a nie je možné, aby som váš postup aspoň nespomalil... Ale kdeže! Valili sa a valili.. Sakra! Ako je to možné? Fakt mám ešte medzi generálmi zradcov? Nemožné! Previedol som predsa ukážkovú čistku par excelene! Takmer všetci generáli boli odvelení, prevelení, alebo pre istotu postrieľaní. Tak aká potom zrada? Že by tí noví zase neboli až tak dobrí, alebo boli ešte len neskúsení?
No nevadí, čo nejde kvalitou, nahradím kvantitou. Princíp Blitzkriegu je predsa jasný. Udierajte na vybrané body, žeňte sa za nimi, nestrácajte čas a hlavne rýchlosť! Hmm... To teda znamená, že tam bude aj jeho slabina? Stačí Nemcov spomaliť, stratia rýchlosť a keď sa fronta zastaví, budú v keli. Budú na mojom území, a budú pomaly krvácať. Ako z učebnice. Lenže... kto ich zastaví?
Našťastie sa zastavili sami... Tanky naštartované na frontálny útok smer Moskva. A odrazu... Veľký génius, fúhrer zistil, že pri Minsku je v pochybnej situácii takmer milión mojich vojakov. Čo tak dať Guderianovi rozkaz, aby sa radšej stočil a zavrel moju armádu do mega-obrovského kotla? To bude manéver! Ako to napísal ten staroveký čínsky stratég? Choďte tam, kde vás nečakajú! Takmer milión ruských vojakov bude v obkľúčení! Svetový rekord, ktorý už nikto nikdy neprekoná. Čo z toho, že sa odvolal útok smer Moskva. Moskva pár týždňov počká, nie je zajac, neutečie. Tú Adam nepresunie za Ural, ako začal presúvať fabriky.
Hehe, ale to si nevedel kaprálik, s kým si si začal. Červenej armáde teraz nevelí nejaký preceňovaný mäsiar Žukov, ale podceňovaný študent Adam zo Šoporne!...:)

Odpoveď 3: Keď je najväčší spojenec najväčšou príťažou.

Aj ten holohlavý nafúkanec Mussollini. ... Ach, jaj... Pochodovať po námestí tie jeho čierne košele vedia, ale bojovať? Hehe, on vraj takto v Ríme vykrikoval, že má toľko lietadiel, že keď vzlietnu, tak zakryjú oblohu až nastane tma. Aha, tak áno. Mne sa fakt až zatmelo pred očami z tých výkonov jeho armády. Horko-ťažko doleteli tie jeho šroty na Krym, zbombardovali mi dve zemľanky na predmestí Sevastopolu a boli radi, že sa vrátili. A tá jeho obrovská flotila, čo mala zo Stredozemného mora urobiť talianske jazero... Heh... Tie tri lodičky, čo na mňa poslal do Čierneho mora akože na podporu, neprešli ani poriadne cez Bospor.. No.. On teda vraj radšej obsadí Albánsko, má to bližšie a kamoš Hitler má už skoro celý Balkán, nech sa aj jemu niečo utrie... No prosím, nech sa páči. To by nemal byť problém, keďže albánska armáda je banda splašených horských pastevcov. Ale, Benito... Nemohol si svojim tankistom dať aspoň jednu mapu? Hneď po vylodení sa v albánskych horách motajú tvoje skvostné divízie ako výlet z domova dôchodcov na zbere lesných jahôd a tvoj fašistický zadok musí zase zachraňovať chudák nacista Hitler. Akoby už onedlho nemal dosť problémov pomaly na všetkých svetových stranách... No, začínam možno konečne chápať, prečo spojenci Osi nakoniec pohnojili nepohnojiteľné.


Odpoveď 4: Keď kaprál rozkazuje generálom

A čo zatiaľ ty, Hitlerko u mňa? Stratil si čas, rýchlosť a teda podľa princípov blitzkriegu všetko, ty fúzkatý kaprálik. Teraz tvoje slávne rýchle panteri zapadnú v októbrovom blate a keď sa budú tvoji tankisti modliť, aby konečne trochu primrzlo, tak zase začne mrznúť tak, že pomrznú aj oni...:) Panteri sú tropické zvieratá, nemajú radi zimu. Prečo si tak ironicky nazval svoje tanky? Aháá, tak ti si vojakom dokonca nezabezpečil zimné oblečenie, pretože si dal za úlohu vypracovať generálnemu štábu plán na dobytie ZSSR do piatich týždňov? Takže ešte v lete malo byť finito? Plán skvelý, ale čo tak aj vychytať chybičky? Nepomýlili si tvoji špióni na ruských mapách náhodou elektrické vedenie s cestami? Veď u nás takmer žiadne cesty nie sú! A prečo dávaš vypracovať plán, keď ho aj tak osobne zmeníš? Aha, jasné, tí nafúkaní prušáckí maršáli ako Manstein a spol. nie sú členovia NSDAP a preto nemôžu moc vyskakovať a mudrovať o akýchsi kosých útokoch, klieštoch, či ako to nazývajú...

Ale samozrejme, pôvodný cieľ je jasný a nemenný a tak sa tie vyčerpané Guderianove tankové divízie predsa len (aj keď neskoro) dávajú do pohybu. Ale chyba lávky! Japončíci konečne prestali s tým nezmyselným útočením na moju Sibír a kedže majú už plno práce s kovbojmi, konečne môžem preveliť moje zocelené sibírske divízie na ochranu Moskvy. A oni ukážu, ako sa bojuje v zime, prídu dokonca na lyžiach...:) Tvojim premrznutým vojačikom bude konečne aspoň trochu horúco: čo by som pre nich neurobil, keď ty nie si schopný? ÁNO, viem, po vojne budú velebiť geniálneho maršála Žukova, ako zastavil nemecký postup a zachránil Moskvu ale nevedia, že to celé je to len tá slávna ruská propaganda, o ktorej všetci otravne melú doteraz. ..:) Žukov bol len ďalší typický mäsiar, ktorý svoju slávu budoval na kope zničeného šrotu a ľudskej krvi.

Všetky dôležité rozhodnutia som urobil ja! Čo na tom, že som len klikal myšou a čo na tom, že po vojne je každý generálom a ja som už vedel, čo a ako dopadne z histórie.
Také sú proste pravidlá hry. A je jedno, či počítačovej...:)

P.S: A keď sa otvoria oči....

Ako som mohol tak dlho prehliadať takýto skvost? Prečo som strácal toľko času naháňaním srandovných panáčikov v Command Conqueri, kde raketometčík nemohol ani na desať výstrelov z RPG zabiť úbohého vojačika? Bol som slepý, ale otvorili sa mi oči! A majte na pamäti: Choďte tam, kde vás nečakajú a útočte vždy len tam, kde nie sú pripravení!

Pro: Taktizovanie, možnosti, veľká znovuhrateľnosť, návykovosť, viac-menej reálnosť

Proti: Pár nereálnych prvkov, slabšia grafika

+17
  • PC 90
S touto hrou jsem se setkal v době, kdy už mě jaksi přestaly bavit strategie typu Age of… & Command… atd. (=postav těžiče, pošli na suroviny, postav mega armádu, sejmi základnu počítače) Chtěl jsem nějakou skutečnou challenge, která by co nejvíc odpovídala reálu. Když psali na Bonuswebu strategie pro tvrďáky, řek sem si, že tohle bude správná cesta:

Zpracování grafické za moc nestojí - to si přiznejme. Samozřejmě chápu, že v takovéto hře nejde o vizuální zpracování, ale přesto ta mapa v geografickym pohledu mohla vypadat o něco líp – obdobně jako satelitní mapa, zvláště když na ní hráč čumí v různejch módech 50% herní doby. Taky ovládání místy mírně rozčílí. Například když chci přiřadit brigádu těžkejch tanků ke konkrétní pěchotní divizi, musím si zapamatovat číslo divize a pak ji vybrat ze seznamu všech jednotek – celkem nešikovný.

Po první "pokus-omyl" kampani, kdy jsem to dotáhnul s naší Českou zemí až k 30% nepokojům, 40% partizánské protivládní aktivitě v Brně a téměř naprosté industriální neschopnosti jsem pochopil základní herní pojmy jako TC, IC atp. a mohl jsem teprve rozject hru odznova - už sem věděl jak na to a teprve přišlo pravý strategizování:
Neuvěřitelná provázanost všech herních prvků a všemožnejch modifikátorů má za následek, že si skutečně připadáte, jako byste řídili něco tak složitýho, jako je samostanej stát ve válce: Ministři, výzkum, typ vlády, nepokoje, industriální kapacita. Některé státy profitují z nerostného bohatství (SSSR, Kanada), ostatní musí utrácet domácí IC a vyrábět tak navíc finance nebo zásoby, aby bylo za co suroviny dovážet. Každej stát si tak zachovává svou individuální obtížnost, styl hry i možnosti politickýho směřování a diplomatických jednání (třeba spojenectví Československa a SSSR před válkou se mi nezadařilo, přes veškerou diplomaticko-politickou snahu).

Výzkum je potom kapitolou sám o sobě – NIKDY jsem ještě neviděl tak širokej a složitej strom různejch větvících se technologií a na druhé straně rozmanitost historických výzkumných teamů a jejich skilly, specializace – mazec! Opravdu člověk musí promyslet, v čem by mohl jeho stát vynikat, nemůžete být nejlepší ve všem, NELZE vyzkoumat vše.

Boje na slušné úrovni – mnoho modifikátorů od schopností velitele a jeho skilů, přes terén, stav organizovanosti až po počasí. Taky musím pochválit, že se jednotky v každé zemi jmenujou v daném jazyce čili u nás česky - s tímhle si Paradox Interactive opravdu hezky vyhráli!

Hudba je sednoucí, super skladby, možná jen ten veselej pochod mi už lezl krkem, to je ale subjektivní, celkově je to velmi kvalitní muzika, která se u her často neslyší.

Obrovskou výhodou je potom výbornej (především kooperační) multiplayer. Jedna z her která nás zabavila s přítelkyní na mnoho hodin, než jsme pořídili Doomsday a Armageddon, kde pokračujem dodnes.

Hra plná historických reálií, které se daří přenést do hry celý válečný konflikt jako celek. Nejde popsat jakou má člověk radost, když se mu zadaří IC navýšit o 10% efektivnosti. Ve hře sice jen nabyde jeden ukazatel třeba o hodnotu 1,41, ale vám to otevírá nový nevídaný možnosti jak toho využít.

Doporučuju všem tvrďáckejm stratégům, kterejm stačí tabulky a mapa bez zbytečné grafiky.

90%

Pro: Historičnost, reálnost, provázanost technologicko-společensko-politických sfér, globální pohled na svět a politiku, tuhá obtížnost, výbornej kooperační multiplayer, neuvěřitelná znovuhratelnost

Proti: Grafika, ovládání, moc krátké

+13
  • PC 100
Vzdy jsem mel rad strategicke hry. Za mlada jsem stravil hodne casu u C&C serie. Stale to vsak nebylo ono. Nechtel jsem rozhodovat jenom bitvy, ale touzil jsem mit pod kontrolou cely stat, strategii bitev a budoucnost naroda. Od realtime strategii jsem presel k prvni tahovce. Tehda to byla hra Making History: The Calm & The Storm (Gold Edition), avsak pocit dobyvani sveta byl stale neuspokojivy, herni mechanismy nebyly tak dokonale. Jednoho dne jsem vsak narazil na HOI 2 complete a mel jsem pocit, ze jsem nasel tu pravou hru pro uspokojeni mych dobyvatelskych obsesi.
Mikromanagement, kteremu jsem dlouho nerozumnel me z pocatku desne rozciloval, ale ono se za SSSR toho moc pokazit neda, takze jsme spolecne s Pepkem Stalinem dostavali tezky klepec od Dolfuse. Jednoho dne se vsak rozsvitila ruda hvezda nad Kremlem a sileneho Dolfuse i s jeho Valkyrama udupali moji Ivani. A nepotrebovali jsme k tomu ani spojence z USA. Ti od nas nasledne dostali par pozdravu v podobe ICBM s hezkym hydrogenovym bonbonkem uvnitr. Po pul roce hrani (musim chodit do prace a starat se o rodinu, takze si mohu strategicke orgie uzivat jen nekolik hodin tydne) prede mnou padl cely svet na kolena a ja se tak stal vladcem noveho, socialistickeho raje.
Okusil jsem i hrani za ostatni staty, ale nasledne se mi povedlo rozjet mod Kaiserreich. Jakozto fanaticky slovan jsem to rozjel zase za Rusko. A zase jsem za par mesicu urcoval chod sveta.
Ostatne bych se neustale opakoval. Hra se nemuze nikdy ohrat, vzdy muzete historii psat jinak a vzdy je to velka zabava. A co chybi na grafice dokresli vlastni fantazie. Skoda jen, ze pokracovani teto uzasne hry uz neni tak dechberouci, prekopat dokonaly herni mikromanagement mohlo napadnout jen vola.
PS: nyni mam rozehranou velepsenou verzi Darkest Hour: A Hearts of Iron Game a musim rict, ze tohle je ta nejlepsi hra, co jsem kdy hral!

Pro: Nekonecne moznosti postupu a psani historie, prehlednost, jednoduchost (po pochopeni hernich principu), hrani si na vladce sveta

Proti: Grafika, novejsi dily stoji za prd

+13
  • PC 95
Pro mě velmi dobrá hardcore strategie ve které jsem si mohl zkusit úlohu vůdce jedné z mnoha zemí včetně Československa.
Zajisté jsem zkusil rozlousknout hádanku kterak by si naše zemička stála proti wermachtu a jeho nohsledům.V 95% případů zvítězil wermacht. Ale párkrát jsem okupoval Berlín, Vídeň i Budapešť.
Určitě není škoda že druhý díl neustoupil mainstreamu a zachovává si nadále docela složitý herní systém, při kterém chvilku trvá než se do něj hráč propracuje.
Hra si v určitých mezích zachovává i historické reálie, takže hráč, který je znalý průběhu II. světové války má výhodu v tom že ví co asi bude následovat a má možnost se na následující příkoří či benefity připravit.
Jako bonus pro české hráče je i to že hra má u nás velmi dobrou moderskou komunitu s velmi kvalitním módem československo, kde je naše matička vlast historicky lépe ztvárněná.
Všeobecně jsem u této hry strávil stovky hodin a neomrzela mne. Je to opravdu jasná volba pro malé napoleony či válečné štváče, kteří nepočítají s jednokami menšími než je stupeň brigády.

Pro: kvalitní jedinečná hra, zábavná,náročná,stabilní bez výrazných bugů,nenáročná na CPU

Proti: určitě není pro akční hráče,takže pivo určitě tuto hru nehraj

+12