Komentáře

Bude mať siahodlhý komentár lepšiu výpovednú hodnotu ako pár zmyslu plných viet vychŕlených jedným dychom?

Rok výroby Chrome je časom hier, ktorých vízia naráža na technické hranice. Niečo ako obchody vo východnom Nemecku pár rokov pred jedným významným pádnom betónového oplotenia. Biely priestor, kopa poličiek, monotónne sršiace (inak ten zvuk nazvať neviem :D) neónky a predsa regály takmer prázdne, no s kusom šťastia nájdete všetok základný tovar.

Nejdem tu ťahať Far Cry, pre mňa Far Cry vyšiel proste o rok neskôr ako Chrome (aj keď vyzerá a hrá sa o aspoň pol dekády lepšie, to mu neuprieram). Techland započal dôležitú éru svojho enginu a vlajková loď prichádza s obrovskými mapami, ktorým ich rozmer paradoxne ubližuje najviac. Okrem úvodnej misie, kde z lúčky pribehnete do lesíka, na ktorého druhom konci je strážený most a kúsok ďalej za kopcom nepriateľská základňa sú mapy kruto jednotvárne a pôsobia veľmi mŕtvolným dojmom. To, že sa opakujú budovy a interiéry je možno len tým, že zúčastneným stranám sa v ďalekej budúcnosti nechcelo zamestnávať architektov, tak v rámci účelnosti sú budovy na jedno brdo ;).

Technická stránka sa „odpustiť“ dá i keď detaily ako neviditeľné steny (už míny ohraničujúce mapy pôsobia určite menej rušivo, ale to by som narážal na Far Cry, čomu sa stále snažím vyhnúť :)) sú už dosť tragickým prežitkom. Čo sa však odpúšťa ťažšie je AI; sila nepriateľa závisí od počtu. Presila je to čo Vás čaká počas celej kampane a i keď sú vojaci (a nejaká dinosauria zver, ktorá sa mihne asi 3 krát za celú hru) tupí a nevedia mieriť, sniperi sú až desivo presný a niekedy treba pár loadov, aby ste sa vôbec pohli z miesta, pretože to čo nedokážu desiatky pešiakov, čo po Vás vystrelia milión nábojov (a keď ich prehľadáte majú jeden zásobník :P), zvládne sniper dvoma nenormálne presnými výstrelmi ani neviete odkiaľ.

Doteraz som sa snažil odpúšťať a ospravedlňovať nedostatky dátumom vydania alebo dostupnými technológiami. Žiaľ dobré príbehy sa píšu už desiatky rokov a scenár Chrome je ako sci-fi pre prvý stupeň základných škôl. Honba za bohatstvom, zrada, vesmírny piráti, zachránená ženská, ktorá je náhodou úplne top hackerka v galaxii... Áááááách. Stačí, rozhorčenie iste cítite, netreba hovoriť viac. To, že dostanete možnosť veľkých morálnych rozhodnutí tesne pred koncom kampane je pre poriadneho hráča úplne zbytočné, pretože aj tak si všetci chceme užiť všetky tri konce, ktoré hra má.

Bol som doteraz veľmi zlý? Trpezlivosť, to je to, čo ma previedlo 16 hodinovou kampaňou a priniesla svoje ovocie. Napriek všetkému som sa v konečnom dôsledku bavil a preto si nechávam dôvody nadpriemerného hodnotenia nakoniec. S odstupom času sa mi na Chrome páči hlavne to, že priniesol pár vychytávok, ktoré sme tak zbožne žrali o pár rokov neskôr pri Crysis. Implantáty a ich obmedzená doba používania spôsobená tým, že si na ne telo zvyká a čím ďalej sa dostávate, tým dlhšie si ich výhody dokážete užívať. Rýchly pohyb dáva predátorský pocit pri behu lesom, džungľou, medzi palmami, proste všade, očný implantát pre lepšie mierenie dáva pocit moci nad situáciou a možnosť kráglovania početných skupín nepriateľov skôr než k Vám stihnú dobehnúť, spomalenie času a tak ďalej a tak ďalej. Všetko samozrejme s mierou, pretože ak „pozapínate“ všetok tuning svojho tela, dostanete pekne bolestivú ranu. Zábava graduje a kulisy už nemáte to srdce nazývať zastaranými, ale skôr si začnete starú školu nostalgicky užívať.

Stačí to na jeden dych? Ja som na jeden dych Chrome dohral desať rokov po vydaní a aj keď dokonalosť je slovo pre túto hru neexistujúce, je to zaujímavý míľnik v hernej histórii...